Drsný pád z bicykla. Chlpy režú ako nože, pokožka sa začervená a štípe ako čili paprička. Čo pomôže pri cyklistických odreninách a spáleninách? Prečo si cyklisti holia nohy? Dozviete sa v prvej časti nového seriálu Cyklolekárnička.
 
Nikto ich nemá rád, ale takmer každý aktívny cyklista ich zažil na vlastnej koži. Doslova. Odreniny rôzneho rozsahu sú v pelotóne najbežnejšou diagnózou. Aj menšie škrabance na ľudskom obale môžu spôsobiť nepríjemnú bolesť, pretože v koži je hustá sieť citlivých nervových zakončení. Ľudská koža sa skladá z vonkajšej ochrannej pokožky (epiderma) a hlbokej vnútornej vrstvy (derma), ktorá zabezpečuje pevnosť a pružnosť.
 
Komplikáciou pri odreninách bývajú nebezpečné infekcie. Napríklad hviezdny Tom Boonen takmer prišiel o ľavú ruku v januári 2013. Belgickému hrdinovi sa po páde na tréningu zapálila rana a opuchla mu celá ruka. Ak by sa infekcia rozšírila o pár milimetrov bližšie k lakťu, lekári by pristúpili k amputácii. Napokon všetko dobre dopadlo a nevydarený zvyšok sezóny v tomto kontexte nikoho netrápil. Boonenov prípad je upozornením, že každá odrenina môže mať vážne následky.
 
 
Ako na odreniny
 
1. Zastavenie krvácania. Pomocníkmi sú kyselina tranexamová - prípravok Dicynone, fibrínové prípravky a peny či „obväzy v spreji“.
 
2. Dôkladné umytie čistou vodou, ideálne pod sprchou v domácom prostredí. Ešte vhodnejší je sterilný fyziologický roztok NaCl.
 
3. Vyčistenie rany jemnou a čistou, respektíve novou umelohmotnou kefkou, od kamienkov a prachu. Väčšie a hlbšie zapichnuté cudzie telesá ako ostré kamene treba ošetriť a vyčistiť pinzetou chirurgicky v nemocnici. Čistenie „spríjemnia“ dostupné anestetické roztoky ako Mesocain alebo Lidocain.
 
4. Po vyčistení malé odreniny prelepíme sterilným leukoplastom, respektíve Cosmoporom, aby sa zabránilo kontaktu s prašným prostredím. Doma odlepíme a aj v noci sušíme. Pri väčších odreninách nasleduje opakovane aplikácia voľne dostupného trojpercentného roztoku peroxidu vodíka (H2O2) podľa potreby. Po vyšumení podľa potreby aj aplikácia napríklad Povidóniódu (voľne dostupný Betadine alebo Braunol).
 
5. Pri väčších odreninách (cca nad 10 centimetrov) alebo odreninách na miestach ako bok či zadok nasleduje pokoj na lôžku bez aplikácie suchých tampónov, vaty, fáčov a gáz, ktoré by prischli. Naopak vhodný je mastný sterilný tyl - sieťka s bielou vazelínou, ktorá sa neprilepí (Grassolind alebo Inadine). Stačí ju prelepiť veľkou sterilnou „dýchajúcou“ medicínskou lepkou s poduškou (Cosmopor). Nie je potrebné nepraktické obväzovanie ovínadlom.   
 
6. V prvých dňoch ranu nenamáčame. Hygiena sprchovaním by nemala začať skôr ako je rana suchá a pokrytá aspoň začiatočnou krustou. Krusta (chrasta) sa začne tvoriť po niekoľkých dňoch starostlivého ošetrovania. Postupne predlžujeme pobyt rany „na čistom vzduchu“. Nastáva hojenie, ktoré zintenzívňujú rôznorodé komerčné prípravky či známy repíkový odvar. Opadnutie krusty nastáva spontánne často až po dvoch týždňoch, pričom hojenie lôžka pokračuje. Vytvára sa hyperpigmentácia alebo známa „cestná lišaj“, doslova tetováž.
 
7. V prípade prejavov zápalu rany - silný opuch, zvyšovanie bolestivosti, pulzácia rany, horúce okolie, začervenanie, horúčky atď. - je nutná konzultácia s lekárom a prípadné nasadenie lokálnych (napríklad Framycoin zásyp) alebo širokospektrálnych antibiotík (napr. Amoksiklav).
 
 
Doktor Prentice Steffen, ktorý pôsobí v cyklistike viac ako dvadsaťpäť rokov, vždy pripomína cyklistom osvedčené rady: „Po približne štyroch dňoch môže pomôcť pri hojení odrenín aj jemná masáž alebo ľahké cvičenie, ktoré zvýšia prietok krvi. Jazdcom neustále pripomínam aj magickú regeneračnú silu kvalitného dlhého spánku.“ Slovenský lekár a vášnivý cyklista Martin Gábor upozorňuje aj na ďalšie podporné liečebné metódy. „Kamaráti cyklisti využívajú liečbu polarizovaným svetlom alebo terapiu elektrickým galvanickým prúdom.  
 
