Aj po Vuelte prinášame tradičný obľúbený-neobľúbený sumár tímov, v ktorom komentárovým štýlom hodnotíme výkony jednotlivých celkov - aké úspechy zaznamenali, využili či nevyužili potenciál, alebo ako podporovali svojho lídra. Tradične zvíťazil Movistar, ktorý sa vždy v našich hodnoteniach pohybuje iba na prvom alebo druhom mieste.
 
 
Movistar Team **** (celkové víťazstvo + 8. miesto GC + kombinovaná súťaž + etapa)
Na tohtoročnej Vuelte žiadny tím nekontroloval situáciu tak suverénne ako Sky na Tour, preto sme žiadnemu neudelili plný počet piatich hviezdičiek. Najbližšie k tomu mal Movistar, ktorý pod taktovkou Vincenteho Garciu a Josého Arrietu po tretí raz sebou dostal do najlepšej desiatky až dvojicu svojich pretekárov. Výkony Naira Quintanu, ktorý sa v očiach fanúšikov dokonale rehabilitoval za Tour, sme už rozoberali niekoľkokrát. Treba ale pripomenúť, že od Marca Pantaniho a roku 1998 sa nikomu nepodarilo skončiť na pódiu v dvoch po sebe idúcich Grand Tours v jednom roku. Nairo to dokázal práve teraz a rovno aj s Froomom. Ako už býva zvykom, akosi automaticky mu do rúk padla aj bezvýznamná kombinovaná súťaž. Že ju stále nevytlačila tá do 25 rokov musí mrzieť najmä Simona Yatesa, ktorý by zopakoval triumf brata z Tour de France.
 
Quintanovi sa podarilo vybojovať aj ťažký etapový vavrín a zrušiť takmer tri desaťročia trvajúcu kliatbu, že prvý muž na vrchole Lagos de Covadonga nevyhral preteky celkovo. V histórii Vuelty sa to podarilo prelomiť iba teraz a v roku 1987 jeho krajanovi Luchovi Herrerovi. Vysoký štandard potvrdil nenápadný Daniel Moreno, ktorý ťahá takúto krásnu sériu umiestnení v celkovom poradí na domácom podujatí - 12., 12., 11., 9., 5., 10., 11., 9. a 8. miesto. Výborný výkonom v kopcoch sa prezentoval aj Rubén Fernández, z ktorého sa stáva elitný superdomestik. Obliekol si dokonca aj červený dres po tretej etape. Kredit potvrdili aj jazdci ako Castroviejo či Rojas.
 
Alejandro Valverde sa stal jedným zo smoliarov pretekov. Od začiatku šiel perfektne, ale sedemnáste umiestnenie v Top 10 na GT nepridal kvôli výbuchu v 14. etape na Col d'Aubisque, kde stratil oproti súperom osem minút. Napokon skončil dvanásty, tesne nevyhral etapu a ani zelený dres. Spomedzi všetkých profesionálov absolvoval tento rok najviac súťažných dní - 91. Rovnaký počet má na konte aj jeho krajan Luis León Sánchez z Astany.
 
 
quintana 2016 vuelta stupanie sam movf
Nairo Quintana si ide za triumfom na Lagos de Covadonga (© Movistar Team)
 
 
Orica - BikeExchange **** (tretie a šieste miesto celkovo + štyri etapové víťazstvá)
Austrálska Orica bola roky tímom, ktorý sa na Grand Tours nevedel presadiť. Nemali vrchárov, sužovali ich choroby i pády. Obrat odštartoval Michael Matthews, ktorý sa vlani obliekol do ružového i červeného dresu hoci iba v prvom týždni. Tak prišli perfektné výkony zázračného chlapca z Bogoty, ktorý v decembri 2013 ako posledný pretekár podpísal prekvapujúci kontrakt s Oricou napriek tomu, že kompletne celú sezónu nesúťažil kvôli ťažkým zraneniam hlavy z februára. Esteban Cháves vlani hrdo niesol la roja a z prvej GT, ktorú šiel na celkové poradie, si odniesol piatu pozíciu. Bolo to vôbec prvé umiestnenie jazdca tohto družstva v Top 10. Tento rok na Gire to vylepšil na druhú priečku, ale o jeho tíme sme napísali toto: "Už dávno sa na pódium nedostal pretekár, ktorý mal takúto slabú tímovú podporu. Až na jeden dôležitý okamih bol všade sám a zrejme aj kvôli tomu napokon súboj o celkové víťazstvo prehral."
 
Na tejto Vuelte nastal veľký obrat, ktorý podporila dobrá Tour. Akoby sa celý tím prebral a výkon vyšperkoval na hranicu svojich možností. Chávesovi mal zrazu kto pomôcť a nie len to, Orica prvý raz dokonca tvorila priebeh viacerých rozhodujúcich etáp a robila vrásky na čele Movistaru či Sky, hlavne Tinkoffu. Pred pár mesiacmi niečo nepredstavitgeľné. Esteban i Simon Yates sami dvakrát zaútočili na predposlednom kopci. Brit si prišiel po šieste miesto. Rozhodujúco ich podporili aj kolegovia, ktorí boli nastrelení v úniku. To, čo sa na Gire kŕčovitému celku nestalo ani raz, tam do únikov vôbec nechodili.
 
