Veľkého rebela zavraždila priateľka (1889 - 1935)

Henri Pélissier pochádzal z rodiny zámožných farmárov v centrálnom Francúzsku. Jeho prarodičia sa presťahovali do Paríža a na predmestí metropoly vybudovali veľkú prosperujúcu farmu. Otec zarazil školu a zapriahol svojich dvoch najstarších synov do tvrdej práce. Vstávali už o pol štvrtej ráno a celé dopoludnie rozvážali po okolí na dvojkolesovom vozíku čerstvé mlieko. Najstarší Henri napriek tomu už ako chlapec inklinoval k cyklistike a skoro začal amatérsky pretekať. Otec Pélissier po zistení tejto skutočnosti zúril, o kariére cyklistu nechcel ani počuť a bicykel nazval dielom diabla. Je podivuhodné, že napriek jeho odporu sa až traja z jeho štyroch synov stali profesionálnymi cyklistami a všetci boli skutočne skvelí.

Henri sa stal profesionálom ako 22 ročný a takmer okamžite začal dosahovať skvelé úspechy. V roku 1912 zvíťazil pelissier-1na prestížnych pretekoch Miláno - San Remo, o tri roky neskôr, na Tour de France v roku 1914 bol najrýchlejší v troch etapách. Tak ako viacerým výborným borcom tej doby, aj Henrimu prerušila sľubne sa vyvíjajúcu kariéru prvá svetová vojna. V roku 1919 Henri Pélissier triumfoval na pretekoch Paríž - Roubaix a požiadal svojho sponzora o výrazné zvýšenie gáže. V tých časoch šlo o sumu, vysoko prevyšujúcu platy vtedajších cyklistov. Mecenáš Henriho požiadavku rázne odmietol a niekoľko nasledujúcich rokov musel súťažiť individuálne, bez podpory tímu. Hlavný organizáror Tour de France Henri Desgrange vtedy verejne vyhlásil, že Henri Pélissier sa už nikdy neobjaví na titulnej strane jeho denníka L´Auto. Takéto privilégium mali iba víťazi Tour. Desgrange tak nepriamo vylúčil, že Henri niekedy Tour celkovo vyhrá. Budúcnosť ukázala, že sa mýlil.

V mladých rokoch bol Henri Pélissier veľmi chudý a šľachovitý, priatelia mu preto vymysleli prezývku "Struna". Stal sa známym aj pre svoju tvrdohlavosť a neústupčivosť. Tieto jeho vlastnosti sa prejavili veľmi skoro, mal sotva 16 rokov, keď ho otec po prudkej hádke vyhodil z rodinnej farmy. Henri sa musel postarať sám oseba. Štyri roky sa ťažko pretĺkal, no vo veku 20 rokov už mal vo vrecku poloprofesionálnu zmluvu a zabezpečené skromné živobytie. Prelomovým dňom v živote Henriho Pélissiera sa stal 15. august 1911, keď sa pri prechádzke po Paríži náhodou stretol s Lucienom Petit Bretonom, jedným z najlepších cyklistov tej doby. Obaja sa zbežne poznali a mladý Pélissier pociťoval voči Petit Bretonovi ohromnú úctu, veď v tom čase už mal na konte dve celkové víťazstvá na Tour de France v rokoch 1907 a 1908. Petit Breton sa práve chystal na sériu pretekov v Taliansku a opýtal sa Pélissiera, či nechce ísť s ním. Dal mu na rozmyslenie 6 hodín. Henri neváhal ani chvíľu. Večer už čakal na vlakovej stanici kompletne zbalený aj s bicyklom a obaja odcestovali do Milána.

Pélissier v Taliansku vyhral zopár dôležitých pretekov, napríklad Tour of Lombardia. O rok neskôr obhajoval svoje prvenstvo a zažil skutočne horúce chvíle. No nepostarali sa o ne súperi, ale fanúšikovia. Počas jednej z etáp mal kolíziu s talianskou hviezdou Constantem Girardengom. Nasledoval hromadný pád asi dvadsiatich jazdcov. Pélissier svižne vyskočil na svoj bicykel a vo finiši všetkých predbehol. Horkokrvní talianski tifosi sa s výsledkom nemienili zmieriť a pár desiatok z nich zaútočilo na Pélissiera. Našťastie ho chránilo asi 80 policajtov. Aj keď rozzúrení fanúšikovia sa dostali až na vzdialenosť troch metrov od Pélissiera, bližšie ich už muži zákona nepustili a Francúz vyviazol z hrozivého incidentu celý a zdravý.

