Milan Dvorščík dosiahol až do septembra 2015 najlepší výsledok Slováka na majstrovstvách sveta v cestných pretekoch jednotlivcov, keď bol v kategórii amatérov strieborný.
 
Mimoriadny športový talent skúšal v detských rokoch najskôr futbal. Mal 12 rokov, keď presedlal na cyklistiku. V oddieli Považskej Bystrici sa zameral spočiatku na cyklokros. Ako junior prestúpil do Dubnice nad Váhom, kde ho viedol Vladimír Hnáth. Neskôr sa zameral na cestnú cyklistiku a veľmi skoro sa presadil aj na medzinárodnej scéne. Mal iba 17 rokov, keď na Juniorských Majstrovstvách sveta v Taliansku obsadil v drese Československa 4. miesto v časovke družstiev, keď ku bronzu im chýbalo iba 15 sekúnd. Už o rok neskôr získal svoju prvú „veľkú“ medailu. Spolu s Padrnosom, Krčom a Trkalom získali v Dánsku na MS juniorov striebro v rovnakej disciplíne. Tréneri prisudzovali mladému Dvorščíkovi veľkú perspektívu, predpokladali, že sa výrazne presadí aj medzi dospelými.
 
Lenže v roku 1993 ho postihli dlhodobé zdravotné problémy. Týždeň strávil v nemocnici, lekári nedokázali určiť príčiny únavy a výrazného poklesu Dvorščíkovej výkonnosti. Vyšetrenia preukázali napríklad extrémne zväčšenie srdca. Jeden z lekárov dokonca vyhlásil, že pokračovanie v športovej kariére by bolo riskantné. Milan premýšľal čo ďalej a mysľou mu prebleskla aj myšlienka skončiť s cyklistikou. Mal iba 23 rokov. Našťastie, dal sa zdravotne do poriadku a znova začal poctivo trénovať. Už nešponoval tréningové dávky na hranice fyzického vyčerpania, pochopil, že menej je niekedy viac. V pretekoch mal odrazu oveľa ľahšie nohy, prichádzali ďalšie úspechy. V tvrdej domácej konkurencii sa výrazne presadil, v mužskej kategórii získal tituly majstra Československa v časovke jednotlivcov a vyhral aj preteky s hromadným štartom.
 
Úspechy na domácich vrcholných podujatiach ho vrátili aj do reprezentačného tímu a Svetový šampionát 1994 v Taliansku mu priniesol najväčší úspech v bohatej kariére. V deň pretekov nebol na oblohe ani mráčik, slnko pražilo plnou silou. V horúcom počasí (teplota v priebehu pretekov dosahovala až 30 stupňov v tieni) sily rýchlo ubúdali. Okolo tridsať cyklistov z vyše dvesto štartujúcich sa vzdalo, mnohí šliapali v záverečných kilometroch s krajným vypätím. Milan Dvorščík bol v každom z dôležitých únikov, hoci ich bolo veľa. Ten rozhodujúci prišiel asi 50 kilometrov pred cieľom, v trinásťčlennej skupinke na čele Milan nechýbal. Pelotón už nemal sily na zlikvidovanie náskoku „utečencov“. Vo vedúcej ekipe niektorí jazdci nevládali udržať vysoké tempo, postupne sa vyformovala iba päťčlenná skupinka, aj so slovenským reprezentantom. Cítil sa výborne, pripravoval rozhodujúci nástup. Medaila bola veľmi blízko, myslel na tú najcennejšiu. Dlho ťahal špicu, videl, že viacerí súperi skutočne melú z posledného. Niekoľko stoviek metrov pred cieľom však prišiel prekvapujúci atak Dána Pedersena, ktorý napokon získal zlato. Dvorščík preťal cieľ na vynikajúcej striebornej priečke, no nebol úplne spokojný. Titul svetového šampióna mu tesne unikol. Byť druhý na svete, to by asi každého cyklistu tešilo, no Milan si ešte dlho v duchu premietal rozhodujúce okamihy a premýšľal, kde sa stala chybička. Odozva cenného úspechu na MS bola na Slovensku výrazná, Dvorščík sa stal najlepším cyklistom aj športovcom Slovenska za rok 1994.
 
V súčasnosti je Milan Dvorščík medzinárodným cyklistickým rozhodcom. Má perspektívu dotiahnuť to až k rozhodovaniu na tých najslávnejších a najsledovanejších pretekoch. Veľkou devízou sú jeho pozoruhodné znalosti cudzích jazykov, veď ovláda angličtinu, nemčinu, taliančinu, francúzštinu a kúsok i španielčinu, to je aj medzi ostrieľanými špičkovými rozhodcami rarita a skvelý predpoklad, aby bol z bývalého výborného pretekára uznávaný arbiter.
 
 
Naše rozhovory s Milanom Dvorščíkom:
Milan Dvorščík: Mojím snom je Tour de France
Milan Dvorščík: Zdolával som aj Rebellina
 
 
Ďalšie osobnosti slovenskej histórie:
Milan Jurčo
Peter Hric
Ondrej Glajza
Anton Tkáč
Dušan Mráz
Karol Pátek
Walter Renner
Kamil Haťapka
Miroslav Vymazal
Vlastimil Ružička