Grand Prix de Québec a Grand Prix de Montreal sú jediné dve podujatia najvyššej kategórie UCI World Tour na americkom kontinente. Konajú sa zhruba v polovici septembra, zatiaľ prebehli tri ročníky. V Kanade je cyklistika veľmi populárna, vláda a regionálne samosprávy ju masívne podporujú. Vlani vyčlenila kanadská vláda ako príspevok pre organizátorov oboch pretekov 120 000 kanadských dolárov. Napriek kratučkej histórii sú obe podujatia populárne a sledované, v roku 2012 zavítalo do Québecu a Montrealu 270 000 cyklistických fanúšikov. Aj svetové médiá sa o preteky zaujímajú, v tomto roku sa budú televízne prenosy a záznamy vysielať do vyše stovky krajín. Podľa kvalifikovaných odhadov ich bude sledovať asi 440 miliónov televíznych divákov v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike a Oceánii.

 

Grand Prix de Québec a Grand Prix de Montreal sú si podobné, oba preteky sú pritom klasickými kritériami, ale bez bodovacieho systému. Tento formát je v súčasnej cyklistike vzácny, keďže tie najslávnejšie klasiky sa na okruhoch nejazdia. GP de Québec má dĺžku približne 200 kilometrov, faria-da-costa-montrealpelotón absolvuje 16 identických okruhov v okolí mesta, každý o dĺžke asi 12,6 km. Trať obsahuje aj štyri kopce, z toho tri pomerne strmé. Cote de la Montagne meria iba 375 metrov, no jeho sklon dosahuje až desať percent, najstrmšia fáza má dokonca trinásť percent. Cote de la Potasse má 420 metrov (deväť percent), Montée de la Fabrique 190 m, sedem percent a Montée du Fort je najdlhší (1000 m), ale aj najmiernejší (štyri percentá). Ak si uvedomíme, že jazdci musia každý z kopcov vyšliapať šestnásťkrát, celkové prevýšenie má úctyhodné parametre a je to poriadna zaberačka. Cieľ okruhu prichádza po stúpaní na posledný kopec. Trasa má veľa ostrých zákrut, od jazdcov vyžaduje neustálu sústredenosť a dokonalú techniku jazdy hlavne v rýchlych zjazdoch.  

 

To isté platí aj o GP de Montreal, ktorá sa koná dva dni po Québecu. Tiež je to kritérium, profil je zvlnený, meria približne 200 kilometrov, obsahuje tri náročnejšie kopce. Cote Camilien Houde má dĺžku 1800 metrov s priemerom stúpania osem percent, Cote de la Polytechnique (790 m, šesť percent) a Avenue du Park (560 m, štyri percentá). Na rozdiel od Québecu je cieľ na vrchole tretieho kopca. Šancu na úspech tu majú vrchári i špurtéri. Ako je to už tradíciou na pretekoch UCI World Tour, cesty lemujú davy fanúšikov, ktorí ženú vpred hlavne domáceho miláčika Rydera Hesjedala. Ten ako prvý Kanaďan v histórii vyhral Giro d'Italia.

 

V Montreale vyhral v roku 2010 Holanďan Robert Gesink, v roku 2011 Rui Costa (Portugalsko), v roku 2012 prekvapujúco Lars Petter Nordhaug. V Québecu doteraz vyhrali Thomas Voeckler (Francúzsko) v roku 2010, o rok neskôr Belgičan Philippe Gilbert. V sezóne 2012 bol najrýchlejší Austrálčan Simon Gerrans. A práve tento pretekár dokázal ako prvý v histórii vyhrať obidve podujatia v jednom roku, keď bol neprekonateľný na kanadských cestách v ročníku 2014. Týmto pretekom dal významnú pečať aj Peter Sagan, ktorý na pripravených profiloch vždy patrí medzi favoritov. Túto úlohu do bodky splnil v sezóne 2013 v Montreale, keď po sólovom útoku zanechal za sebou plejádu výborných pretekárov a do cieľa si prišiel štýlovo pre cenný triumf.     

 

gesink-robert-montrealV oboch veľkomestách sa koná aj veľké množstvo zaujímavých sprievodných podujatí. Organizátori sa snažia, aby si niečo lákavé našli v programe všetky vekové skupiny, a je to aj výborný biznis, veď v roku 2012 dosiahol zisk organizátorov zhruba 32 miliónov kanadských dolárov, čo sa nám až nechce veriť. Preteky UCI World Tour boli Kanade prisúdené iba pred troma rokmi, no už sa tu konali špičkové preteky. V roku 1974 Majstrovstvá sveta (cestné preteky vtedy vyhral legendárny Eddy Merckx), o dva roky neskôr v rámci letných olympijských hier súťažili aj cyklisti.

 

Montreal je skutočne cyklistickým mestom. Úspešne tu funguje rozsiahly systém požičiavania bicyklov za nevysoké poplatky, pričom za prvých 30 minút jazdy sa neplatí vôbec. Má bez priľahlých aglomerácií približne 1,65 milióna obyvateľov, no a počtom bicyklov v uliciach patrí medzi špičku na svete. Na tisíc dospelých obyvateľov tu pripadá neuveriteľných 760 bicyklov, jeden Montrealčan prejde v sedle priemerne až 54 kilometrov týždenne! V meste je vybudovaná hustá sieť cyklistických chodníkov, na väčšine z nich sa s autami ani nestretnete, pretože do mnohých lokalít hlavne v centre majú vjazd zakázaný. Radnica má pritom v pláne v najbližších rokoch dĺžku cyklistických trás v meste zdvojnásobiť.

 

Generálnym sponzorom oboch pretekov je automobilka KIA, ktorá zabezpečuje kompletný technický servis a jej finančný príspevok pokrýva významnú časť reálnych nákladov. Z Québecu do Montrealu sa časť konvoja presúva vlakom. Ten je prístupný aj pre fanúšikov, ktorí majú lákavú šancu vidieť zblízka svoje cyklistické idoly.

 

Po Saganovom ataku v roku 2013 sa v Montreale v nasledujúcej edícii rozhodovalo v záverečnom špurte, kde bol najrýchlejší Simon Gerrans. Preteky sa znovu premenili na bojisko najsilnejších jazdcov v sezóne 2015, kde predviedol svoj kvality Tim Wellens. Ďalšia edícia opäť videla šprintérsku koncovku, v ktorej sa presadil Greg van Avermaet, keď porazil Petra Sagana.

Simon Gerrans bol úspešný aj V Quebecu v sezóne 2014, a je jediným jazdcom, ktorému sa podarilo ovládnuť obidve podujatia v jednom roku. Potom ho na tróne vystriedali Rigoberto Urán a Peter Sagan, ktorý v edícii 2016 ukázal svojím súperom chrbát v šprinte.