Toľko etáp na Tour nevyhral ani Armstrong (1904 - 1980)

André Leducq prinavrátil Francúzsku zašlú slávu, vyhral celkovú klasifikáciu Tour de France dvakrát, v rokoch 1930 a 1932. Vrchol jeho profesionálnej kariéry prišiel po dlhšom období, kedy svetovej cyklistike zdanlivo neohrozene vládli Belgičania. Nečudo, že vo Francúzsku sa Leducq stal národným hrdinom. Ešte pred prestupom k profesionálom dokázal získať dva tituly amatérskeho majstra sveta a v čase, kedy sa začínal živiť športom, bol už považovaný za jedného z najlepších cyklistov sveta. V roku 1927 odjazdil svoju prvú profesionálnu sezónu, a vôbec sa mu nevodilo zle. O rok neskôr už siahal po tých najvyšších métach. Vyhral prestížne preteky Paríž - Roubaix a na Tour de France skončil celkovo druhý. Vo svojej vlasti sa stal mimoriadne populárnym. Francúzsko v ňom malo opäť skvelého šampióna, okrem dvoch celkových prvenstiev vyhral na Tour de France počas deviatich účastí neuveriteľných 25 etáp. Dlho to bol absolútny rekord, toľko etáp nedokázali vyhrať ani viaceré skutočné cyklistické legendy ako Lance Armstrong, Jacques Anquetil, Miguel Indurain, či Mario Cipollini. Bol aj medzi súpermi veľmi obľúbený pre svoju kamarátsku povahu a povestný zmysel pre humor.

Tour de France sa v roku 1930 začala podľa predpokladov. Charles Pélissier vyhral prvú etapu a ujal sa vedenia v celkovej klasifikácii. Došlo tak k ojedinelej situácii, každý z troch bratov Pélissierovcov si vychutnal post lídra klasifikácie na Tour. Prvé etapy viedli Pyrenejami a prekvapujúco nespôsobili väčšie rozdiely medzi jazdcami. Výnimkou bol Alfredo Binda. V siedmej etape mal bolestivý pád, v cieli strácal na víťaza približne hodinu. Jeho túžba presadiť sa v generálnej klasifikácii sa stala nereálnou. Binda nerezignoval, vyhral ôsmu i deviatu etapu, no v desiatej sa vzdal. Šestnásta etapa bola mimoriadne náročná, viedla aj cez obávaný vrch Col du Galibier, vysoký 2645 metrov. André Leducq mal nepríjemnú haváriu a na chvíľku stratil vedomie. Jeho žlté tričko bolo ohrozené, ale v tejto asi rozhodujúcej fáze pretekov mu výrazne pomohli kolegovia z družstva. V Tour de France v roku 1930 štartovali národné tímy a francúzsky výber bol evidentne najsilnejší, veď v konečnej klasifikácii figurovalo v najlepšej leducq-1desiatke až šesť Franúzov. Po kolízii zjavne otrasenému Leducqovi obetavo pomohol Pierre Magne, ktorý ho prebral a pomohol mu opäť vysadnúť na bicykel. Leducqa s Magnem počkali ďalší traja členovia francúzskeho družstva a všetci sa vydali na strhujúcu stíhaciu jazdu. V jej priebehu mal Leducq ďalšiu nepríjemnosť, zlomil pedál na svojom bicykli. Po etape priznal, že v tom momente premýšľal o odstúpení z pretekov. No kolegovia ho znova zachránili, Marcel Bidot bleskovo odmontoval pedál z bicykla jedného z divákov a namontoval ho na Leducqov stroj. Do cieľa ešte zostávalo asi 60 kilometrov, čelo pretekov malo náskok približne 3 minúty. Francúzska légia dokonale spolupracovala, odstup dokázala zmazať a v záverečnom špurte dokonca Leducq vyhral. Udržal si líderskú pozíciu a bezpečne ju uhájil až do Paríža. Totálny francúzsky triumf umocnil aj Charles Pélissier, ktorý vyhral posledné štyri etapy a celkovo bol osemkrát prvý na cieľovej páske! Andre Leducq síce vyhral "iba" dve etapy, no hlavne v horských pasážach bol vynikajúci. Kým všetci jeho súperi v boji o celkový triumf aspoň v jednej z etáp nabrali výraznú časovú stratu, Leducq jazdil vyrovnane a spoľahlivo. Hlavný oraganizátor Tour de France Henri Desgrange veľmi túžil po tom, aby boli Fracúzi v popredí. A družstvo jeho krajanov v roku 1930 konkurenciu skutočne prevalcovalo. V neoficiálnej klasifikácii tímov Francúzi nechali za sebou druhých Belgičanov o vyše jeden a trištvrte hodiny! O Desgrangov denník L´Auto, podrobne referujúci o pretekoch, prejavili čitatelia nebývalý záujem. Majiteľ tak dosiahol mimoriadny komerčný úspech. Náklad novín sa niekoľkonásobne zvýšil a malo to blahodárny vplyv aj na úroveň organizácie. Okrem toho, Desgrange mohol výrazne navyšovať finančné prémie pre najlepších cyklistov.

