rodriguez-face-2015

Celým menom Joaquim Rodríguez Oliver je španielsky profesionálny cyklista, ktorý sa narodil 12. mája 1979 v Barcelone. Pochádza z cyklistickej rodiny, najprv súťažil aj starší brat Victor. Veľkým vzorom pre bratov bol ich otec, ktorý dokonca viedol cyklistický tím. Keď sa rodina o pár rokov presťahovala do pokojného Parets del Valles začal sa Joaquim venovať bicyklu ešte aktívnejšie. Z juniorského obdobia si najlepšie spomína na poslednú sezónu v tíme Vestisport Hospitalet, tréneri z tímu sa stali dokonca dobrými priateľmi celej rodiny.

 

Prelomom pre Joaquima bol rok 2000, kedy podpísal trojročnú zmluvu s profesionálnym tímom ONCE. Mená ako Arroyo alebo Galdeano sa stali súčasťou jeho práce. Práve na prvom spoločnom sústredení v Cádize dostal známu prezývku El Purito. V tíme ONCE mal rodák z Barcelony mnoho priateľov a získal tu veľa skúseností. Lenže v roku 2003 cítil potrebu zmeny a chcel viacej slobody. Dohodol sa na zmluve so Saunier Duval a stal sa jedným z lídrov tímu. V roku 2004 vyhral Setmana Catalana, no a celá cyklistická família si ho prvýkrát všimla na Vuelte 2005, kde vyhral súťaž vrchárov!

 

rodriguez-4Tieto úspechy si zapísali do zápisníčkov aj manažéri známeho tímu Caisse d'Epargne a od sezóny 2006 už obliekali Rodrígueza do svojich červeno-čiernych dresov. Od pôsobenia v tomto víťaznom španielskom tíme prichádzali úspechy jeden za druhým. Najprv vyhral etapu na Paríž-Nice a jednorazovku Escalada a Montjuïc po okolí rodnej Barcelony. V roku 2007 sa stal v obrovskej konkurencii dokonca majstrom Španielska. Sezóna 2008 „zasvietila" víťaznou etapou na Tirreno-Adriatico či celkovo šiestym miestom na Vuelte. O rok neskôr zopakoval triumf na Tirreno-Adriatico, skončil druhý na jeho obľúbenej klasike Liége-Bastogne-Liége, ale Vueltu dokončil celkovo ako siedmy. Na konci roka ho veľmi potešila bronzová medaila z MS 2009.

 

Od sezóny 2010 bol Joaquim Rodriguez najväčšou hviezdou ruskej Kaťuše. Vybral si ju kvôli špičkovému ekonomickému aj športovému zázemiu. Konečne ho ako lídra podporoval naozaj kvalitný tím. Premiérovo dokončil Tour de France na peknej ôsmej priečke, pričom vyhral aj jednu etapu. Neskôr bojoval na Vuelte o červený dres. Prišiel na štvrtej pozícii za Petrom Velitsom. V Španielsku však vyhral náročnú štrnástu etapu a mal dva dni oblečený červený dres. V roku 2010 pridal k úspešnej Vuelte aj triumfy na Okolo Katalánska, GP Miguel Indurian či etapu Okolo Baskicka. A keďže podával celú sezónu vyrovnané výkony, získal najviac bodov do rebríčka UCI pre rok 2010!

 

V roku 2011 pokračoval El Purito vo svojej typickej aktivite, vďaka ktorej si ho obľúbili fanúšikovia na celom rodriguez-6svete. Získal piate miesto na Giro d'Italia a aj preto bol spolu s Antonom snáď najväčším favoritom. Rolu favorita najprv potvrdzoval, vyhral dve etapy a jeden deň obliekal červený dres. Lenže obidve víťazné etapy patrili k tým jednoduchším horským a náročnejšie hory odsunuli Rodrígueza až na devätnáste miesto. Potvrdilo sa, že má možno najlepšiu akceleráciu, ale výdrž na najstrmších úsekoch mu zatiaľ chýba. Avšak, excelentné zrýchlenie mu v sezóne 2011 pomohlo aj k druhým miestam na klasikách Amstel Gold RaceLa Fléche Wallonne a k tretiemu miestu na Giro di Lombardia. Pridal aj etapu, zelený dres a celkový triumf z Vuelta a Burgos a dve etapy, zelený a vrchársky dres z Critériu du Dauphiné.

