Keď sa americkým manželom Reinhartovcom narodila v roku 1976 dcéra, dostala meno Nicole Louise. Rodičia boli nadšení rekreační športovci, Nicole dostala do vienka tie najlepšie gény, ctižiadostivosť a pevnú vôľu. Odmalička vynikala vo viacerých športových odvetviach a veľmi skoro sa o nej začalo hovoriť ako o zázračnom dieťati. Najprv ju zaujal fitness, trikrát sa stala v tomto športe v mimoriadne tvrdej konkurencii majsterkou Spojených štátov amerických. Potom sa zamerala na diametrálne odlišný šport - cyklistiku. Aj v nej bola veľmi úspešná. Ako tínedžerka si vybojovala deväť titulov juniorskej majsterky USA na dráhe i ceste. V roku 1993 sa stala jednoznačne najúspešnejšou účastníčkou juniorských majstrovstiev USA v cyklistike. Bola najlepšia v stíhacích pretekoch i šprinte na dráhe a vyhrala aj cestné preteky. Podobný brilantný "hattrick" sa žiadnej inej cyklistke až do dnešných čias nepodaril.
 
Na veľmi prestížnych a kvalitne obsadených Panamerických hrách získala dve zlaté medaily. Diapazón jej úspechov bol nezvykle široký, víťazila v šprinte na dráhe, v stíhačke, v cestných pretekoch, dokonca i v disciplíne cross-country. Presne 26. júla 1994 v ekvádorskom hlavnom meste Quinto, v nadmorskej výške okolo 2800 metrov, stanovila americký juniorský rekord v letmom šprinte na 200 metrov výkonom 11,666 sekundy. Aj to je pádny dôkaz, že Nicole Reinhartová bola vynikajúcou a všestrannou cyklistkou. Do svojich osemnástich rokov povyhrávala mnoho rozmanitých pretekov, bolo preto logické, že pomerne skoro, ako 23-ročná, sa zaradila medzi profesionálky. Po uzavretí zmluvy už vo svojej prvej sezóne vyhrala deväť profesionálnych podujatí, v tej ďalšej dokonca trinásťkrát stála na najvyššom stupienku. Vždy veselá a usmiata Nicole bola už v mladom veku mimoriadne obľúbená u fanúšikov, v dospelosti sa to ešte vystupňovalo vďaka úspechom Nicole medzi profesionálkami.
 
Zdalo sa, že Nicole čaká skvelá budúcnosť, no rozmarný osud to zariadil celkom ináč. V roku 2000 v USA prebehli štyri podujatia BMC Grand Prix. Boli to mimoriadne prestížne a obľúbené Reinhart-Nicolepreteky a tomu zodpovedali aj finančné prémie pre najlepších. Organizátori vypísali odmenu 250 tisíc amerických dolárov pre cyklistku, ktorej by sa podarilo vyhrať všetky štyri preteky. V prvých troch bola Nicole Reinhartová vždy najrýchlejšia, spomínanú prémiu mala nadosah. Presne 17. septembra sa v Arlingtone v štáte Massachusetts konalo vyvrcholenie seriálu. Na programe bolo kritérium na 67,5 kilometra. Pelotón mal absolvovať dvanásť technicky náročných okruhov, každý meral 5,6 kilometra. Obsahoval desiatky ostrých zákrut, po celý čas museli byť cyklistky v strehu. Nicole sa objavovala na prvých pozíciách, ak by došlo k záverečnému špurtu, v absolútnej rýchlosti sa jej žiadna zo súperiek nemohla rovnať. Preto mala skvelé predpoklady preteky vyhrať a zabezpečiť si lákavý finančný bonus.  
 
Prihodila sa však neočakávaná drobnosť. V podobných pretekoch je pomerne bežná a často sa obíde aj bez pádu. Tentoraz vďaka nešťastnej súhre nepriaznivých detailov mala fatálne dôsledky. Nicole svojím ľavým pedálom vo vysokej rýchlosti škrtla o obrubník. Nedokázala už udržať svoj bicykel na kolesách, vyletela zo sedla a po nieloľkometrovom lete vzduchom prudko narazila do stromu pri ceste. Vážne si poranila hlavu, zároveň si aj zlomila chrbticu. Aj keby strašnú haváriu prežila, bola by zrejme do smrti odkázaná na invalidný vozík. Napriek rýchlemu prevozu do nemocnice a enormnej snahe lekárov sa Nicole z bezvedomia neprebrala a o niekoľko hodín neskôr zomrela. (Zriedkavou zhodou okolností sa o rok neskôr prakticky na tom istom mieste smrteľne zranila iná cyklistka.)
 
Organizátori urobili veľmi šľachetný počin. Celú štvrťmiliónovú prémiu poukázali rodine Nicole Reinhartovej. Rodičia založili nadáciu s menom svojej zosnulej dcéry a finančne pomáhali obetiam podobných tragických udalostí. V roku 2004 Nicole Reihnartovú in memoriam uviedli do Siene slávy americkej cyklistiky.