Tím, ktorý nedostal cyklistu do Top 10 vo svojich prvých jedenástich Grand Tours, to za posledné štyri dokázal päťkrát. Lepšiu bilanciu má iba Movistar (ukáže Vám to graf, v článku o hodnotení všetkých Grand Tours tohto roka, ktorý pripravujeme). Bannanovi, Whiteovi či Stephensovi sa o tom ešte pred rokom a pol nemohlo snívať ani v najbúrlivejšom sne. Súvisí to so zmenou ich koncepcie - postupným znižovaním počtu Austrálčanov v tíme a zameraním sa na náročnejšie etapáky. Aj to v konečnom dôsledku prispelo k odchodu ich ikony Michaela Matthewsa, ktorého nahradí Roman Kreuziger, čiže len zvýrazní tento prerod. Už dlhšie sa špekuluje aj o príchode Darwina Atapumu.
 
Aby bola najlepšia Grand Tour ich histórie dokonalá, pridali aj štyri víťazstvá. Simon Yates vyhral v Luintre parádnym spôsobom a ostatné tri vavríny prišli po špurtoch práve na Grand Tour, kde klokani neprišli s Matthewsom, Ewanom ani Mezgecom. Jens Keukeleire vyhral z preriedeného pelotónu v Bilbau, Magnus Cort sa radoval v Gandíi a ešte aj čerešničkovo v Madride.
 
Etixx - Quick-Step **** (siedme miesto celkovo a štyri etapové víťazstvá)
Belgický celok má hlboko v DNA zakorenený inštinkt víťaziť a nezaprehol ho ani v uplynulých troch týždňoch na Pyrenejskom poloostrove napriek  tomu, že v zostave im chýbali takmer všetky hviezdy vrchárskeho, šprintérskeho aj klasikárskeho spektra. Patrick Lefevere to má však tak perfektne poskladané, že napriek tomu to stačilo na štyri triumfy troma rôznymi pretekármi. Giannimu Meersmanovi už málokto veril, zažíval dve slabé sezóny a po desiatich rokoch opustí vody World Tour, keďže podpísal zmluvu s Fortuneom. V júli sa mu ale začalo dariť. Ukázal sa vo Valónsku i Burgose a na Vuelte vyhral hneď prvý špurt. Následne aj druhý a už mal splnené. História sa pýtať nebude, či tu mal najslabšiu konkurenciu posledného desaťročia.
 
Gianluca Brambilla dodržal svoj štandard epickým víťazstvom. Tentoraz bolo menej živelné a viac profesorské. Nepotreboval zjazdárske schopnosti. Po skúsenostiach s Girom, kde viackrát hranične riskoval, sa o celkový výsledok nepokúšal. Vyplynulo to aj z toho, že nemal šancu na dres lídra v prvom týždni.
 
Veľmi podobný výkon ako Brambilla na Formigale predviedol David de la Cruz na Alto del Naranco v deviatej etape. Nemal síce za súpera Quintanu, ale hodnotu triumfu oproti kamarátovi z tímu vyvážil ziskom červeného dresu. 27-ročný Španiel konečne prežil dobrú Vueltu. Predošlé dve nedokončil, keď ho vyradili pády. Najprv si doráňal koleno, o rok neskôr si zlomil kľúčnu kosť. V Etixxe mu dali šancu a ukázal sa perfektne. Siedme miesto v celkovom poradí určite nečakal.
 
Zdeněk Štybar sa tiež chcel ukázať, ale zhodou okolností mu tieto tri týždne nevyšli podľa predstáv. Rovnako ako Nikimu Terpstrovi, u ktorého to je ale zvykom. Na Grand Tour ešte nikdy nič nezajazdil! Najbližšie bol-nebol k úspechu v pamätnej veternej 13. etape Tour de France v roku 2013, kde skončil piaty, ale jeho umiestnenie nebolo podstatné, pretože rozbiehal špurt Cavendishovi, ktorý porazil Sagana. Inak sa nikdy do Top 10 v žiadnej etape žiadnej Grand Tour nedostal. Pre ilustráciu, po odčítaní TTT ich absolvoval presne 199.
 
 
brambilla 2016 vuelta triumf eqsf
Gianluca Brambilla a triumf na Formigale (© Etixx - Quick-Step / Tim de Waele)
 
 
Team Sky *** (druhé miesto celkovo a tri etapové víťazstvá)
Neprajníci tímu Sky dlho pripomínajú, že mali pravdu, keď vraveli, že britský tím sa jednoducho na Giro a Vueltu nedokáže tak skoncentrovať, pripraviť a ani personálne obsadiť okolo superlídra ako tomu bolo na Tour de France. Froomovi sa vymenili všetci spolujazdci, ktorí kvalitatívne nedosahovali úroveň tých z Tour, pôsobili menej suverénne samostatne i ako celok a výbuch v 15. etape ich stál zisk double, o ktorom by sa hovorilo ešte dlhé roky.
 