 

Rodák z Barcelony mal za sebou obdobie plné úspechov, ale v roku 2012 sa chcel ešte zlepšiť na Grand Tours. Znova si vybral dvojicu Giro a Vuelta, pričom príchod ďalšieho lídra do Katuše - Menšova, bral ako pozitívny krok. Ako sa neskôr ukázalo, ten ho vôbec neovplyvnil a Puritovu pozíciu jednotky neohrozil. Španiel ma ďalšiu skvelú sezónu a po druhý raz v kariére vyhral hodnotenie UCI World Tour, čo sa pred ním ešte nikomu nepodarilo. Rozbehol sa šiestym miestom na Tirreno-Adriatico, pokračoval druhou priečkou na Okolo Baskicka a vyhral Valónsky šíp. Potom prišlo jeho obľubené Giro. Vyhral dve etapy a desať dní obliekal ružový dres, no v poslednej etape - časovke, ho o prvé víťazstvo na GT nečakane obral Ryder Hesjedal. Joaquim ešte nikdy nebol tak blízko...

 

Ďalšia šanca prišla na Vuelte. Tentoraz až tri víťazstvá a neuveriteľných trinásť etáp v la roja. Ustál aj časovku, no prišla 17. etapa, kde vyhorel. Nezachytil nástup Contadora ani Valverdeho a bez pomoci tímu stratil dve a pol minúty, čo ho odsunulo na konečné tretie miesto. V poslednej etape navyše stratil aj bodovací a kombinačný dres. Sklamanie zo sezóny si napravil víťazstvom na Giro di Lombardia a prvou pozíciou vo svetovom rebríčku, kde na poslednú chvíľu zosadil z trónu Wigginsa.

 

Posilnený úspechmi na trojtýždňových pretekoch si Purito v roku 2013 vybral za hlavný cieľ Tour de France. Jeho solídna jarná časť sezóny vyvrcholila druhým miestom na Okolo Katalánska, neskôr sa sústredil na ardenské klasiky. Amstel však nedokončil kvôli pádu, Valónsky šíp preto daroval Morenovi. Ale na Liége už bol v perfektnej víťaznej kondícii, ktorá však bola porazená o tri sekundy tesne pred cieľom Danielom Martinom. Výborný začiatok ročníka potom nepotvrdil na Dauphiné, kde sa prepadol len do druhej desiatky.

 

Ani na Tour de France to s ním najprv nevyzeralo veľmi dobre, pretože v prvom týždni v Pyrenejách prekvapujúco nestíhal. Postupne sa však dokázal zmobilizovať a počas posledných etáp v Alpách už predvádzal špičkové výkony, ktorými sa posunul na celkové tretie mieto. Rodríguez tak získal na všetkých GT pódiové umiestnenie. Na rad prišla aj Vuelta, ale výbušný Španiel tentoraz nemal dostatok pušného prachu na jedno z prvých troch miest, ale víťaznou etapou a štvrtým miestom určite nepodliezol svoju výkonnostnú latku. 

 

V závere ročníka potom znovu prežil obrovské sklamanie, ktoré musel potláčať triumfom na Okolo Lombardie. Na Majstrovstvách sveta vo Florencii mal otvorenú cestu za zlatou medailou, ale tesne pred cieľom ho dobehol a pokoril Rui Costa, čo v prvom rade vyčítal spolujazdcovi z repre Valverdemu, ktorý Portugalčana neustrážil. Poriadne sklamaný Purito sa ale zmobilizoval a na Il Lombardia ukázal svoju extratriedu, čo mu znovu zabezpečilo triumf v bodovacom rebríčku UCI.

 

V nasledujúcej sezóne chcel menej pretekať, ale viacej víťaziť. Pred ardenskými klasikami sa v Európe predstavil len v Katalánsku, kde si však vybojoval celkový triumf. Na obľúbených jednorazovkách sa mu vôbec nedarilo, pretože na Amstli spadol a preteky nedokončil. A tento rodriguez-joaquim-2014-pád ovplyvnil aj zvyšné dve klasiky, pred ktorými dostalo prednosť Giro. Rodríguez určite nezabudne na jeho devastačnú šiestu etapu, po ktorej sa ťažko zranil, a na druhý deň musel podujatie opustiť.

