Tour de France 2011. Chris Horner ťažko spadol a stratil vedomie. Po chvíli sa vyšplhal z priekopy a okamžite hovorí: „Dajte mi bicykel!“ Lekár TdF Pascal Rivat mu odporúča odstúpenie, ale dezorientovaný cyklista nepočúva a pokračuje ďalej takmer 40 kilometrov až do cieľa siedmej etapy.
 
V cieli je úplne zmätený. Nič si nepamätá. Nevie kde je, čo sa mu stalo a prečo stratil takmer trinásť minút. Na vyšetrení v nemocnici potvrdzujú otras mozgu. Horner mal v ďalších mesiacoch problémy so závratmi a výpadkami pamäti. Ani rok po páde si nepamätal, čo sa vtedy stalo. Do súťažného kolotoča sa vrátil až po siedmych mesiacoch.  
 
Hornerov prípad potvrdzuje nebezpečnosť pádov na hlavu. Dva dni pred Američanom si udrel hlavu Tom Boonen. Belgičan pokračoval v ďalších dvoch etapách, i keď mal bolesti hlavy a vracal, čo sú základné príznaky otrasu mozgu. Tím mu nezabránil v trápení. Šesťnásobný víťaz etapy na Starej dáme po odstúpení priznal, že v takomto stave predstavoval nebezpečenstvo pre ostatných cyklistov.
 
 
Cyklistická tvrdohlavosť
 
Nikto nechce opustiť Tour de France. Pochopiteľne. Lenže v spomínaných prípadoch sa vznešené prekonávanie bolesti, ktoré je v cyklistike kľúčové, zmenilo na hazardovanie s vlastným životom. Akoby prípady Woutera Weylandta či Mauricia Solera z nedávnej minulosti neboli dostatočným dôkazom cyklistickej zraniteľnosti. Počas sezóny sa stále vyskytujú desiatky prípadov, keď to zranení cyklisti preženú s tvrdohlavosťou.
 
Lekár by mal byť jedinou autoritou, ktorá rozhodne o pokračovaní či odstúpení z preteku,“ vyhlásil lekár z pelotónu Prentice Steffen. „Musia rozhodovať lekári, nie iní ľudia alebo záujmy,“ súhlasí doktor Michael Roshon z tímu UnitedHealhcare. Práve tento americký tím vyvinul v roku 2014 novú analýzu, ktorá pomerne rýchlo a presne určí, či má cyklista otras mozgu.
 
Pred začiatkom sezóny absolvovali všetci jazdci jednoduché testy a lekári zaznamenali ich priemerné hodnoty. Po páde na hlavu vykonajú rovnaké testy a porovnajú výsledky. Zhoršenie v teste znamená podozrenie na otras mozgu a automaticky nasleduje odstúpenie z podujatia.
 
 
Testy tímu UnitedHealthcare na otras mozgu
 
1. Základné otázky na meno, deň, posledné udalosti. Lekár zisťuje, či cyklista nemá poruchy vedomia.
 
2. Rovnováha
Športovec stojí oboma nohami na zemi a má zavreté oči po dobu 20 sekúnd. Každá korekcia rovnováhy je zaznamenaná. Skúška sa opakuje pri státí na jednej dominantnej nohe. Posledný test je vykonávaný na mäkkom povrchu ako tráva alebo koberec.
 
3. Poznávanie
Lekár povie cyklistovi päť slov, napríklad: banán, golfová loptička, vankúš, káva, perie. Po ďalších dvoch testoch sa športovec snaží o zopakovanie slov. Meria sa presnosť. Cyklista si potom vypočuje sériu piatich alebo šiestich čísiel, ktoré opakuje odzadu. Meria sa rýchlosť.

