Vattenfall Cyclassic sú jednodňové cyklistické preteky, ktorých centrom je nemecké prístavné mesto Hamburg na severe krajiny. Jazdí sa v spomínanom meste a jeho okolí. Prvýkrát boli preteky zorganizované v roku 1996 ešte pod názvom HEW Cyclassic. Už prvý ročník vyvolal medzi profesionálmi veľký záujem, štartovalo ich vyše sto a zvíťazil Talian Rossano Brasi. Aj vzhľadom na rýchly vzostup popularity cyklistiky v Nemecku stúpala aj prestíž týchto pretekov. V hierarchii vrcholných podujatí sa "prebíjal" nahor.

V roku 2006 sa spoločnosť HEW zlúčila so švédskou firmou Vattenfall a podnik pokračoval v činnosti pod novou značkou. Už v roku 2006 pod názvom Vattenfall Cyclassic bol tento športový podnik zaradený do UCI Pro Tour, o štyri roky neskôr sa stal súčasťou UCI World Ranking spolu s ďalšími 23 prestížnymi cyklistickými pretekmi po celom svete. Zatiaľ úspešne prebehlo 17 ročníkov. Spomedzi sprievodných podujatí najprv spomenieme akýsi cyklistický „veľtrh“, ktorý sa teší veľkému záujmu návštevníkov. Popredné firmy tu prezentujú „horúce“ technické novinky a špičkové typy bicyklov.    

Trasa, ktorou musí pelotón prejsť, sa mnohokrát menila, ale jej dĺžka predstavuje stále okolo 250 kilometrov. Časť z nej vedie aj Hamburgom, potom cyklisti zamieria na dlhý okruh okolo greipel-adre-hamburgtohto mesta. Najťažšou časťou pretekov je zrejme vrch Waseberg, ani nie tak pre dĺžku stúpania, skôr pre jeho strmosť. Jazdci šliapu do kopca len okolo 700 metrov. Prvých 400 metrov má sklon približne 5 percent, zvyšných 300 metrov však závratných 16 percent. Už sme spomínali, že organizátori často menia trasu pretekov, no Waseberg v nej nechýbal od roku 1997 ani raz. Jazdci ho každý rok musia prejsť viackrát. V listine víťazov nájdeme mnoho zvučných mien - Jan Ullrich, Eric Zabel, Óscar Freire, Stuart O'Grady, Robbie McEwen, Edvald Boasson Hagen a ďalší. Jediný jazdec v histórii dokázal svoje víťazstvo aj zopakovať, je to Američan Tyler Farrar. Na najvyššom stupni stál v rokoch 2009 a 2010. Najrýchlejšie sa šliapalo v roku 2008, no trať bola o čosi kratšia než zvyčajne. Necelých 214 kilometrov prefrčal víťazný Robbie McEwen fantastickou priemernou rýchlosťou 46,159 kilometra za hodinu.

Profil pretekov je zväčša rovinatý, preto sú tu často úspešní vychýrení špurtéri. V závere sa do cieľa rútia početné skupiny, kde je tridsať aj viac pretekárov. Nie je to ale pravidlo. Riaditeľ Vattenfall Cyclassic Roland Hofer v jednom rozhovore povedal: "Áno, profil našich pretekov môže viac vyhovovať špurtérom, no aj všestranní cyklisti môžu u nás poriadne zamiešať karty. Iné podujatia obsahujú veľa ťažkých kopcov, tam majú príležitosť vyhrať iné typy jazdcov. Vattenfall Caclassic sú jedinečné, originálne preteky. Podľa môjho názoru majú svoje miesto medzi vrcholnými cyklistickými podujatiami. Aj vďaka nim je ProTour pestrá, zaujímavá a vyvážená."

Príťažlivým sprievodným podujatím je aj jazda cyklistických amatérov počas pretekov. Nadšenci si môžu vybrať z troch rozlične náročných trás dlhých 55, 100 alebo 155 kilometrov. Záujem je každoročne obrovský, kapacity obmedzené. Preto sa treba záväzne prihlásiť už niekoľko mesiacov dopredu. Napríklad v roku 2005 sa zúčastnilo 20 000 amatérskych cyklistov, v predchádzajúcom roku ich už bolo 22 000. Okrem toho dostávajú možnosť zasúťažiť si aj handicapovaní športovci, ktorých sa každoročne stretáva niekoľko stoviek.
 
V posledných ročníkoch odchádzali s víťazným špurtom takí rýchli borci ako Démare, Degenkolb, Kristoff alebo Greipel. V roku 2016 ich doplnil mladý austrálsky jazdec Caleb Ewan, ktorý sa dostal na prvé miesto po tom, čo bol diskvalifikovaný pôvodný víťaz Nacer Bouhanni. Francúzsky cyklista doplatil na svoj príliš horlivý finiš.