Napriek tomu musíme Sky zaradiť medzi najúspešnejšie celky pretekov. Veď do poslednej etapy bojovali o celkový triumf, prehrali iba o 83 sekúnd. Vyhrali tri etapy. Samotný Froome si pripísal dva vavríny, okrem klasickej časovky úctyhodný z Peňa Cabarga a borci sa dokázali vyrovnať Movistaru v časovke družstiev, kde v ich prospech rozhodli decimetre. Keňský rodák jazdil defenzívnejšie, ale takticky vyspelo a absenciu maximálnej pomoci kolegov limitoval tak ako bežní pretekári, na Tour jeho súperi. Vuelta teda zostáva pre neho zakliata. Z druhej pozície na pódiu musel postupne zagratulovať Cobovi, Contadorovi a Quintanovi.
 
Leopold König jazdil veľmi pekne a dokonca to vyzeralo na jeho životný výsledok. Bol pripravený zastúpiť lídra, ak by sa mu niečo stalo, na čom Sky v minulosti viackrát pohorel. Nedal si však pozor na nešťastnú nedeľňajšiu etapu 4. septembra a bolo po všetkom. Nechcime si ani len predstaviť, čo sa mu hnalo hlavou. Ďalšie sklamanie zažil o dva dni neskôr, keď nevyhral etapu po úniku, v ktorom bol najväčším favoritom. Stavil na zlého koňa.
 
Ostatní "nebeskí muži" sa v ťahu na bránku, teda etapu, neukázali. Tiež typické Sky, ktoré hľadí iba na lídra a voľná ruka, ktorú bežne stíha Movistar, neexistuje.
 
 
Cannondale-Drapac *** (piate a deviate miesto celkovo)
Tu už nasleduje výkonnostný skok, ale ostávame pri trojici hviezd. Vzhľadom na depresiu, ktorú posledné Grand Tours prežívali v Cannondali, bola Vuelta vykúpením. Sériu bez víťazstva síce natiahli na päť GT, ale v celkovom poradí dosiahli istotne viac ako čakali. V tejto konkurencii nemohli dúfať na pódium a piata pozícia Andrewa Talanskeho je typickým klišé o prvom medzi normálnymi, pretože Quintana, Froome, Cháves a Contador ostatným jasne odskočili. Američan už zažil viacero sklamaní, tak šiel do pretekov bez vyhlásení a jazdil pasívne, ale s rozvahou a veľmi podobne ako pred štyrmi rokmi. Napokon sa dopracoval k životnému výsledku, minimálne na úroveň triumfu z Dauphiné v 2014-tom.
 
Davide Formolo sa zaradil do zástupu mladíkov, ktorí šli prvý raz na celkové umiestnenie na GT a v tomto poli obsadil tretie miesto za Yatesom a De la Cruzom, v konečnom zúčtovaní skvelé deviate. Jazdil ako skúsený matador a dal si pozor aj v 15. etape, kde sa lámal chleba a s Quintanom a Contadorom sa ocitol v úniku z vrchárov iba on a De la Cruz. Navyše tam veľa odtiahol aj Moreno Moser, takže to bol výborné deň pre "kanónov".
 
Apropo Moser. Ten bol blízko k triumfu v deviatej etape, Ben King vo štvrtej a Pierre Rolland bol znova všade, ale nikde, kde sa rozdávalo šampanské. Aktívneho ducha nezapreli a zanechali sympatický dojem.
 
 
talansky 2016 finis vuelta cptfw
Andrew Talansky piatym mužom GC (© Courtesy Slipstream Sports / Graham Watson 2016)
 
 
Tinkoff *** (štvrté miesto celkovo a najbojovnejší jazdec pretekov)
Alberto Contador bol znova veľkou postavou pretekov. Nezabudol najprv spadnúť a potom jazdiť veľmi aktívne, aby kompenzoval stratu minúty a pol, ktorú spôsobili hlavne tieto problémy. V konečnom zúčtovaní ho to stálo pódium, ale ak by to bol starý-dobrý Contador, Chávesa by predsa len strčil do vrecka. Veľmi chcel, ale viacero etáp pre neho dopadlo frustrujúco. Možno aj pätnásta, v ktorej vyvolal rozhodujúci únik pretekov, no nevyťažil z neho až toľko koľko chcel, pretože na Naira stratil pol minúty. Viacerým fanúšikom možno ušla informácia, že bol vyhlásený za najbojovnejšieho pretekára Vuelty, čím ho stanovená komisia chcela odmeniť za aktivitu.
 
Trinásť chýbajúcich sekúnd na Chávesa pokojne môžeme pripísať aj veľmi slabej tímovej podpore, ktorá bola rádovo horšia ako v Orice (až na 15. etapu, kde boli v úniku s Pistolerom Rovnij s Trofimovom). Bol to znova typický Tinkoff, ktorý má roky problémy odviesť maximálnu podporu či už Saganovi alebo Contadorovi. Kvalita partie Paulinho, Gogl, Rovnij či Trofimov je vhodná na podujatia HC a 1. kategórie s našimi mladíkmi, ale nie 21 náročných etáp podporovať topvrchára v kopcoch. Uvidíme, či prestup do Treku nebude tak trochu z blata do kaluže, lebo Trek tento rok nevyhral jedinú etapu na Grand Tours a nedostal sa ani do Top 10, čo je náznakom otáznej budúcej podpory stále pretekajúcej legendy.
 
