Mike Anderson bol obyčajný americký chalan, ktorý sa už vo veku piatich rokov "zaľúbil“ do cyklistiky. Nie do tej aktívnej, hoci rád vyrážal na dlhšie cyklistické túry. Priam magicky ho priťahovali bicykle. Mal sotva desať rokov, a už ich rozoberal do poslednej súčiastky, zisťoval, ako to všetko vlastne funguje. V priebehu niekoľkých rokov získal rozsiahle, hlboké vedomosti o mechanike moderných bicykov. Vôbec netušil, že jeho výnimočné techické schopnosti mu od základov zmenia život.
 
Keď sa rodina Andersonovcov presťahovala do Dallasu, šikovný teenager Mike dostal prácu v jednom veľkom obchode s bicyklami. Chýr o mimoriadne zručnom mládencovi, ktorý dokáže opraviť akúkoľvek poruchu na akomkoľvek bicykli, sa rýchlo šíril po meste. Mike mal 17 rokov a s majiteľom shopu, chlapíkom z Južnej Afriky, sa často rozprávali o cyklistike. Neraz bol témou aj mladík v rovnakom veku ako Mike, ktorý v pretekoch často vyhrával, hoci neraz nie práve najférovejšími prostriedkami. Ten Mikov rovesník sa volal Lance Armstrong.
 
Koncom roka 2001 Mike Anderson odišiel zo strednej školy a začal pracovať ako mechanik bicyklov. V obchode mali vystavený prekrásny bicykel značky Trek, rovnaký, na akom jazdil Armstrong. Slávny cyklista jedného dňa nečakane zavítal do obchodu a krátko si podebatoval aj s Mikom. Ten bol nadšený, podrobne poznal pretekárov ťažký, úspešný boj s rakovinou, poznal aj Lanceove obrovské úspechy. Sympatie boli obojstranné, Lance niekoľkokrát Mikeovi zavolal. Občas bol Armstrong v Dallase, vtedy práve Mike kontroloval jeho pretekárske bicykle. Začali sa priateliť, neraz spoločne nasadli na bicykle a vyrazili do okolitých kopcov. Po čase Lance požiadal šikovného Mikea, aby sa stal členom jeho tímu. Popis práce dostal v jedinom emaile. Mal sa stať anderson-mike-armstrongLanceovým asistentom. Starať sa o Armstrongove bicykle, šoférovať sprievodné auto počas tréningov, neskôr aj vybavovanie leteniek, zaisťovanie ubytovania v kvalitných hoteloch. Nikdy neuzatvorili žiadnu pracovnú zmluvu. Keď Mike porozprával Lanceovi o svojom dávnom sne, otvorení si vlastného obchodu s bicyklami, Armstrong mu sľúbil, že na to poskytne financie. "Naša dohoda bola iba ústna. Bol som poriadne naivný. No opantalo ma obrovské nadšenie, že som súčasťou Armstrongovho tímu a nejaká zmluva pre mňa vôbec nebola dôležitá. Stačilo mi Lanceovo slovo. Neskôr som svoju dôverčivosť trpko oľutoval...“ opísal Mike Anderson svoj vstup do Armstrongovho tímu.
 
Mladý muž sa postupne takmer stal členom Armstrongovej rodiny. Lanceova manželka Kristin ho žartom volala "manžel 2“, jeho deti ho slovovali "strýko Mike“. Bol k dispozícii 24 hodín denne. Zasvätili ho aj do Armstrongovho súkromného života. Svoj názor na šéfa však pod vplyvom nasledujúcich udalostí postupne korigoval. Prvý šok zažil Mike v Santa Barbare, kde bola celá Armstrongova rodina. Počas jednej z prechádzok po pláži Lance šokujúco oznámil svojej žene, že ju opúšťa. Kristin bola z tejto správy úplne zdrvená. Lance ju nechal osamotenú na pláži, Kristin usedavo plakala, no s jej manželom to vôbec nepohlo. Lance svoj razantný postup aj odôvodnil. Mikeovi prezradil, že má dôkazy o manželkinej nevere.
 
Pod vplyvom autentických zážitkov s Armstrongom sa Mikeov nekritický obdiv k Lanceovi menil na niečo úplne iné. Keď vypukla známa dopingová kauza Belgičana Museewa, Mike sa Lancea priamo opýtal, či sú obvinenia oprávnené. Ten sa mu vraj uprene zadíval do tváre a povedal iba dve slová: "Všetci dopujú...“ 
 
Začiatkom roka 2004 odletel kompletný Armstrongov tím do Španielska. Po boku Lancea už bola jeho nová priateľka - speváčka Sheryl Crow. Práve tam zažil Mike šokujúce odhalenie. V kúpeľni Lancea objavil škatuľu s množstvom rôznych medikamentov. Už prvý pohľad mu našepkal, že toto by rozhodne nemali byť látky pre profesionálneho cyklistu. "Na jednej z ampuliek bola nálepka s názvom prípravku - Androstened. Keď som na internete vyhľadal informácie, zlá predtucha sa naplnila. Bol to zakázaný anabolický steroid. Nikomu, ani mojej žene Alison, som nič nepovedal. Na druhý deň už v kúpeľni nič nebolo. Od toho okamihu som jasne cítil, že Lanceovo chovanie ku mne sa zásadne zmenilo. Cítil som, že Lance vie, že o všetkom viem.“ Opísal "detektívne“ chvíle s odstupom času Mike Anderson.
 