 

Samozrejme, takýto test nie je stopercentný. Lekári z pelotónu majú na rozhodnutie maximálne pár minút, zatiaľ čo poškodenia mozgu sa môžu prejaviť po viac ako 24 hodinách. Po páde na hlavu by cyklisti v najbližších hodinách nemali zostať bez dozoru a v najbližších dňoch by nemali letieť lietadlom pre zmeny atmosférického tlaku.

 
 
„Boxerská demencia“ u cyklistov
 
Otras mozgu často krátkodobo vedie k strate pamäti, rozmazanému videniu, bolestiam hlavy, vracaniu, precitlivenosti na svetlo, dezorientácii, strate rovnováhy a podobne. Dlhodobé následky môžu byť ale oveľa horšie. Vo viacerých štúdiách sa zistilo, že časté otrasy mozgu v športoch ako box, zápasenie, americký futbal, cyklistika či futbal zvyšujú pravdepodobnosť závažných poškodení mozgu.
 
Strašiakom sú rôzne neourodegeneratívne choroby, napríklad chronická traumatická encefalopatia (CTE), ktorú popísali v roku1928 ako „boxerskú demenciu“. CTE je vyvolaná opakovanými údermi do hlavy, ktoré sa mohli udiať aj pred desiatkami rokov. Často končí ťažkou demenciou. Zvýšené množstvo otrasov mozgu zvyšuje tiež riziko príznakov Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby v neskoršom živote.
 
 
 
Prilby nemyslia na mozog
 
Profesionálni cyklisti patria k športovcom, ktorí sa často stretávajú s otrasom mozgu. Podľa Americkej asociácie neurologických chirurgov (AANS) tvoria aj amatérski cyklisti väčšie množstvo prípadov ako napríklad futbalisti. Pády na hlavu pri rýchlosti nad 40 km/h sú predsa vždy nebezpečné. Cyklistická prilba doslova rozhoduje o živote a smrti.
 
Dokazujú to štatistiky Americkej agentúry pre bezpečnosť na cestách (IIHS). V rokoch 1994 až 2013 zomreli na amerických cestách tisícky cyklistov, no cyklisti bez prilby tvorili vždy viac ako 75% smrteľných prípadov a vo väčšine rokov dokonca viac ako 90% smrteľných prípadov. Napríklad v roku 2013 zomrelo 464 cyklistov bez prilby (79%), 127 s prilbou (21%) a 150 prípadov je neznámych.     
  
Napriek tomu, cyklistické prilby majú stále veľmi ďaleko k dokonalej ochrane. V roku 2010 poukázal Bicycling Magazine na veľké problémy vo výrobe cyklistických prílb. Inovácie v posledných desaťročiach prebiehali najmä na úrovni dizajnu, hmotnosti, pohodlia, ventilácie či ochrany pred poškodením lebky, ale takmer vôbec sa nesústredili na zabraňovanie otrasom a poškodeniam mozgu. Pri nehode nepôsobí na telo len lineárna sila, ale aj takzvaná rotačná sila, ktorá môže poškodiť mozog bez viditeľného poškodenia lebky či prilby. 
 
 
bonnet-tdf-2015-zranenie-velka
William Bonnet si poranil hlavu v 3. etape TdF 2015 (© vnews.com)
 
 
MIPS a airbag pre hlavu
 
V roku 2008 vyvinuli neurochirurg Hans Von Holst a inžinier Peter Halldin novú technológiu MIPS (Multi-Directional Protection Impact System), ktorá sa zamerala najmä na zníženie otrasov. Švédski výskumníci sa inšpirovali prirodzenou ochranou mozgu, ktorý pláva v mozgovomiechovom moku, čo umožňuje jeho mierny pohyb a absorbovanie vonkajšej energie.
 
Ich prototyp pohlcoval určitú časť z rotačného zrýchlenia a chránil tak mozog pred otrasmi. V súčasnosti využívajú technológiu MIPS viaceré spoločnosti pri sériovej výrobe prílb. Podobne zameraná technológia AIM (Angular Impact Mitigation) dosiahla tiež úspešné výsledky, keď štúdie odhalili 14-percentné zníženie lineárneho zrýchlenia a 34-percentné zníženie rotačného zrýchlenia.
 