Okrem Contadora sa zo zanikajúceho ruského celku (ktorý vraj zamestnanci kvalitne rozkrádajú a berú si všetko, čo sa dá) ukázal už iba Daniele Bennati. Dvakrát špurtoval druhý. Porazili ho Van Genechten aj Cort, teda pretekári, ktorých by za starých čias určite zdolal. S Cortom mal nevybavené účty už z pretekov Okolo Dánska, no k žiadnej odplate nedošlo, práve naopak. V oboch Meersmanových etapách zaspal. S prižmúrením oboch očí sme Tinkoffu vďaka Contadorovi pridelili tri hviezdy.
 
 
IAM Cycling *** (dve víťazné etapy)
Od priemerných tímov odlíšime aj IAM Cycling, ktorý po ohlásení konca zbiera jeden úspech za druhým. Neprestal ani na Vuelte. Asi nikto nečakal, že sa bude z etapového víťazstva radovať Jonas Van Genechten, ktorý rok nič nevyhral a na svoj vek 29 rokov absolvoval iba prvú Grand Tour. V siedmej etape nevyužil iba to, že sem prišla chabá šprintérska konkurencia, ale ešte aj pád v ochrannej zóne.
 
Mathias Fränk si podmanil 17. etapu, keď v cieľovom stúpaní po výbornom taktickom výkone zdolal Königa, Gesink, Catalda i ďalších ľudí z 27-členného úniku. Okrem toho siahal na triumf i v troch ďalších etapách, no tam sa našli lepší. Zrejme sa dobre rozhodol vykašľať na celkové poradie po nevydarenom lete a chorobách.
 
Švajčiari neboli ďaleko ani od piateho triumfu na GT tento rok, keď Dries Devenyns nestačil iba na De La Cruza vo viackrát spomínanej siedmej etape. Simon Pellaud bol raz vyhlásený za najbojovnejšieho jazdca. Opäť viacerí borci tohto celku získali na hodnote v prestupovom kolotoči. Počet víťazstiev na pretekoch World Tour rozšírili na šesť.
 
 
van genechten 2016 vuelta vitazstvo movf
Jonas Van Genechten so životným triumfom (© Movistar Team)
 
 
BMC Racing Team *** (jedno etapové víťazstvo a tímová súťaž)
Od bohatého švajčiarsko-amerického celku sa na každej trojtýždňovej mordovačke očakáva miminálne Top 10 v celkovom poradí. Sem neprišli s veľmi optimistickými víziami. Samuel Sánchez síce dostal asi poslednú šancu v živote byť lídrom, ale jeho nedávna minulosť už nedávala veľa nádejí na prenikavý výsledok. Napriek tomu sa 38-ročný veterán držal statočne a veľmi sympaticky na siedmom mieste. Prišla však nešťastná časovka ako predpredposledná etapa, pád a slzy. Druhý raz po sebe nedokončil najprestížnejšie domáce podujatie.
 
Tejay Van Garderen si dal záležať na neviditeľnosti až ho jazda v grupette prestala baviť a do Madridu sa tiež nepozrel. Rovnako ako Phil Gilbert.
 
Napriek všetkým problémom sa zverencom Valeria Pivu veľmi prekvapujúco podarilo zvíťaziť v súťaži tímov. Na svedomí to má dlho dobre jazdiaci Sánchez, štrnásty muž GC Ben Hermans, no najmä množstvo únikov na čele s Darwinom Atapumom, ktorý ako správny "Sir second" pridal ďalšie dve druhé miesta, a to v etapách, v ktorých skoro nikto neveril, že môže prehrať - s Lilianom Calmejanom a Pierrom Latourom.
 
Víťazstvo ale predsa len prišlo. Získal ho Jean-Pierre Drucker v jednom zo šprintérskych dojazdov, ktoré tento rok nemali favorita. Posun z deviateho a ôsmeho miesta v prvých dvoch špurtoch až k striekaniu šampanského je pozoruhodný. Svoj lauf chcel využiť aj dva dni po triumfe, ale Cort a Arndt boli proti. Danilo Wyss ešte pridal druhé miesto v Contiho etape.
 
 
LottoNL - Jumbo *** (desiate miesto celkovo a jedno etapové víťazstvo)
George Bennett vie na seba upútať pozornosť. Vo svojej žltej kombinéze svietil v Kalifornii, na Dauphiné, na Tour de France v pekných únikoch a aj na Vuelte, kde si povedal, že žarty bokom, ide sa na Top 10. Prvý raz v kariére mal takúto ambíciu a vyváženou jazdou cieľ s odretými ušami dosiahol, hoci sám vie, že desiatym najlepším vrchárom na pretekoch istotne nebol.
 
Celému tímu vyšla najmä štrnásta etapa, kde sa práve Bennett s Gesinkom ocitli v úniku (ešte spolu s Campenaertsom) a konkurenciu dokonale porazili. Vzhľadom na vysoké umiestnenie Bennetta sa zdalo, že pôjdu na neho, ale šetril sa Robert Gesink, ktorý celý rok 2016 vyhlásil za "general classification free" a pošetrené sily využil práve predminulú sobotu. Treba povedať, že už päť dní pred tým mal veľkú smolu, že únik favoriti tesne chytili, lepšie povedané, Holanďana iba suverénny Quintana. Odchovanec Rabobanku bol blízko k úspechu aj vo Fränkovej etape, kde zmiatol Königa a dokonca ešte aj v záverečnej vrchárskej previerke, no už bol so silami na dne.
 
