Giro di Lombardia / Il Lombardia sú jedny z najstarších cyklistických pretekov na svete. Prebiehajú totiž už od roku 1905. Tento rok sa bude konať už ich 107. ročník. Trasa pretekov meria približne 250 kilometrov. Lombardia je jedným zo severných regiónov Talianska, susediacim so Švajčiarskom a jej správnym centrom je Miláno. V Lombardii žije jedna šestina všetkých Talianov, tiež je tu sústredené množstvo vyspelej priemyselnej výroby. Z väčších miest Lombardie môžeme spomenúť Bresciu, Cremonu, Bergamo, Varese, Monzu. Úradným jazykom je, samozrejme, taliančina, no až tretina obyvateľov Lombardie denne hovorí tunajším dialektom.

 

Spomínali sme, že prvýkrát sa tieto preteky konali ešte v roku 1905 pod názvom Miláno - Miláno. O dva roky neskôr už organizátori zaviedli termín "Giro di Lombardia". Na rozdiel od mnohých ďalších známych cyklistických podujatí sa Lombardia konala aj počas vojnových rokov. V časoch 1. svetovej vojny preteky normálne prebehli (1914 - 1918) a aj počas druhého globálneho vojnového konfliktu sa Lombardia nekonala iba v rokoch 1943 a 1944.

 

Podujatie zvyčajne prebieha v prvý októbrový víkend, týždeň po skončení MS. Trasa, ktorou pelotón prechádza, sa mnohokrát menila, rovnako ako mestá, v ktorých sa preteky začínali a končili. V rokoch 2004 až 2006 sa štartovalo dokonca zo švajčiarskeho mestečka Mendrisio, pričom cieľ bol v meste Como. Zásadným charakteristickým fenoménom pretekov je výrazne zvlnený profil a viacero náročných kopcov, vďaka ktorým sa Lombardia teší označeniu "vrchárska lombardia-2009-bednaklasika". Pretekári musia na trase do cieľa prekonať až osem ťažkých stúpaní, pričom tie najnáročnejšie sú situované v záverečnej fáze pretekov, kedy už každý z jazdcov bojuje aj s únavou a často aj ďažďom či chladom. Spomeňme aspoň dve najobávanejšie horské méty. Výšľap na kopec Madonna del Ghisallo je dlhý 10,6 kilometra s priemerným sklonom 5,2 percenta a maximálnym jedenásť percent. Valcava znamená 11,8 km stúpanie s priemerom osem a maximálnym sklonom až dvanástich percent. Dlhoročným symbolom Giro di Lombardia je aj svetoznáme jazero Como, okolo ktorého trasa pretekov prechádza každoročne. Od roku 2004 organizátori začlenili aj náročné stúpanie na vrch San Fermo della Battaglia. Meria síce iba 2,2 kilometra, no jeho priemer dosahuje až 8,2 percenta. Keďže je zaradené až do finálnych kilometrov celých pretekov, je pre pelotón tvrdou skúškou a o miestenkách na stupni víťazov sa rozhoduje väčšinou až v tejto fáze pretekov. Tak to bolo aj v posledných ročníkoch "Klasiky padajúceho lístia".

 

Už od úplne prvých edícií sa tešili preteky v Lombardii veľkej obľube u špičkových svetových jazdcov. Preto nájdeme v historickej listine víťazov týchto pretekov mnoho tých najzvučnejších mien. Spomeňme aspoň niektorých - Alfredo Binda (Taliansko), jeho krajania Gino Bartali a Francesco Moser, Francúzi Louison Bobet, Bernard Hinault, nezabudnuteľný Belgičan Eddy Merckx či Švajčiar Tony Rominger.

 

Rekordérom v dlhej histórii je fenomenálny Talian Fausto Coppi. Ako jediný dokázal preteky vyhrať až päťkrát. Najlepší domáci pretekári považujú za svoju povinnosť štartovať na Lombardii, a to sa výrazne prejavuje aj v celkovej bilancii víťazstiev. Skóre v pomyselnom dueli Taliansko - zvyšok sveta je veľavravných 67:39. V dlhej histórii Lombardie sa vyskytli iba dvaja zahraniční cyklisti, ktorým sa podarilo vyhrať trikrát. Boli to Francúz Henri Pelissier a Ír Sean Kelly. Na lákavý pomyselný "hattrick" môže siahnuť aj Belgičan Philippe Gilbert, ten totiž vyhral v rokoch 2009 a 2010.

 

Belgickému jazdcovi sa to doteraz nepodarilo, pretože potom organizátori zvolili ťažšiu trasu, na ktorej pre zmenu vynikal výbušný Joaquim Rodríguez. Španielsky jazdec rovnako vyhral dve podujatia za sebou, ale v sezóne 2014 ani on nesiahol na čistý hetrik, keďže profil pretekov sa vrátil na svoju miernejšiu úroveň, kde sa dostali do výhody rýchlejší jazdci. A to využil Daniel Martin.

 

V sezónach 2015 a 2016 sa preteky vrátili na ťažké profily. Najskôr si to vychutnal Vincenzo Nibali, ktorý súperom ušiel v zjazde, a svoj náskok dokázal ubrániť až do cieľa. Potom bola pripravená brutálne edícia, ktorá postupne filtrovala najsilnejších jazdcov. Na konci sa objavila v cieli len malá skupinka, kde ukázal svoj talent Esteban Cháves.