ockers-stanVýborný belgický profesionálny cyklista Constant "Stan" Ockers prežil úspešnú športovú kariéru. Jej vrcholom boli dve druhé miesta v celkovom poradí na Tour de France v rokoch 1950 a 1952. Okrem toho dvakrát vyhral bodovaciu súťaž na najprestížnejších pretekoch sveta. V roku 1955 dokázal dosiahnuť mimoriadne cenené "double", bol prvý na Valónskom šípe a Liége - Bastogne - Liége. Skvelú sezónu zavŕšil ziskom titulu majstra sveta v cestných pretekoch s hromadným štartom. Je veľmi zaujímavé, že práve Stan Ockers bol detským idolom najlepšieho cyklistu všetkých čias Eddyho Merckxa. Práve Stan a jeho veľké víťazstvá nadchýnali malého Eddyho a prispeli k tomu, že sa rozhodol venovať práve cyklistike.
 
Keď už pomýšľal na ukončenie aktívnej činnosti, v roku 1956 prišiel jeho tragický koniec v dráhových pretekoch na velodrome v Antverpách. V tom čase mal 36 rokov. O rok neskôr bol odhalený jeho pamätník v mestečku Les Forges v južnom Belgicku.
 
Pri smrteľnej nehode Ockersa zohrala ústrednú úlohu nešťastná náhoda. Stan bol v úspešnom úniku, v čelnej skupine, s výbornými vyhliadkami na víťazstvo. V momente, kedy sa obzeral dozadu, aby si skontroloval postavenie súperov, sa na dráhe vyskytla nečakaná prekážka. Nest Sterckx po defekte zastal na okraji a chystal sa vymeniť si galusku. V návale emócií počas vrcholiacich pretekov si neuvedomil nebezpečenstvo, zachoval sa úplne iracionálne a spôsobil katastrofu. Ostal na spodnom okraji dráhy, hoci jednoduchá logika hovorí v takýchto prípadoch jasne - treba okamžite opustiť dráhu. V rýchlo rútiacej sa skupinke boli odstupy jednotlivých ockers-stan-padjazdcov zopár decimetrov. V takej situácii je nemožné stihnúť uhýbací manéver. Sterckx stál zohnutý nad svojím strojom, plne sústredený na výmenu galusky. Niečo také Ockers sotva mohol predpokladať. Spolu s Rikom van Looyom a Gerritom Voortingom narazili do stojaceho Sterckxa. Jeden z fotoreportérov zachytil krkolomný let Ockersa ponad riadidlá svojho bicykla. Zo smímky je na prvý pohľad jasné, že pád bude mať zrejme ťažké následky. Kým Voorting so Sterckxom utrpeli iba ľahšie zranenia, Van Looy a Ockers ostali vážne zranení ležať na vozovke. Ihneď k nim pribehli zdravotníci. Po niekoľkých minútach sa Van Looy postavil, no Ockers toho nebol schopný. Lekár mu diagnostikoval zlomeninu kľúčnej kosti a otras mozgu, no Stan utrpel podstatne vážnejšie zranenia, ktoré lekári objavili až pri dôkladných vyšetreniach v nemocnici. Zlomil si štyri rebrá, ale čo bolo oveľa horšie, zlomil si aj chrbticu a utrpel i fraktúru lebky. Bol v hlbokom bezvedomí. Okamžite k nemu leteli dvaja špičkoví traumatológovia z Bruselu a Brúg, ktorých prvou nevyhnutnou úlohou bolo zastaviť masívne krvácanie v lebke. Po dvoch dňoch zúfalého boja o Ockersov život museli lekári konštatovať smrť.
 
Na pohrebe Stana Ockersa sa zúčastnilo okolo dsaťtisíc ľudí, smútilo prakticky celé Belgicko. Dlhokánsky pohrebný sprievod sa ťahal niekoľko kilometrov, medzi smútiacimi kráčal aj neznámy jedenásťročný chlapec. Teraz bol svedkom, ako ľudia odprevádzajú na poslednej ceste športovca, ktorého veľmi obdivoval. Chlapec sa volal Eddy Merckx. V duši mal hlboký žiaľ, ale aj odhodlanie napodobniť svoj detský vzor a stať sa rovnako úspešným cyklistom. Stan Ockers bol pre Eddyho tou najsilnejšou inšpiráciou.
 
Ockersova smrť bola o to bolestnejšia, že po sebe zanechal mladú manželku a šesťročného synčeka (zhodou okolností sa volal Eddy). Aby spomienka na Stana Ockersa nevybledla, v Belgicku zorganizovali preteky na jeho počesť - Grand Prix Stan Ockers. Prvý ročník tak trochu symbolicky vyhral Raymond Impanis, blízky priateľ zosnulého. V Belgicku je Ockers aj po desaťročiach veľmi populárny. Vybudovali mu dva pamätníky. Jeden stojí na ieste jeho tragického skonu, na velodrome v Antverpách, druhý na vrchole kopca Côte des Forgés. Na mieste, kde Ockers začal svoj úžasný sólový únik, ktorý zavŕšil skvelým víťazstvom na Valónskom šípe. Týmto úsekom dnes každoročne vedie aj časť jednej z klasík veľkej päťky Liége - Bastogne - Liége, ktorú Stan Ockers dokázal tiež vyhrať.