Sympatický výkon lotériových loptičiek podčiarkol prekvapujúcim piatym miestom v časovke Victor Campenaerts, a to ich nová veľká hviezda Steven Kruijswijk opustila už po piatej etape, takže úspechov mohlo byť aj viac.
 
 
vuelta 2016 graf top 10 v rade
 
 
FDJ ** (jedno etapové víťazstvo)
Viacerí z nás si pamätajú na šokujúce víťazstvo 22-ročného Kennyho Elissonda na Angliru pred troma rokmi. Jeho kariéru to však raketovo nenaštartovalo. Takýto úspech sa ťažko prekonáva. Doteraz sa to nepodarilo, ale táto Vuelta už bola komplexne najlepšia. Celé preteky húževnato bojoval o vrchársku súťaž a iba o jediný bodík mu ušla. Asi tak tesne ako víťazstvo na Col d'Aubisque. Nevzdal sa a už na druhý deň si chytil unikajúci vlak a vyšplhal na Formigal štvrtý. Bojoval srdnato a určite si získal priazeň mnohých fanúšikov, najmä Francúzov, keďže bol najvýraznejším z nich.
 
Etapové víťazstvo ale zaznamenal niekto iný. Alexandre Geniez predviedol v tretej etape suverénny výkon a ako jediný z úniku vydržal pred hladnými vrchármi. Chybičkou krásy bol fakt, že na červený dres napriek osamotenému finišu v takej skorej etape nemal nárok.
 
Zvyšok tímu nezaujal. Kévin Réza sa vzhľadom na slabú šprintérsku konkurenciu na Vueltu vo veľkom chystal, ale dostal sa najvyššie iba na tretie miesto a domov šiel predčasne rovnako ako jeho traja kolegovia a FDJ vyhralo súťaž o "najvyšší odpad".
 
 
Ag2r La Mondiale ** (jedno etapové víťazstvo)
Jean-Christophe Peraud sa rozlúčil s kariérou slušným 13. miestom, ale po pomerne málo viditeľnom výkone a ani raz sa nedostal do najlepšej desiatky v etape. Vincent Lavenu má inštinkt na mladé francúzske talenty, ktoré široká verejnosť nepozná, ale znenazdajky vystrelia a pripíšu si etapový vavrín na najslávnejších pretekoch. Podarilo sa to Alexisovi Vuillermozovi vlani na Tour, Alexisovi Gougeardovi na Vuelte a teraz aj Pierrovi Latourovi v poslednej horskej etape. Už sme spomínali, že si pripísal skalp húževnatého Atapumu.
 
V druhej desiatke GC sa umiestnil aj Jan Bakelants, ktorý akoby nevedel, čo chce. Dostával sa do únikov s vrchármi, kde ale odpadal ako jeden z prvých, ktorí tam neboli ako domestici, a dokonca sa príležitostne snažil aj špurtovať. Ukázal sa tiež Axel Domont, ktorý v ôsmej etape nestačil iba na Sergeja Lagutina. Najhoršiu sezónu v živote potvrdil Christophe Riblon, ktorý kedysi víťazil na Tour, v uplynulých troch týždňoch sa ale ani raz nedostal do úniku. Bol totálne bezprízorný.
 
 
sceneria vuelta 2016 4 cptf
Scenéria Vuelty 2016 (© Courtesy Slipstream Sports)
 
 
Trek - Segafredo ** (bodovacia súťaž)
Kto uvidel zostavu Treku na Vueltu, povedal si, že to bude zasa prepadák. Fabio Felline však zvládol preteky aj za troch. Takýto typ cyklistu ešte v tomto desaťročí nevyhral bodovaciu súťaž na žiadnej Grand Tour. Nie je to typický špurtér ani vrchár. Chcel byť všade a veru aj bol. Päťkrát sa dostal na pomyselné pódium etapy, vo všetkých ich typoch. V Lugu nestačil iba na Meersmana v špurte. Už na druhý deň unikal v kopci a finišoval tretí. Tak si dal šprintérske repete a ďalšie tretie miesto, aby si nenechal ujsť ani toľko spomínanú pätnástu etapu a pridal ďalší tretí flek za Brambillom a Quintanom. Ani sa nám nechcelo veriť, že sa na obľúbenej bronzovej pozícii zjavil aj v cieli 21-kilometrového HC kopca v predposlednej etape. Medzi tým si ešte strúhol deviate miesto v dlhej časovke na úrovni Contadora. 26-ročný Talian akoby prišiel z dávnej cyklistickej doby bez špecializácie pretekárov, ak nechceme zájsť ku klišé, že spadol z Marsu. Pripomenúť tiež musíme to, že šokoval už druhým miestom na Tour de Pologne, ktoré ale počas Tour akosi zaniklo. Netrúfame si odhadnúť, čo ho v budúcnosti čaká, ale snáď niečo zaujímavé. Ak šiel od úvodu na bodovaciu súťaž, klobúk dole. Valverde iste ani netušil, že ho porazí práve Felline.
 
