Jeho krátky životný príbeh je plný emócií, človeku pri spomienke na neho zakaždým stisne srdce. Rada Kaufmana mali radi všetci, ktorí ho poznali. Napriek batohu bolesti a trápenia, ktorý mu nadelil nepochopiteľne krutý osud, bol to príjemný mladý muž. Narodil sa v roku 1978 v Partizánskom a detstvo prežil podobne ako jeho rovesníci, hrami a častým športovaním. No veľmi skoro sa jeho život dramaticky zmenil. Mal iba 16 rokov, keď veľmi vážne ochorel. Lekári mu diagnostikovali kostný Ewingov sarkóm, mimoriadne agresívny typ rakoviny. Okamžite ho hospitalizovali, v nemocnici mu museli amputovať pravú nohu, inak by bol zomrel.
 
Jeho túžbu venovať sa športu nezmaril ani spomínaný handicap. S protézou to najprv skúšal v zjazdovom lyžovaní, o čosi neskôr sa začal venovať cyklistike. Z tvrdej rany sa v krátkom čase otriasol a s obrovským elánom sa pustil do pravidelného cyklistického tréningu. V mysli mal veľkú túžbu. Byť na bicykli čo najlepší a v budúcich rokoch sa kvalifikovať na paralympiádu. Vďaka jeho vytrvalosti a odhodlaniu sa túžba postupne menila na skutočnosť. Na majstrovstvá sveta telesne postihnutých do amerického Colorado Springs v roku 1998 letel výborne pripravený. Iba dvadsaťročný slovenský mladík dosiahol na najvyššie méty a očaril prajné publikum. V stíhačke na 1 kilometer s pevným štartom získal zlato a prekonal svetový rekord! Nastúpil aj v stíhačke jednotlivcov (získal striebro) a v cestných pretekoch (vybojoval bronz). V roku 1999 na z majstrovstviev Európy vrátil s dvoma medailami striebornej a bronzovej hodnoty. Prvé úspechy ho povzbudili, vďaka športu získal nový zmysel života, vytýčil si nové ciele.
 
O dva roky neskôr, opäť tisíce kilometrov od domova, znela na jeho počesť opäť slovenská hymna. Na paralympiáde v Sydney 2000 sa mu na hrudi zalesklo vytúžené zlato. V súbojoch v pevnom kilometri nebol na dráhe nikto rýchlejší, Rado vytvoril nový paralympijský rekord.
 
Okrem výborného športovca bol aj vynikajúcim študentom. Popri tréningu ukončil s červeným diplomom Ekonomickú univerzitu, blahoželal mu sám rektor. Nikdy sa nezvykol sťažovať, bol príjemný, optimistický mladý muž. Sotva niekto vedel, čo mu behalo mysľou vo chvíľach, kedy bol sám s nekonečným trápením. Prognózy jeho ochorenia boli veľmi zlé, lekári mu to nemohli zatajiť. Nemohol už ani trénovať, no nevzdával to. Ako člen výkonného výboru Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov chcel aspoň pomáhať handicapovaným kolegom, byť užitočným pre iných.
 
V roku 2002 musel podstúpiť ďalšiu ťažkú operáciu, chirurgovia mu museli amputovať ľavú lopatku pre ďalšie rýchle šírenie sa zhubných buniek v Radovanovom organizme. Choroba dramaticky postupovala, v jeho pľúcach sa vytvorili rozsiahle metastázy. V deň desiateho výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky, 1. januára 2003, mu na Bratislavskom hrade odovzdal prezident Rudolf Schuster vysoké štátne vyznamenanie - Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj paralympijského športu. Do svojich posledných chvíľ sa nevzdal, inicioval celoštátnu akciu „Na kolesách proti rakovine“, ktorou chcel verejnosť vyburcovať k väčšej podpore chorých s touto závažnou diagnózou, a zároveň pomôcť získať finančné prostriedky na boj proti rakovine. Jeho myšlienka mala na Slovensku obrovskú odozvu. Akcie sa v nasledujúcich rokoch zúčastnilo viac než 900 tisíc ľudí v šesťdesiatich mestách a vyzbieralo sa okolo 200 tisíc eur, ktoré sa použili na zakúpenie špičkových diagnostických prístrojov do onkologických oddelení niektorých nemocníc.   
 
V apríli 2003 ešte symbolicky oslávil svoje 25. narodeniny, 15. júna si vzal za manželku dlhoročnú priateľku Zuzanu, ktorá mu obetavo pomáhala v ťažkom boji s chorobou. Na ďalší deň, 16. júna 2003, Radovan Kaufman po dlhom trápení sa zomrel.
 
Pre mnohých telesne postihutých športovcov na Slovensku je stále veľkým vzorom a inšpiráciou, takže má tiež podiel na ich skvelých úspechoch, ktorých je v posledných rokoch naozaj veľa.
 
 
Ďalšie osobnosti slovenskej histórie:
Lenka Ilavská Litvínová
Peter Privara
Milan Dvorščík
Milan Jurčo
Peter Hric
Ondrej Glajza
Anton Tkáč
Dušan Mráz
Karol Pátek
Walter Renner
Kamil Haťapka
Miroslav Vymazal
Vlastimil Ružička