"Obor" s nadľudskou silou (1887 - 1915)

Narodil sa v roku 1887 v Luxembursku a tento neveľký štátik preslávil svojimi skvelými cyklistickými úspechmi. Profesionálne začal pretekať v roku 1906, vo veku 19 rokov a hneď bol rovnocenným rivalom pre skúsených jazdcov. Vyhral spolu 27 pretekov, hoci jeho fyzické parametre rozhodne neboli pre cyklistu optimálne. Bol príliš veľký a ťažký, meral 186 centimetrov a vážil až 91 kilogramov a medzi pretekármi sa časom ujala výstižná prezývka "Obor", ktorá súvisela aj s jeho nezvyčajne svalnatou postavou. Jeho otec Jean Francois sa narodil v mestečku Wiltz v Luxembursku, preto jeho syn dostal štátne občianstvo tejto krajiny. Matka Marie Paule bola pôvodom Francúzka. V časoch aktívnej cyklistickej kariéry vlastnil Francois Faber francúzsky pas, býval v krajine galského kohúta a on sám sa považoval za Francúza. No médiá často zdôrazňovali jeho luxemburský pôvod, preto ho ľudia spájali aj s jeho rodnou krajinou.

Ešte pred svojou skvelou športovou kariérou musel mladý Francois tvrdo pracovať, aby si zarobil na základné životné potreby. Bol nezvyčajne silný (čiastočne to vyplývalo aj z jeho telesných proporcií) a faberpreto ho potencionálni zamestnávatelia radi videli vo svojich firmách, kde bola fyzická sila potrebná. Niekoľko rokov pracoval ako prístavný robotník, ručne vykladal stovky ton rozmanitých tovarov a jeho kolegovia z tých čias si spomínali, že dokázal odniesť v rukách aj náklad, ktorý nezvládli dvaja dospelí chlapi. Istý čas ho zamestnávala aj sťahovacia firma, aj v nej si ho ľudia vysoko cenili pre jeho poctivosť, usilovnosť a neuveriteľnú výdrž. Obrovské pracovné vypätie ani dvanásťhodinové smeny mu neznemožnili denne trénovať a aj sa zúčastňovať na amatérskych pretekoch. Bolo obdivudodné, že v nich neraz aj zvíťazil.

Keď v roku 1909 nastupoval na štart Tour de France, mal už povesť výborného pretekára. Ale takmer nikto nečakal, že je schopný bojovať o celkové prvenstvo na najťažších pretekoch na svete. Faber však hneď od začiatku udivoval súperov, expertov i fanúšikov. Pritom mu šťastie vôbec neprialo. Dvakrát ho búrlivý vietor sfúkol do priekopy, absolvoval kurióznu kolíziu so zatúlaným koňom, počasie bolo katastrofálne. Fabera v jeho vtedajšej forme by však zrejme nezastavilo nič na svete. Po druhej etape si obliekol žlté tričko a dorazil v ňom až do cieľa v Paríži. Tour de France v roku 1909 bola mimoriadne náročná, v niektorých etapách vládlo priam extrémne počasie. Pelotón sa musel vyrovnať s lejakmi, prudkým vetrom, ba dokonca aj so snežením. Francois Faber vyhral druhú etapu a aj v nasledujúcich štyroch bol v cieli ako prvý. Hlavne v druhej etape exceloval. Merala 398 kilometrov, štartovalo sa o druhej hodine v noci a Faber sa celých 200 kilometrov pred cieľom pustil do sólového úniku. Bola to poriadna trúfalosť, lebo z oblohy sa spustil studený, hustý dážď a v početnom balíku sa mu dalo vzdorovať oveľa ľahšie než v osamotenej jazde. Ale Faber prejavil neuveriteľnú vôľu a skvelú formu, únik pretavil do víťazstva. O deň neskôr počasie opäť vystrájalo, teplomer ukazoval púhe 4 stupne a pretekárov znova trápil vytrvalý dážď. Faber aj v tejto etape zaútočil, sólovo prešiel 110 kilometrov a vyhral ju. V cieli ho rozhodcovia len veľmi ťažko dokázali identifikovať, bol od hlavy až po päty pokrytý hrubou vrstvou blata. A v štvrtej etape zasa Faber zažiaril. Ako bolo v tomto ročníku Tour bežné, počasie bolo katastrofálne. Studený lejak sprevádzal pretekárov takmer od štartu až do cieľa. Faber využil šancu, 62 kilometrov pred cieľom sa všetkým súperom vzdialil a etapu suverénne vyhral. Prvýkrát v histórii Tour de France sa stalo, že celkovo nevyhral Francúz. Jeho úspech komentovali francúzske periodiká vzletnými článkami a nadšeným obdivom. Faberov manažér Baugé dokonca vyhlásil: „Francois je boh, ktorý zosadol z nebies na bicykel!“

Jeho celkové víťazstvo v extrémne náročnom ročníku Tour malo mimoriadny ohlas. Desiatky novinových článkov opisovalo tortúry trate a poveternostných podmienok a Fabera oslavovali ako statočného hrdinu. Legendárny Lucien Petit - Breton, ktorému sa v minulosti tiež podarilo Tour vyhrať, na adresu Fabera povedal: „Neraz počká na súperov, akoby nechcel byť sám. Ale keď sa rozhodne pridať, jeho obrovská, svalnatá postava sa vztýči a oprie z celej sily do pedálov, bicykel zavzdychá pod náporom jeho mocných nôh. Nikto na svete nevydrží jeho tempo....“

Kým bol Faber na vrchole síl, vyhrával mnoho prestížnych cyklistických podujatí. Bol prvý na pretekoch Paríž – Brusel, Bordeaux – Paríž, Sedan – Brusel, Paríž – Tours vyhral až dvakrát, Paríž – Roubaix a raz sa mu podarilo vyhrať aj renomované Giro di Lombardia.

faber_francoisV roku 1910 mal Francois Faber na Tour de France kopec smoly. V čase, keď viedol celkové poradie, pritrafila sa mu bizarná kolízia. V siedmej etape, vedúcej cez náročné horské pasáže v Pyrenejách, mu cestu skrížil pes. Pri páde bol Faber vážne zranený, a hoci v pretekoch pokračoval, o pár dní ho bolesti donútili vzdať sa. Ešte predtým dokázal vyhrať jednu etapu, čo bolo pri jeho zdravotnom stave skutočne obdivuhodné. Aj v ďalších predvojnových ročníkoch Tour de France figurovalo meno Francoisa Fabera v štartovných listinách, ale svoje predchádzajúce úspechy už nikdy nezopakoval.

Počas prvej svetovej vojny vstúpil Faber do francúzskej armády a rýchlo si získal renomé statočného a smelého vojaka. No nebolo mu súdené dožiť sa v zdraví slobody, v roku 1915 tragicky zahynul na bojisku. Na Tour de France dokázal vyhrať 19 etáp, a ak by sa jeho život predčasne neskončil, je takmer isté, že triumfov na cestách najťažšej Tour sveta by mohlo byť oveľa viac. V rodnom Luxembursku sa dodnes organizuje Veľká cena Francoisa Fabera, jednodňové preteky, na ktorých sa schádza mnoho špičkových cyklistov. Prvý ročník prebehol ešte v roku 1918.