U Haimara Zubeldiu už asi predsa len nadišiel čas na dôchodok. Ostatní Trekáci zapadli do podpriemeru. Tento rok nevyhrali etapu na GT. Dve hviezdičky pre Fellineho.
 
 
Kaťuša ** (jedno etapové víťazstvo)
Ruský celok počas Vuelty vzbudzoval pozornosť skôr správami o svojej prekvapujúcej budúcnosti než samotnými výkonmi. Poslali sem veľmi slabý výber a navyše Rein Taaramae v prvom týždni odstúpil. Šancu ukázať sa dostal Jegor Silin, ktorý to čiastočne využil. Na Aubisque vyzvŕtal Gesinka, no najmä sa etapu od etapy zlepšoval a napokon zaknihoval slušné pätnáste miesto.
 
Zvíťaziť sa podarilo jeho oddielovému kolegovi Sergejovi Lagutinovi, ktorý dlhé roky jazdil na západe, potom ho už nikto nechcel, tak musel kvalitu dokazovať v najlepšej životnej sezóne v RusVele, aby sa dostal späť do prvej ligy a Kaťuše. Na sklonku kariéry vyhral etapu na Grand Tour, keď sa mu zadarilo na Camperone v sobotu 27. augusta. Áno, priznajme, že v úniku mal poraziteľných súperov. Kaťuša tak natiahla sériu aspoň jedného etapového triumfu na GT už na šesť podujatí veľkej trojky.
 
Alberto Losada ukázal, že bez Purita Rodrígueza je stratený, takže už asi rozmýšľa nad koncom kariéry, lebo tipujeme, že zmluvu v Kaťuši nedostane. Zvyšok tímu neostal tak celkom s dlhým nosom, pretože Restrepo a Machado, ten dokonca dvakrát, získali ocenenie za najbojovnejší výkon v etape.
 
 
vuelta 2016 graf etapy v rade
 
 
Lampre-Merida ** (jedno etapové víťazstvo)
Na cieľovú fotografiu víťazstva ružového cyklistu osamoteného v cieľovej rovinke sa pred každou Grand Tours musí vystavovať veľmi nízky kurz. Tour im síce nevyšla, ale Valerio Conti nadviazal na sériu svojich kolegov Ulissiho, Plazu, znova Plazu, Oliveiru, Polanča, Niemieca, Anaconu, znova Ulissiho atď., všetko borcov, ktorí v poslednom období vyhrali na Grand Tour etapu po samostatnom úniku. Conti využil práve to, že súperi pochybovali, že by mohol svoje dlhé sólo premeniť na triumf.
 
Útočili aj ďalší borci celku, ktorý sa po neuveriteľných 25 rokoch prestane volať Lampre a v profi cyklistike ostane z kategórie najstarších sponzorov už iba belgické Lotto. Nikto sa ale nepresadil. Nepochopili sme nomináciu Luisa Meintjesa, ktorý musel byť po Tour absolútne vyšťavený a ešte aj hrdo rezreprezentoval Južnú Afriku v Riu siedmou pozíciou. Tu sa trochu neuvážene snažil ísť dokonca na celkové poradie, ale nečudo, že vyhorel ešte pred pamätným pätnástym dňom. V etape na Aubisque dostal 39 minút a už sa úplne zdemolovaný nezmohol ani na únik, hoci logicky na druhý deň na Formigale mal v organizme rezervu a udržal sa Talanskeho s Morenom, ale vpredu boli celý deň Contador s Quintanom, takže o triumf nesúťažil.
 
 
Dimensions Data ** (vrchárska klasifikácia)
Oj chlapci, roky patríte medzi pozitívne elementy pretekov, ale nebyť Omara Fraileho, ktorého príchodu do Juhoafrického projektu veľa ľudí nerozumelo, umiestnili by sme Vás na chvost tohto článku. Keďže tímy, ktoré niečo dosiahli, dostali dve hviezdy, museli sme to zachovať aj im. Fraile si musí v týchto dňoch poriadne mydliť brucho. Z Caja Rural šiel do DiDa ako víťaz vrchárských súťaží na Vuelte i Baskicku 2015. Takže jasnou úlohou bolo zopakovať to. A podarilo sa. Predjedlom bol Burgos, kde si to nacvičil aj vyzvŕtal bývalých tímových kolegov a na samotnej Vuelte Kennyho Elissondeho. Ale veľmi dobre vie, že to bolo o chlp a bafíci v mechaničákoch si celú 20. etapu obhrýzali nechty, aby odišli z pretekov aspoň s niečim. Nemal to vo vlastných rukách. Najlepší výkon predviedol 26-ročný borec v etape na Lagos de Covadongu. Podobne ako Gesink však mal veľkú smolu, že sa únik tvoril príliš dlho a v pelotóne na to Etixx s Movistarom tlačili viac ako v ostatných etapách, takže únik favoriti dobehli, ale práve Holanďan a útly Španiel vzdorovali najdlhšie.
 