O pár týždňov neskôr už boli na svete prvé svedectvá konkrétnych ľudí o Armstrongovom dopingovom programe. Cyklistovi elitní právnici pálili ostrými na každého, kto sa odvážil "očierňovať“ božského Lancea. Mikovi Andersonovi predložili právnici dokument, v ktorom sa podpisom zaväzoval, že nezverejní žiadne informácie zo zákulisia. Ak by dohovor porušil, bol by povinný zaplatiť astronomickú pokutu. Mike papier odmietol podpísať. To znamenalo z Armstrongovej strany vyhlásenie vojny.
 
"Boj s Lanceom pokračoval ďalšie týždne a mesiace. Na jednej strane vystupoval on, víťaz nad rakovinou, filantrop, ktorý nikdy neklame, a na druhej ja. Obviňoval ma z nečestnosti. Ocitol som sa v zúfalej situácii. Nemal som žiadnu prácu, žiadne peniaze, zato som mal kopu bývalých priateľov,“ spomína na najťažšie chvíle svojho života Mike. Mediálna ofenzíva Armstronga bola drvivá. Ešte stále bolo veľa médií, v ktorých mal dvere otvorené a on to majstrovsky využíval. Keď Betsy Andreau, manželka profesionálneho cyklistu a Armstrongovho kolegu, zverejnila obsah rozhovoru, ktorý si nechtiac vypočula, bola to bomba. Armstrong v ňom lekárom otvorene hovoril, že používa EPO, steroidy, kortizón, syntetický testosterón, či ľudský rastový hormón. Všetko zakázané látky. Armstrong zareagoval článkom v ktorom Betsy opísal ako "tlstú, odpornú, žiarlivú, nenávistnú, zvrátenú štetku.“ Na otázku istého novinára, či ju Armstrongovi právnici zastrašovali, iba súhlasne prikývla. Ale manželia Andreauovci neboli zďaleka jedinými terčami Armstrongovej nenávistnej kampane. Trebárs uznávaného novinára Davida Walsha, spoluautora knihy, v ktorej boli podrobne opísané Lanceove dopingové podvody, nazval "skur…ným malým škriatkom.“ Nešetril ani Grega LeMonda, Tylera Hamiltona a Floyda Landisa. Všetci traja mali informácie z prvej ruky, boli totiž Armstrongovi kolegovia z tímu a o jeho neférových činoch dobre vedeli.
 
Aj Mike Anderson pocítil šéfov hnev: "Môžem zodpovedne vyhlásiť, že systematicky a cielene zastrašoval ľudí, ktorí sa pokúsili poodkryť pravdu o jeho dopingovom programe. Pustiť sa do boja s jeho právnikmi, to znamenalo riskovať holú existenciu,“ prezradil novinárom. Armstrong ho v roku 2004 vyhodil z tímu. Keď mu ešte predtým Mike pripomenul ich ústnu dohodu o tom, že finančne podporí jeho obchod s bicyklami, Lance reagoval jasne: "Povedal mi iba - Žiadna dohoda nikdy nebola. Armstrong a jeho právnici ma v nich vykresľovali ako zákerného, falošného človeka, ktorý myslí iba na svoj prospech. To bola pre mňa veľmi bolestivá rana. Lance bol mojím idolom, obdivoval som ho a bol som veľmi pyšný, že som mu nablízku a môžem mu pomáhať zo všetkých síl. Robil som to s veľkým nadšením...“  s trpkosťou tvrdil Mike.
 
Pred Armstrongovými atakmi musel uniknúť na druhý koniec sveta - na Nový Zéland. "Armstrongove agresívne pokusy zruinovať ma a ich dôsledky ma doviedli k bolestnému zisteniu. Americký právny systém je krajne nespravodlivý ak je na jednej strane sporu obyčajný občan, a na druhej človek známy a bohatý. Súdny spor s Armstrongom ma donútil k radikálnemu kroku. S manželkou sme predali náš dom, vlastne sme predali takmer všetko a odleteli sme na Nový Zéland. Moja reputácia v Austine bola totálne zničená. Šanca pokračovať v práci ako mechanik bola prakticky nulová.“
 
 
Mike Anderson s rodinou stále žije na Novom Zélande a všetky pokusy žurnalistov o to, aby porozprával viac o Lanceovi Armstrongovi kategoricky odmieta. Podľa jeho vlastných slov tú kapitolu života navždy uzavrel. Žiaľ, nie je to zďaleka jediný bolestný príbeh spojený s kariérou Lanca Armstronga.