 

Svoje plány preto zameral na Vueltu, ale ešte predtým využil TdF ako výbornú možnosť na prípravu. Na domácej GT ale nedokázal nazbierať potrebné sily, aby sa vyšplhal na pódium. Štvrté miesto však bolo reálnym zrkadlom jeho výkonnosti, proti ktorému nič nenamietal. V závere ročníka sa mu potom nepodarilo presadiť ani na svojich obľúbených jednodňových pretekoch.

 

V roku 2015 sa znovu pokúšal ukoristiť titul na Grand Tour, najlepší výkon podal na Vuelte. Na jar sa mu darilo na Okolo Baskicka, kde vyhral dve etapy a stal sa celkovým víťazom podujatia. Tento úspech bol výbornou prípravou na ardenské klasiky. V Belgicku sa udržal na Valónskom šípe a LBL na čele pretekov až do samého záveru, ale po rozhodujúcich špurtoch obsadil štvrtú, resp. tretiu priečku. Pekný výkon predviedol aj na Critérium du Dauphiné, kde finišoval na ôsmom mieste v GC.

 

Potom sa predstavil na Tour de France, ale bez záujmu presadiť sa v celkovej klasifikácii. Na jeho konto tak mohli pribudnúť dva etapové vavríny. Najskôr bol najrýchlejší na Mur de Huy, onedlho vyhral horskú etapu končiacu na Plateau de Beille. V priebehu podujatia si robil zálusk aj na vrchársky dres, ale v tejto súťaži neuspel. Vrcholom ročníka bola jeho účasť na Vuelte. Domáce kopcovité podujatie mu veľmi sedelo, už po deviatej etape sa dostal na druhé miesto v GC, ktoré mu nakoniec prischlo. Dokázal vyhrať horskú etapu končiacu na Sotres-Cabrales, ale na prvú priečku to nestačilo, pretože Aru bol silnejší v časovke a talianskeho pretekára nedokázal zlomiť ani na strmých stúpaniach.

 

Sezóna 2016 mala byť poslednou v jeho kariére, preto sa chcel dôstojne pripraviť na Tour de France, a svoju pozornosť zameral aj na OH v Riu. Purito sa rozbiehal pomaly, prvýkrát vystrčil rožky na Okolo Baskicka, kde obsadil konečnú piatu priečku. Medzi najlepšími sa ukázal aj na LBL, ale o víťazstvo nebojoval, finišoval ôsmy.

 

Na Tour de France prišiel v dobrej forme a preteky mal veľmi dobre rozbehnuté, ale v jedenástej etape stratil na vetre veľa času, a po náročnej časovke dokonca vypadol z Top 10. V kopcoch síce patril medzi najlepších vrchárov, ale na trati nenašiel priestor, ako svoju situáciu zmeniť. Ale nakoniec sa mu to podarilo v poslednej horskej etape, keď na Joux Plane atakoval zo skupiny favoritov, a po hrdinskom výkone vybojoval siedmu priečku v GC. Na olympijských hrách finišoval na piatom mieste a na trati takisto predviedol statočný výkon, keď sa snažil aktívne dostať medzi vedúcich jazdcov. Na konci ročníka uviedol, že podpísal zmluvu s tímom Bahrain Merida, takže bola stále otvorená možnosť, že sa ešte predstaví na nejakých pretekoch.              

                    

Joaquim Rodríguez nazbieral už dostatok skúseností, patrí k najlepším vrchárom pelotónu. Obdivuhodný je najmä svojou akceleráciou a aktivitou. Vyplýva to aj z jeho menšieho vzrastu (169 cm, 59 kg), dokonca patrí k úplne najútlejším cyklistom. Jeho cyklistickým vzorom je Michele Bartolli. Mimo cyklistiky si rád zahrá futbal, pozrie kvalitný film s obľúbencom Al Pacinom alebo sa započúva do dobrej hudby.

 

 

Najväčšie úspechy:

1. miesto Okolo Lombardie 2012, 2013
1. miesto Okolo Katalánska 2010, 2014
Víťaz bodovacej súťaže Giro
2012
Víťaz vrchárskej súťaže Vuelta 2005
Víťaz rebríčka UCI World Tour 2010, 2012, 2013
Víťaz Okolo Baskicka 2015