K Igorovi Antonovi sa už vyjadrovať nebudeme. Navždy ostane smoliarom Vuelty 2010 (mimochodom, dnes je to presne šesť rokov od triumfu Petra Velitsa v časovke). S Tylerom Farrarom si môže podať ruku. Pôsobia už iba ako mátohy v pelotóne, pre Douglasa Rydera sú to asi talizmany, ktoré nosí so sebou. Žiadne šťastie ale nepriniesli. Formu zrejme mal Nathan Haas, lebo na kanadských jednorazovkách patril medzi najlepších. V druhom týždni však náhle ochorel a nesplnil limit dvanástej etapy. Špurtovať sa snažil Kristian Sbaragli a až šesťkrát sa dostal do Top 10, ale maximom ostalo štvrté miesto.
 
 
fraile 2016 podium burgosf
Omar Fraile vrchárske dresy obľubuje (© Courtesy Vuelta a Burgos)
 
 
Direct Energie ** (jedno etapové víťazstvo)
Tímy s najnižším rozpočtom majú logicky latku postavenú nižšie a francúzsky celok, ktorý sa logicky zameral hlavne na Tour, prakvapujúco neodišiel naprázdno. Všetci sme s údivom sledovali výkon Liliana Calmejaneho vo štvrtej etape, kde v dlhom tiahlom cieľovom kopci nastúpil úniku a Atapuma, King, Zeits, Rolland a ďalší tomu nevenovali pozornosť, veď nejaký Frantík sa tu chce iba ukázať. A Frantík vyhral etapu nie len na svojej prvej Grand Tour, ale vôbec sezóne s profesionálnou zmluvou. Veď vlani ešte jazdil iba za klubový celok bez UCI licencie. Netreba ale za tým hľadať žiadny americký sen chlapca z maličkého tímu. Francúzska klubová úroveň je najkvalitnejšia na svete a pôsobil priamo v družstve Vendée, ktoré sídli v Les Essarts, rovnakom meste ako centrála Direct Energie, odkiaľ si Jean-René Bernaudeau kedysi vybral všetky hviezdy - Voecklera, Pineaua, Chavanela a naposledy aj Coquarda.
 
Už ani nevieme po koľký raz píšeme, že od Romaina Sicarda sa čakalo viac, ostatní splynuli s pelotónom. Všetkým tímom s etapovým triumfom sme dali dve hviezdičky, takže preto aj tomuto celku.
 
 
Astana Pro Team *
Kazašský tím okolo Nibaliho a Arua sa v našich hodnoteniach objavuje na opačnom konci rebríčka. Vlani sme ho označili za najlepší tím poslednej Grand Tour. Arua dotlačili k triumfu dokonalým kolektívnym výkonom. Tento rok bolo jasné, že nič podobné nehrozí, pretože to najlepšie sa vyčerpalo na Gire a Tour. Ostali už iba Miguel López a nezničiteľný Michele Scarponi, ktorý sa nakoniec až tak neotrasiteľne neprezentoval. Na takýto celok je to veľmi naivná i slabá stratégia a realita im ju otrieskala o hlavu. Samozrejme, nepredpokladali pád Lópeza v tretej etape, ktorý ho limitoval natoľko, že o tri dni neskôr odišiel domov. Škoda, na Tour de Suisse šiel krásne.
 
Scarponi dostal po piatich Grand Tours, kde robil pre druhých, voľnú ruku a vzhľadom na tímovú príslušnosť mu bolo jasné, že možno už naposledy. Dlho sa zdalo, že sa dostane do boja o najlepšiu päťku, ale rovnako ako o rok starší Samuel Sánchez v poslednom týždni z Top 10 vypadol. V záverečnom stúpaní pretekov mu došla para, stratil priveľa a zosunul sa na jedenáste miesto, ktoré pri zbierke jeho úspechov zanikne. Do boja o etapu sa nedostal.
 
Tradične dobrý výkon predviedol Luis León Sánchez, ale tentoraz ostal bez triumfu. V šiestej etape mu ušiel Simon Yates, tak sa dal na špurty, ale nepresadil sa. Už ani v časovke nedosiahol tam, kde kedysi. Obsadil piate miesto v bodovacej súťaži, ale odišiel sklamaný.
 
Bojovným výkonom, akoby mal bezodný rezervoár síl, sa prezentoval aj Andrej Zeits, ktorý prekvapil v Riu. Bol vo viacerých únikoch, ale určite si po výbornom lete (ukázal sa aj na Tour de Pologne) predstavoval lepšiu Vueltu. Vzhľadom na to, že nemusel takmer na nikoho robiť, šancu premrhal. Astanu bolo vidieť, ale ostala pred bránami akéhokoľvek výsledku, preto sme im viac ako jednu hviezdičku udeliť nemohli.
 
 
scarponi 2016 burgosf
Michele Scarponi zachraňoval povesť Astany (© Courtesy Tour of Burgos)
 
 
Giant - Alpecin *
V Giante mali podobný problém ako v Astane. Dumoulin kade chodí, tam patrí medzi hrdinov, ale bez neho a nešťastníka Degelkolba nie je tím ani polovičný. Po epizóde s názvom Tour de France bolo jasné, že Warren Barguil dieru do sveta neurobí a veru, odchádzal už po tretej etape. Giant tak ostal čo i len bez náznaku vrchárskeho boja a skončil úplne posledný v poradí tímov. Jeho jazdci jazdili v grupette najčastejšie. Celučičkú Vueltu mohli unikať a bojovať o triumfy, no na to jednoducho nebola kvalita.
 
