Celý život Alexandra Virota sa krútil okolo športu. Bol jedným z prvých rozhlasových reportérov, ktorí poslucháčom prinášali autentické reportáže z cyklistických pretekov. Pre Virota sa stala srdcovou záležitosťou Tour de France. Ale v mladosti  sa prejavoval aj ako veľmi schopný maliar. Ešte v časoch, kedy sa na letných olymiádach súťažilo aj v umeleckých disciplínach, získal pod piatimi kruhmi v Amsterdame 1928 za svoj cyklus "Zrkadlo športu" striebornú medailu. Bolo to v kategórii vodových farieb a namaľoval futbalistu. Mal všetky predpoklady na to, aby sa presadil ako originálny umelec, no on sa rozhodol inak. V roku 1929 začal pravidelne písať články pre istý magazín. V tom istom roku bol jedným z prvých športových komentátorov, ktorí približovali dianie na Tour de France rozhlasovým poslucháčom. Získal si postupne u auditória veľkú obľubu a profesii rozhlasového reportéra zasvätil celý svoj život. Venoval sa aj politickému dianiu, jeho autentické reportáže zo španielskej občianskej vojny a z invázie Talianov do Etiópie boli vysoko fundované a rešpektované. Jeho povolanie a posadnutosť úsilím ponúkať poslucháčom exkluzívne reportáže ho zaviedli do mnohých nebezpečných situácií. Paradoxne, v zdraví prežil mimoriadne nebezpečné "expedície" do ohnísk ozbojených konfliktov, smrť si ho našla v prostredí, kde sa nestrieľalo, ale iba súťažilo.
 
Keď nacistické Nemecko anektovalo Rakúsko, nebál sa prejaviť svoj rozhodný odpor voči režimu, ktorý fatálne poznamenal najbližšie roky a zavliekol svet do najničivejšej vojny v dejinách ľudstva. Virot sa aktívne zapojil do francúzskeho protifašistického odboja už od roku 1942. Nemci sa ho pokúšali potlačiť mimoriadne krutými represáliami, no antifašisti sa zastrašiť nedali. Sám Virot prežil niekoľko veľmi nebezpečných epizód a keď mu reálne hrozilo zatknutie a smrť, unikol pre nacistami do vysokých hôr východného Francúzska.
 
virot-alexandre-2Po skončení vojny nastúpil Virot do RTF, národnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti, na pozíciu šéfredaktora spravodajstva. Jeho predstavy o kvalitnom spravodajstve sa diametrálne odlišovali od predstáv vedenia RTF. Názorové nezhody viedli Virota k odchodu z RTF. Takmer okamžite ho oslovilo Rádio Luxemburg, v ktorom pripravoval a moderoval veľmi populárnu týždennú reláciu o športe. Vedenie Rádia Luxemburg dobre vedelo, že získalo mimoriadne kvalitného žurnalistu a ponechalo mu de facto voľnú ruku vo výbere tém, ktorým sa dlhodobo venoval.
 
Virot sa rozhodol vstúpiť rovno do centra diania na Tour de France. Spolu s vodičom motocykla Renem Wagnerom vytvorili legendárnu dvojicu a ich priame vstupy z pretekov boli pre divákov mimoriadne atraktívne a zaujímavé. Hlavne vďaka tejto originálnej symbióze motocyklistu a reportéra leteli do éteru autentické reportáže, ktoré poslucháči vnímali so zatajeným dychom. Virot bol v tomto smere priekopníkom, takáto práca si vyžadovala hlboké znalosti cyklistiky, perfektný postreh a výrečnosť. Nič z toho Alexovi Virotovi nechýbalo. Pred úvodnou etapou Tour 1957 sa rozpútal konflikt medzi organizátormi Tour a francúzskou televíziou. Obe strany sa nevedeli dohodnúť na výške poplatku, ktorý má televízia uhradiť za televízne prenosy a ku prijateľnému kontraktu došlo doslova v poslednej chvíli.
 
V roku 1957, tak ako bolo v Rádiu Luxemburg tradíciou, približoval rozhodujúce momenty v záveroch etáp Virot. Skúsený šofér motocykla Wagner ovládal svoj stroj virtuózne, vďaka nemu bol reportér priamym svedkom tých najdôležitejších udalostí. Samozrejme, vždy to bolo spojené aj s určitou dávkou rizika. V uvedenom roku zapracovali neočakávané okolnosti, ktoré mali tragické dôsledky. Tri etapy viedli cez Pyreneje, kde vládlo veľmi nepríjemné počasie. V 16. etape (počas Dňa dobytia Bastily 14. júla) udrel na pelotón nezvyklý chlad, hmla, výdatný dážď. Podmienky boli nebezpečné a zopár cyklistov malo pády. Nello Lauredi si zlomil zápästie, Stanislas Bober si vážne zranil rameno a obaja boli nútení odstúpiť. No skutočná tragédia postihla Alexa Virota so šoférom Renem Wagnerom. Motocykel vo vysokej rýchlosti na horskej ceste opustil vozovku a zrútil sa do hlbokej rokliny. Legendárny rozhlasový komentátor bol na mieste mŕtvy, Wagner skonal počas transportu do blíznej nemocnice. Iróniou osudu to bola prvá nehoda Reneho Wagnera za dlhé roky jeho pôsobenia na Tour de France. Presne na mieste fatálnej nehody dnes stojí žulová pamätná doska na pamiatku oboch zosnulých.