Grand Prix de Plouay Ouest - France, v súčasnosti nazývané aj GP Plouay (vo francúzštine), sú cyklistické preteky elitnej kategórie organizované na začiatku septembra každý rok od roku 1931. Ich názov v anglickej transkripcii je Grand Prix of West France. Prebiehajú na sklonku leta na cestách v severovýchodnom Francúzsku v okolí bretónskej dedinky Plouay. Organizátori trasu často mierne modifikujú, jej dĺžka predstavuje od 180 do 225 kilometrov a je to v podstate kritérium. Na trase pretekov sú aj kopce, zjazdy sú veľmi technické, s množstvom zákrut a vyžadujú si od jazdcov vynikajúcu techniku. Ešte pod pôvodným názvom sa stali súčasťou UCI Pro Tour v roku 2005, hneď od počiatku tejto profesionálnej série pretekov. V roku 2009 sa zaradili medzi tie cyklistické podujatia, na ktorých sa dali získať body do prestížneho rebríčka profesionálnych jazdcov UCI World Ranking.

 

Na GP Ouest - France väčšinou víťazili Francúzi, v listine víťazov je až do roku 2000 iba zopár mien, ktoré nepatria borcom z krajiny galského kohúta. Niekoľko desaťročí boli tieto preteky tak trochu na periférii záujmu, no od zhruba osemdesiatych rokov minulého storočia sa to zmenilo. V listine víťazov z dávnejších čias nájdeme mnoho menej známych cyklistov, prevažne Francúzov. Odkedy boli preteky zaradené do UCI Pro Tour, konkurencia sa výrazne zvýšila. Na štarte sa začali objavovať tí najlepší jazdci. Jeden deň pred mužmi (v sobotu) súťažia aj ženy.

 

Prvým nefrancúzskym víťazom bol až v roku 1954 Talian Ugo Anzile, ďalším po nasledujúcich 25 rokoch Holanďan Frits Pirand v roku 1979. Potom znova vládli "tricolores“, na najvyšší stupienok fedrigo-pierric-plouay-2008pustili ďalšieho cudzinca až v roku 1984. Bol ním legendárny Ír Sean Kelly. Trvalo ďalších desať rokov, kým dokázal triumfovať znovu borec spoza hraníc. V roku 1994 bol prvý Andrej Čmiľ, pôvodom Rus z Chabarovska, cyklista veľmi talentovaný a cieľavedomý, ktorému však až koniec studenej vojny umožnili stať sa profesionálom. S rodičmi sa v chlapčenských rokoch presťahoval na Ukrajinu, neskôr žili v Moldavsku. Získal občianstvo tejto malej republiky a svojimi výsledkami na najvyšších fórach ju zviditeľnil ako málokto. Dlho pôsobil aj v štruktúrach terajšej Kaťuše. V posledných rokoch sa na GP Ouest - France karta otočila, cudzinci iba zriedka nezvíťazili. A na najvyššej priečke stáli neraz hviezdy najvyššieho rangu, spomeňme aspoň Američana Georgea Hincapieho (vyhral v roku 2005), Taliana Vincenza Nibaliho (2006), Austrálčana Simona Gerransa (2009) či obľúbeného Nóra Edvalda Boassona Hagena (2012).

 

Celková bilancia však stále vyznieva výrazne v prospech Franúzska. Jeho reprezentanti vyhrali doteraz 61 ročníkov, kým "zvyšok sveta“ iba 15, pričom jedine Taliansko s Belgickom majú po tri prvenstvá.

 

Súčasná Grand Prix Ouest - France je veľmi pestrým podujatím, sprievodné akcie prebiehajú celých sedem dní a niečo zaujímavé si nájdu azda všetci návštevníci. Od detí, cez farmárov, milovníkov ľudovej i modernej hudby a hlavne nadšencov na bicykloch tých najrozmanitejších veľkostí a typov. Svoje majstrovstvo predvádzajú najlepší profesionálni hasiči Francúzska na celoštátnej súťaži, farmári núkajú produkty od výmyslu sveta, stovky ľudí hrajú zvláštnu národnú hru petangue, volí sa najkrajšia návštevníčka. Ale hlavným lákadlom sú najlepší svetoví cyklisti. V posledný deň sa konajú samotné preteky, ktoré sú vyvrcholením celého bloku podujatí. Tešia sa veľkému záujmu divákov.

 

Ak preteky v závere lavírujú medzi úspešným útokom a šprintom, v roku 2014 a 2016 boli úspešní útočníci. Najskôr predviedol najlepšiu koncovku v malej skupine Sylvain Chavanel, potom nachytal favoritov na hruškách Naesen, ktorý využil malinký náskok na čele pretekov. V sezónach 2013 a 2015 sme videli špurt hlavného balíka, kde sa vytiahli Pozzato a Kristoff.