Mysleli si však, že by mohli mať eso v rukáve v podobe Nikiasa Arndta, mladého nemeckého šprintéra, ktorý patrí do druhej kvalitatívnej vlny a trikrát slušne zabojoval na Gire v neporovnateľne vyššej konkurencii, dokonca tam aj vyhral záverečnú etapu za kontroverzných okolností diskvalifikácie Giacoma Nizzola. Tu mal hrateľnú konkurenciu, ale že ho porazili J-P Drucker či dokonca Rüdiger Selig a Magnus Cort, to si "za rámeček nedá", ako hovoria Česi. O troch špurtoch, do ktorých sa vôbec nedostal, písať ani nebudeme.
 
Najkvalitnejším výsledkom pre bielo-čiernych tak bolo tretie miesto Tobiasa Ludvigssona v časovke, na ktorú Švéd túžobne čakal takmer celé preteky. To je ale na takýto celok žalostne málo.
 
 
Lotto Soudal *
Fanúšikovia tímu sponzorovaného belgickou lotériou si pretierali oči, pretože zažili suverénne najhoršiu Grand Tour posledných rokov. Už vlani od nás dostali iba jednu hviezdičku, ale nevýraznosť teraz korunovali. Napriek tomu, že roky nemajú top vrchárov, vždy to dokázali kompenzovať etapami, veď tento rok na Gire vyhrali štyri, na Tour dve.
 
Rovnako ako množstvo iných celkov boli odsúdení k neúspechu už zo samotnej zostavy, ktorú 19. augusta predstavili fanúšikom. Asi si mysleli, že by sa mohli niekde medzi vrchárov zamotať Bart De Clercq s Maximom Monfortom, ktorí vlani siahali na Top 10 a aj tento rok mali po Wellensovi ako najlepší vrchári z Lotta slušné výsledky, ale tu sa úplne stratili. De Clercq bol dvakrát v úniku, ale raz sa našlo sedem a druhý raz päť silnejších ľudí. Monfort neunikal ani raz. Čo z toho, že obsadil 16. miesto, keď si ho zasa nikto ani nevšimol.
 
Diagnóza Thomasa De Gendta bola jasná - vyčerpanosť po náročnej sezóne. Nemal nárok na etapu ani vrchársku súťaž, všetci sa pýtajú, prečo sa ani raz po treťom mieste na Gire nepokúsil ísť na celkové umiestnenie, keď mu vtedy tak perfektne vyšlo. Belgičania vrchára potrebujú ako soľ. Táto Vuelta bola už ôsmou GT, na ktorej GC neriešil.
 
Adamovi Hansenovi gratulujeme k šestnástej dokončenej GT v rade, ale to je všetko. Píšeme to v každom hodnotení. Nechcel by už raz niečo aj ukázať? Veď Greipela pri sebe nemal. Inak, v počte odjazdených dní v sezóne prehráva s dvojicou Valverde - LL Sánchez o dva. Predstavte si, že jeho program 2015 a 2016 je absolútne zhodný až na to, že vlani šiel ZLM Tour a tento rok namiesto toho Rund um Köln a Cadel Evans Race. Na budúci rok repete.
 
 
vuelta 2016 graf etapy krajiny
 
 
 
Caja Rural - Seguros RGA *
Jediný domáci prokontinentálny celok neprežil najúspešnejší vrchol sezóny. Už štvrtý rok nevyhrali etapu, ale v minulých edíciách pôsobili oveľa živšie. Vlani bol najaktívnejší Omar Fraile, ktorý už jazdí za DiDa a José Goncalves musel odstúpiť, rovnako ako Madrazo a Mas. David Arroyo bol ešte vlani dvanásty, tento rok už na to zďaleka nemal. Tradične sa snažili Pello Bilbao a Sergio Pardilla, ale kúsoček chýbal. Ostáva im dúfať, že ich sponzori cyklistiku milujú.
 
 
Cofidis, Solutions Crédits *
Francúzi napriek prokontinentálnej licencii na Vuelte nechýbali už desaťročie. Je to aj tým, že nebankovka sponzoruje aj preteky ako také. Ešte aj Luisa Matého napísali ako tímovú jednotku, no známa unikajúca firma musela mať nejaké vnútropodnikové problémy, o ktorých nevieme, lebo sa neukázala. Rudy Molard bol v niektorých únikoch, Romain Hardy špurtoval, no absolútne bez výsledku. Je nám jasné, že sa v tomto období konajú viaceré francúzske jednorazovky, ale stálo by za to pouvažovať nad štartom Nacera Bouhanniho. Ten by tu bol kráľom. Inak Cofidis tradične na chvoste rebríčka.
 
 
Bora - Argon 18 *
Bora sa vrátila na scénu Vuelty po dvojročnej prestávke, keď dostal priestor kolumbijský projekt, ktorý už neexistuje. Vtedy na seba prvý raz upozornil Leopold König. Skončil deviaty a vyhral aj etapu. Jan Bárta unikal. Vtedy ešte NetApp zanechal výborný dojem. Teraz to však bola hrôza. Seriózne nemáme čo napísať. Nedostali ani ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca. Ukázal sa iba už raz spomínaný Rüdiger Selig, keď v 16. etape špurtoval druhý, ale v ostatných špurtoch prepadol.