 
Bez chlpov
 
froome-chris-tour-2014-odreninyĎalším efektívnym pomocníkom na urýchlenie hojenia odrenín je žiletka. Samozrejme, žiletku treba použiť ešte pred pádom. Kto má oholené nohy, ten sa kratšie hojí. „Dretím o asfalt pri páde sa neoholené chlpy dostávajú do tkaniva pod pokožkou, doslova sa tam zapečú. Starostlivosť o takéto poranenie je náročnejšia, bolestivejšia a časovo náročnejšia. Tkanivová drť s neodstránenými chlpmi tvorí vhodný substrát pre uchytenie infekcie. Áno, aj ja si holím nohy,“ vysvetľuje Martin Gábor. Cyklisti si holia nohy viac ako sto rokov a „zarastený“ profesionálny cyklista je jednoduchou veľkou raritou.
 
 
 
5 dôvodov pre oholenie nôh
 
 
1. Tradícia
 
Počas desaťročí pretekania sa stali oholené nohy odznakom cyklistu. Doslova poznávacím znamením. Nadnesene sa hovorí, že najneskúsenejšieho cyklistu v skupine spoznáte podľa neoholených nôh. Ak sa pohybujete v cyklistickom prostredí, tak ste si určite zvykli na „hladké“ nohy. Ich atraktivita je subjektívna. Bez chlpov môžu pôsobiť menej mužne, ale aj mužnejšie, keďže vyrysované svaly bijú do očí.   
 
 
2. Hojenie rán
 
Hojenie rán bez chlpov je rýchlejšie, jednoduchšie, menej bolestivé a menej rizikové z pohľadu vzniku infekcie.
 
 
3. Príjemnejšia masáž
 
Profesionálni cyklisti absolvujú masáž prakticky väčšinu dní v roku. Masáž unavených nôh bez chlpov je rýchlejšia, jednoduchšia, dokonca menej bolestivá. Zaujímavý dôvod uviedol aj víťaz Giro d'Italia 1988 Andrew Hampsten: „Ak máte veľa chlpov, tak potrebujete pri masáži oveľa viac oleja. Nechcete sa predsa cítiť ako naolejované prasa.“
 
 
4. Jednoduchšia hygiena
 
Videli ste už špinavého cyklistu po klasike Paríž-Roubaix? Celý pelotón je špinavý od hlavy po päty od  prachu, blata, krvi či oleja z ozubenia. S chlpmi na nohách by trvala hygiena o niekoľko minút dlhšie, pričom program cyklistov je aj bez toho dosť nabitý.
 
 
5. Väčšia rýchlosť
 
Sú cyklisti bez chlpov rýchlejší? To je večná otázka v kauze „oholené nohy“. Zníženie odporu vzduchu sa dlho považovalo za vtip a subjektívne presvedčenie. „V mysli sa vždy budete cítiť rýchlejší s oholenými nohami. Môžete cítiť vietor ako tečie okolo nôh,“ vyhlásil americký cyklista Chris Horner. V minulosti sa často citovala štúdia inžiniera a priekopníka cyklistickej aerodynamiky Chestera Kyla, ktorý v roku 1987 nameral zníženie odporu iba o 0,6 percenta, čo je pri rýchlosti 37 km/h približne päť sekúnd na hodinu.
 
Oveľa vyššie čísla namerali v roku 2014. Americký triatlonista Jesse Thomas išiel na testovanie do nového veterného tunela v Kalifornii špecializovaného na bicykle. Postavila ho firma Specialized Bicycles, ktorá triatlonistu sponzoruje. Inak by za hodinu skúšania v tuneli zaplatil minimálne 450 eur. Thomas si pred testovaním zabudol oholiť nohy. Uvedomil si, že má vzácnu príležitosť na test s chlpmi a bez chlpov. „Brali sme to ako úplný vtip. Nikto z nás nečakal, že holenie spraví taký veľký rozdiel,“ povedal prekvapený Jesse.
 
Oholené nohy znížili jeho odpor o sedem percent a ušetril pätnásť wattov energie pri rovnakej rýchlosti. Pri časovke nad 40 kilometrov, ktorá trvá približne hodinu, by získal k dobru 79 sekúnd. Ďalšie sekundy a watty ušetril zásluhou novej prilby (2 W), dokonalej polohe v tvare modlivky (5 W) a dlhým rukávom na aerodynamickom pretekárskom oblečení (8 W). Pred zverejnením výsledkov otestovali ďalších piatich cyklistov, ktorí po oholení nôh ušetrili v časovke nad 40 kilometrov 50 až 82 sekúnd.
 
Následne zistili, že pri štúdii Chestera Kyla z roku 1987 použili iba miniatúrny aerodynamický tunel a nepravé prilepené chlpy. V modernom veternom tuneli v Kalifornii naplánovali aj ďalšie testy so zmenou hrúbky oblečenia či po oholení rúk. Autori štúdie priznávajú, že doteraz testovali iba malú vzorku cyklistov, ktorá nepredstavuje definitívne potvrdenie výrazného zníženia odporu vzduchu po oholení nôh.
 
Každopádne, oholené nohy sú bezpečnejšie z pohľadu odrenín a pravdepodobne aj rýchlejšie pre menší odpor vzduchu. Podobné vlastnosti má aj najmodernejšie cyklistické oblečenie, ktoré je nielen aerodynamické, ale aj stále bezpečnejšie. Napríklad firma Scott vyrobila minulý rok špeciálne dresy vytvorené z karbónových vlákien a potlače s obsahom keramiky, ktoré  pokožku výraznejšie chránia pred odreninami.