V čase, keď Leducqova forma vrcholila, platili na Tour de France časové bonifikácie pre prvých pretekárov v každej z etáp. Na priebeh pretekov to malo zásadný vplyv. Ani tí cyklisti, ktorí vo vysokých horách stratili množstvo času, neboli vylúčení z hry o celkový triumf. V roku 1931 zaviedli organizátori kurióznu klauzulu, víťaz etapy mohol získať ešte ďalšie 3 minúty k dobru v prípade, ak mal pred druhým v poradí odstup najmenej 3 minúty. Bonifikácie pre borcov na stupňoch víťazov boli výrazné - 4 minúty pre prvého, 2 pre druhého a 1 pre tretieho v cieli etapy. Zlé jazyky tvrdili, že tieto novinky boli "šité na mieru" Charlesovi Pelissierovi, skvelému špurtérovi, ktorý v náročných horských etapách výrazne strácal. Napriek tomu mohol vďaka bonifikáciám bojovať o celkové prvenstvo. André Leducq bol všestranným cyklistom, nevadili mu náročné kopce, na rovinách bol schopný dlho šliapať v rýchlom tempe, v špurtoch tiež patril medzi najlepších. Aj počas dvoch víťazných ročníkov na Tour de France sa viackrát ocitol na pokraji krachu, no v kľúčových momentoch ťažkých etáp sa vedel neuveriteľne zmobilizovať. Súperom sa zdalo, že Leducq je na dne, ale on sa vždy vzchopil. Spočiatku to experti považovali za náhodu. Keď sa to prihodilo viackrát, pochopili, že André má priam železnú vôľu.

V roku 1932 zopakoval André Leducq svoj celkový triumf na Tour de France. Pozíciu lídra obhájil celkom neohrozene. Vyhral 6 etáp, jedenásťkrát stál na stupni víťazov, jeho časové bonusy predstavovali 31 minút. Zohrali podstatnú rolu, ak by neplatili, odstup Leducqa od druhého Nemca Stoepela by bol mizivé 3 sekundy! Oproti predchádzajúcemu ročníku boli časové bonusy ešte vyššie, víťaz etapy si odpísal z celkového čleducq-2asu až 4 minúty. Rozhodujúce veci sa diali v najdlhšej tretej etape z Nantes do Bordeaux, ktorá merala 387 kilometrov. Leducq ju suverénne vyhral a vyzliekol Nemca Kurta Stopela zo žltého trička. Na líderskej pozícii došiel až do Paríža, no jeho prvenstvo sa ešte viackrát otriasalo v základoch. V desiatej etape oň takmer prišiel, keď spadol a bolestivo si narazil koleno. Nezachytil Stopelov únik a zaostal za ním viac než 5 minút, ale preukázal neobyčajnú statočnosť. So zraneným kolenom dokázal malý zázrak, s vypätím všetkých síl došiel do cieľa a v konečnom účtovaní mal jeho heroický výkon cenu zlata. V ďalšej etape zasa exceloval tretí muž celkového poradia, Talian Francesco Camusso. V istej fáze bol jeho náskok natoľko veľký, že virtuálne viedol. Leducq s tímovými jazdcami ale zmobilizovali všetky sily a jeho náskok výrazne skresali. Leducq po zásahu rozhodcov prišiel o víťazstvo v 18. etape. Cieľ síce dosiahol prvý, ale vo finiši ho evidentne potlačil vpred Albert Barthélemy.

André Leducq profesionálne pretekal ešte ďalších šesť rokov, v roku 1938 sa posledný raz objavil na štarte Tour de France. Mal už 34 rokov a vrchol kariéry dávno za sebou, ale stále dokázal rovnocenne súperiť s tými najlepšími. V spomínanom ročníku totiž zaznamenal ďalšie 3 etapové víťazstvá. Až do dnešných čias existujú len dvaja cyklisti, ktorí na cestách Tour de France vyhrali viac etáp než Leducq - Eddy Merckx a Bernard Hinault. Po skončení aktívnej kariéry založil Andre Leducq vlastný profesionálny tím, ktorý v päťdesiatych rokoch dosiahol niekoľko cenných víťazstiev. Ku svojim jazdcom sa choval veľmi priateľsky a atmosféru v tíme jeho zverenci charakterizovali ako "príjemnú a veselú". Ako šéf mal Leducq aj vzhľadom na niekdajšie obrovské úspechy prirodzenú autoritu, ktorú si nemusel vynucovať autoritatívnym správaním.