Zomrel mladý, nemal ešte ani 35 rokov. Jeho život bol popretkávaný vzostupmi i pádmi, v jednej fáze klesol až na samé dno. Frank Vandenbroucke bol považovaný za obrovský športový talent. Ale kariéru si pokazil drogami, dlhoročným dopingom, škandalóznym osobným životom. Narodil sa v roku 1974 v belgickom meste Mouscron, ako štvorročný takmer zomrel, keď ho pri bicyklovaní zrazil nezodpovedný šofér. Museli ho operovať, no podľa jeho mamy nevyronil ani jedinú slzu až do chvíle, kedy mu lekári museli rozstrihnúť obľúbené cyklistické krátke nohavice. Už vo veku štrnástich rokov výrazne prevyšoval svojich rovesníkov, jeho vstup do vrcholovej cyklistiky bol excelentný. V roku 1992 na juniorských majstrovstvách sveta v Aténach získal bronz v cestných pretekoch. Nebol ešte ani plnoletý.
 
Takmer okamžite (1993) po ňom siahol belgický profesionálny tím Lotto, zmluvu podpisoval ako devätnásťročný. V nasledujúcich šiestich rokoch vyhral 51 pretekov, vrátane svetoznámych Liége - Bastogne - Liége. Ale v žiadnom tíme dlho nevydržal. V Lotte strávil dva roky, potom jazdil za Mapel, v roku 1999 prestúpil do Cofidisu. Zoznam jeho úspechov už bol bohatý. Vyhral Gent - Wevelgem, dve etapy na Tour de Wallonie, v pretekoch Paríž - Nice získal celkový triumf a dvakrát bol v etapách prvý. Keď prišiel do Cofidisu, jeho zmluva mu pomotala hlavu. Za tri roky mal dostať vyše pol milióna amerických dolárov. V tých časoch to bola závratná suma, väčšia, než v jeho najbláznivejších snoch. No jeho angažmán vedeniu Cofidisu narobil poriadne vrásky. Vandenbrouckeho vyšetrovali pre podozrenie z dopingu, neraz po nociach flámoval a žurnalisti častejšie písali o jeho žúroch, než športových úspechoch, hoci ich nebolo málo.
 
Pred štartom Liége - Bastogne - Liége v roku 1999 v televíznom interview nečakane oznámil, kde presne zaútočí a aj to skutočne urobil. Suverénnym spôsobom vyhral. Keď mu šéf tímu vandenbroucke-frankneskôr verejne vyčítal málo snahy, nahnevaný Frank tresol dverami a odišiel z tímu. To bol zároveň aj koniec jeho úspechov. V talianskom družstve Fassa Bartolo šéfovi Ferrettimu sebavedomo navrhol, aby ho platil iba za víťazstvá. Lenže jeho sezóna bola katastrofou a vedenie tímu ho prepustilo. Ani ďalšia anabáza v tíme Mitsubishi nedopadla dobre. Po pár mesiacoch ho v Belgicku zatkla polícia pri kupovaní kokaínu a z tímu okamžite letel. Očakávania svojich zamestnávateľov vôbec nenaplnil, tomu zodpovedal aj jeho plat. V Lampre dostal iba polovicu toho, čo v Cofidise, v tíme Fasso Bartolo polovicu toho, čo v Lampre.
 
Aj Frankov súkromný život bol zbierkou katastrof. V roku 1999 mu priateľka Clotilde porodila dcérku Cameron, no vzťah vydržal len pár mesiacov. Potom sa oženil s bývalou talianskou modelkou Sarah. Bolo to "talianske" manželstvo, neustále zúrivé hádky, Frank raz dokonca strieľal po manželke z pištole. Mali spolu dcéru Margaux, ale Sarah ho opustila a podala žiadosť o rozvod. Frank skúšal všetko možné, len aby sa k nemu Sarah vrátila. Pri ďalšej telefonickej hádke Sarah počula výstrel z pištole. Preľaknutá volala záchranku, tentoraz Frank pokus o samovraždu iba predstieral. Viackrát sa pár dal znova dokopy, no vždy sa aj rozišli a vzťah sa definitívne skončil na súde.
 
Do Vandenbrouckeho kariéry razantne zasiahli aj dopingové kauzy. Keď polícia prehľadala jeho dom a našla anabolické steroidy, EPO, či morfium, Frank mužom zákona tvrdil, že zakázané látky sú pre jeho psa! Po niekoľkých mesiacoch vyšetrovania bol Vandenbroucke uznaný za vinného. Nariadili mu 200 hodín verejnoprospešných prác, no čo bolo oveľa bolestivejšie, aj pokutu 250 tisíc eur. Represie nezabrali, Vandenbroucke mal aj naďalej problémy so zákonom. Policajti ho viackrát zastavili, keď zjavne opitý šoféroval svoje Porsche. V auguste 2006 Vandenbrouckeho zaistili počas amatérskych pretekov v Taliansku. Tvrdil, že je Švajčiar, žijúci v Ríme a oháňal sa preukazom na meno Francesco del Ponte. Policajtom poskytol falošnú ardesu.
 
V roku 2007 vyšla Vandenbrouckeho autobiografia. Rozbúrila verejnú mienku, keďže autor v nej okrem iného napísal: "Všetci dopovali rovnako ako ja. Vôbec to neznižuje hodnotu mojich víťazstiev." Bezprostredne po vydaní knihy Medzinárodná cyklistická únia (UCI) vyhlásila Vandenbrouckeho za "nežiadúcu osobu".
 
V posledných rokoch žil Frank Vandenbroucke sám, ľudia ho považovali za čudáka. Smrť si ho našla nečakane, počas dovolenky v Senegale, 12. októbra 2009. Ako príčna jeho skonu bola uvedená pľúcna embólia, no v batožine mu našli bohatý arzenál rôznych drog. Jeho rodina vyhlásila, že si neželá pitvu, ktorá by mohla potvrdiť, či bol pred smrťou pod vplyvom omamných látok. Toto tajomstvo si teda jeden z najväčších talentov svetovej cyklistiky zobral so sebou na druhý svet…