Eneco Tour sú sedemdňové etapové preteky na prelome júla a augusta, prebiehajú teda už po vrchole cyklistickej sezóny, ktorým je nepochybne Tour de France. V súčasnosti sú známe aj pod názvom Tour of Benelux. Za predchodcu Eneco Tour je považovaná Tour of the Netherlands, ktorá sa prvýkrát konala už v roku 1948. No v prvých rokoch ju organizovali iba príležitostne. Až od roku 1975 sa z pretekov stala každoročná tradícia, od roku 2005 sú známe pod názvom Eneco Tour podľa generálneho sponzora, energetického giganta. Sídlom vedenia spoločnosti Eneco je Rotterdam,  elektrinou zásobuje až dva milióny odberateľov v Holandsku a v mnohých krajinách Európy vrátane Slovenska má svoje obchodné zastúpenie.

Preteky sa museli vyrovnať s požiadavkami, ktoré kladie UCI na vrcholné svetové podujatia. Základnou pripomienkou a podmienkou pre zaradenie Eneco Tour do "elitnej“ spoločnosti bolo zvýšenie športovej náročnosti podujatia. Organizátori nechceli za každú cenu kopírovať trasy iných pretekov na území Holandska, a tak splniť požadované kritériá. Prišli s originálnou ideou – tuft-sveinspojiť sa s organizátormi Tour of Belgium a Tour of Luxembourg. Takto by jedny špičkové preteky nahradili dovtedajšie tri. No organizačné tímy z Belgicka a Luxemburska si chceli zachovať určitú autonómiu, aj keď myšlienke zorganizovať aj spoločné podujatie sa nebránili. Pôvodné plány organizátorov zaviesť Eneco Tour aj na cesty v Luxembursku zatiaľ nevyšli. (Pre poriadok – krátky úsek už zaviedol pelotón aj do Nemecka.) Tour of Belgium a Tour of Luxembourg pokračovali ako samostatné preteky aj naďalej. No na organizácii participujú Belgicko aj Holandsko, čo je tak trochu rarita. V seriáli najprestížnejších cyklistických pretekov sú to jediné, ktoré pripravujú spoločne a rovnocenne dve krajiny, pričom aj trasy cez Holandsko a Belgicko sú približne rovnako dlhé.

Od chvíle, kedy sa spoločnosť Eneco stala generálnym sponzorom pretekov, mali organizátori v rukách veľmi silný tromf. Prejavilo sa to aj vo vzostupe dôležitosti Eneco Tour, keďže už od roku 2005 preteky figurovali v prestížnej UCI Pro Tour.

Tričká pre lídrov stanovených kategórií sa farbou odlišujú od iných renomovaných cyklistických pretekov. Vedúci jazdec celkovej klasifikácie nosil pôvodne červený dres, no od roku 2008 sa zmenil na biely. Najlepší cyklista v bodovacej súťaži mal najprv modrý, neskôr biely a v súčasnosti červený dres. V súťaži o najlepšieho mladého pretekára sa ten najlepší obliekal do žltého, potom do zeleného trička. Od vlaňajšieho ročníka býva oceňovaný aj najbojovnejší cyklista v pelotóne, fanúšikovia ho rozoznajú podľa čiernej farby jeho dresu. V troch ročníkoch sa vyhodnocoval dokonca aj najlepší vrchár, no bol to dosť problematický honor, keďže skutočné horské prémie vyšších kategórií v trase pretekov Eneco Tour nenájdeme. A ani v prípade, že by preteky viedli cez všetky tri najvyššie body krajín Beneluxu, sa na tomto fakte nič nezmení. (Najvyšším vrchom Holandska je Vaalserberg s 323 metrami, Belgicka Botrange - 694 metrov a Luxemburska Kneiff s 560 metrami nad hladinou mora.)

hagen-enecoRovinaté etapy predurčujú aj priebeh Eneco Tour, v dojazdoch väčšinou bojujú o umiestnenie početné skupiny a na stupňoch víťazov často figurujú vyhlásení špurtéri. Časové odstupy v celkovej klasifikácii nebývajú výrazné, preto môže hrať dôležitú rolu jediný úspešný únik. Organizátori sa snažia zatraktívniť preteky a udržať fanúšikov v napätí. Prostriedkom by mali byť aj časovky, jedna individuálna a pred rokom mala premiéru aj jedna tímová. Tie dokážu zaujímavo premiešať poradie najlepších.

Pelotón sa na otvorených priestranstvách musí často vyrovnať s nepríjemným vetrom od Atlantického oceánu, ktorý je v tomto regióne bežný. Vlhký morský vzduch spôsobuje časté zrážky. Ďalšou zradnosťou sú úseky ciest s dlažobnými kockami, stačí okamih slabšej koncentrácie a výsledkom môže byť tvrdý pád. Jazdí sa rýchlo, priemery etáp nezriedka dosahujú okolo 45 kilometrov za hodinu.

V krátkej osemročnej histórii pretekov nájdeme iba dvoch cyklistov, ktorí dokázali svoje celkové víťazstvo zopakovať, Nór Edvald Boasson Hagen a Španiel José Ivan Gutierrez vyhrali po dva ročníky. Ročník 2012 bol pozoruhodný aj tým, že sa na ňom po dvojročnom zákaze činnosti pre doping objavil aj španielsky "pištoľník" Alberto Contador...
 
Organizátori si uvedomovalo, že charakter pretekov nie je dostatočne príťažlivý pre najlepších jazdcov, preto sa od roku 2013 rozhodli radikálne zmeniť tvár podujatia. Do programu pribudli zaujímavé belgické kopčeky, ktoré diváci poznajú z jarných klasík a ktoré priniesli do etáp potrebné vzrušenie. Vďaku ich zásahu sa do cyklistického kalendára vrátil Kapelmuur a okrem dlažobných kociek súboje prebiehajú aj na ardenských stúpaniach. Eneco Tour sa preto stalo vhodným pre klasikárske typy jazdcov, ktorí sa musia vysporiadať so všestranným terénom. A pre náročného diváka tak poskytujú cez leto vhodné klasikárske osvieženie.       
 
Aj preto sa začali na pretekoch presadzovať útoční a silní jazdci, ktorí sa typologicky vhodní na jarné klasiky. V roku 2013 vybojoval celkový titul Zdeněk Štybar, v nasledujúcich dvoch sezónach sa to podarilo Timovi Wellensovi, ktorý sa dostal na najvyšší stupienok po víťazných útokoch. V ročníku 2016 sa predstavil na podujatí aj Peter Sagan. Slovenský jazdec vyhral dve etapy a mal šancu aj na celkový triumf, ale v zaujímavej edícii nakoniec vybojoval tretiu priečku.