Ďalší originálny koncept s názvom Hövding vymysleli dvaja švédski študenti. Vytvorili airbag pre hlavu, ktorý sa nafúkne tesne pred dopadom na objekt. Airbag je údajne trikrát účinnejší v absorbovaní nárazu v porovnaní s bežnými prilbami. Pád je rozpoznaný prostredníctvom 200 senzorov a airbag sa naplní héliom za desatinu sekundy. Nevýhodou tejto ochrany je jednorazové použitie a cenová hladina v stovkách eur. Každá z technológií má ešte ďaleko k dokonalosti, ale sú to ďalšie kroky na ceste za vyššou bezpečnosťou „cyklistických hláv“.
 
 
Test konceptu Hövding
 
 
Hlava v kocke
 
Dôležitým fenoménom je, že pády na hlavu môžu spôsobiť poranenia lebečných a mozgových štruktúr bez viditeľného poranenia hlavy. „Bagatelizácia poranenia hlavy nie je pri jednoznačnom páde na hlavu nikdy na mieste. Pri vnútrolebečnom krvácaní existuje napríklad aj fenomén takzvaného „lucídneho intervalu“, keď sa pacientov stav po krátkych akútnych príznakoch po páde subjektívne úplne zlepší, no krvácanie pokračuje vo vnútri lebky postupne a bezpríznakovo, no a dá o sebe vedieť až o niekoľko hodín po páde, niekedy až 24 hodín, pričom tento stav už závažne ohrozuje život pacienta,“ hovorí lekár a vášnivý cyklista Martin Gábor.
 
Upozorňuje, že paleta zdravotných problémov, ktoré hrozia našej hlave po páde, je naozaj široká: „Ľudový termín „rozbitá hlava“ je nepresný a vágny a od drobného poranenia vyžadujúceho iba priblíženie okrajov rany nalepovacím stripom či dvoma stehmi môže znamenať prakticky celú škálu komplikácií končiacich závažným mozgovým postihnutím a smrťou cyklistu do niekoľkých hodín až dní.
 
 
Hrozby pre hlavu
 
• oškretie a odretie pokrývky hlavy a kože
Krvácanie takýchto povrchových rán sa zastaví zväčša ľahko, či už spontánne, alebo tlakom obväzom. Časté a závažnejšie sú tržné rany na hlave vyžadujúce chirurgické ošetrenie – šitie, dovtedy je v teréne a pri prevoze nutné krvácanie zastavovať tlakom – napríklad obväzom, rúškou.
 
• otvorené ťažké defekty hlavy s fraktúrami či stratovými poraneniami lebky
Samozrejme, nie sú vhodné na ošetrovanie v teréne, no ich krvácanie je potrebné jednoducho zastaviť alebo aspoň obmedziť tlakom.
 
• otras, pomliaždenie mozgu, hematóm   
Dočasné poškodenie mozgových spojení, veľmi zjednodušene ich nadmerné natiahnutie, sa prejaví otrasom mozgu. Pri väčšom stlačení mozgových štruktúr pri páde nastáva závažnejší stav - pomliaždenie mozgu. Pri narušení a krvácaní ciev nad tvrdou mozgovou plenou pod lebku vzniká takzvaný epidurálny hematóm,  na druhej strane pod tvrdou plenou môže vzniknúť krvácanie v zmysle subdurálneho hematómu.“ 
 
• subarachnoidálne krvácanie (pod plenu zvanú pavúčnica), intracerebrálne krvácanie (do tkaniva samotného mozgu)
 
 

 
 
Súvisiace články:
1. časť seriálu: Odreniny alebo prečo si holiť nohy
2. časť seriálu: Zlomené latinské slovíčka