V roku 1914 štartoval Henri Pélissier prvýkrát na Tour de France. A bol to skvelý debut. Skončil celkovo druhý, s odstupom menej než 2 minúty za víťazným Philippom Thysom. Pélissier na seba výrazne upozornil, dokázal totiž vyhrať až tri etapy.

Henri Pélissier by bol určite dosiahol viac prvenstiev, ale vďaka svojej neobľúbenosti bol väčšinu svojej kariéry v pozícii "sám proti všetkým". Mal neustále spory s organizátormi, sponzormi i súpermi. Ak hovoril o konkurentoch, bolo to takmer vždy vo výsmešnom tóne. "Všetci sú iba ťažné kone. Len ja sám som čistokrvný." Prehlásil raz počas Tour de France a kruto sa mu to vrátilo. V nasledujúcej etape mal defekt a ani jediný pretekár na neho nepočkal. Do cieľa dorazil so stratou tridsiatich minút. Aj s hlavným organizátorom Tour de France Henrim Desgrangeom bol neustále "na nože".

V roku 1919 s ním mal počas recepcie po jednej z etáp konflikt. Desgrange mu zakázal vypiť pohár vína. Pélissier na ďalšiu etapu nenastúpil. V roku 1920 odhodil prepichnutú galusku na kraj cesty a "vyfasoval" za to dvojminútovú penalizáciu. Jeho reakcia? Okamžite odstúpil z pretekov.

V roku 1923 dosiahol Henri Pélissier svoje jediné víťazstvo na Tour de France, ku ktorému mu výrazne dopomohol aj brat Francis a odstúpenie Jeana Alavoinea. Preteky boli mimoriadne dramatické a Pélissier sa vyhupol na čelo celkovej klasifikácie až po 10. etape. V jednej fáze mal stratu na lídra takmer jeden a pol hodiny a zdalo sa, že za žiadnych okolností nemôže Tour vyhrať. Po ťažkej havárii sa ale musel vzdať vedúci jazdec Jean Alavoine. Tak ostal Pélissierovi už iba jeden konkurent. V žltom tričku šiel Talian Ottavio Botecchcia, etapa viedla cez náročné vrchy. pelissier-3Pélissier majstrovsky využil chvíľkové zaváhanie Botecchciu, ktorý sa rozhodol zmeniť prevod na svojom bicykli. V tých časoch "prehadzovačky" ešte neexistovali, jazdec musel zosadnúť zo svojho stroja. Pélissier práve v tomto momente zrýchlil a vzdialil sa najvážnejšiemu súperovi. V ďalšej, jedenástej etape sa udiali kľúčové udalosti. Henri a Francis Pélissierovci unikli, tempo s nimi dokázal držať iba krajan Romain Bellenger, aj to iba niekoľko kilometrov. Do cieľa Pélissierovci na Bellengera "nahnali" asi 10 minút, čelo hlavného pelotónu prišlo s odstupom viac než pol hodiny. Všetci potenciálni konkurenti si pripísali obrovské straty a Henri Pélissier sa odel do žltého. Mal pred druhým v poradí luxusný náskok tridsiatich minút. V pohode odšľapal ešte jednu horskú etapu, aj štyri rovinaté. Pozorne si strážil svoju pozíciu a s prehľadom došiel až do Paríža. Hlavný organizátor Henri Desgrange musel so škrípaním zubov akceptovať víťazstvo pretekára, ktorého triumf pred pár rokmi kategoricky vylúčil. Tour 1923 bola mimoriadne ťažká, zo 139 štartujúcich jazdcov ju dokončilo iba 48. Henri Pélissier porazil druhého v poradí, Ottavia Botecchciu, o 30 minút a 41 sekúnd. Víťaz si finančne poriadne prilepšil, vyplatili mu presne 17 638 francúzskych frankov, v tom čase deväťdesiatnásobok priemernej mzdy v krajine.

Na svoju poslednú Tour de France nastúpil Henri Pélissier v roku 1925, ale nedokončil ju. Aktívnu kariéru zavŕšil v roku 1927, neskôr ešte pôsobil ako manažér jedného z tímov. V roku 1932 uverejnil denník Paris Soir jeho článok o Tour de France, v ktorom označil cyklistov za "otrokov funkcionárov". Ako paradox vyznieva v tomto kontexte skutočnosť, že práve vďaka cyklistike a organizátorom zbohatol.

Jeho osobný život bol tiež pohnutý a odchod Henriho Pélissiera z tohto sveta akoby napísal scenárista thrillerov. Pélissierova prvý žena Léonie sa zastrelila v roku 1933. O tri roky neskôr sa skončil obrovskou tragédiou aj jeho ďalší vzťah s Camille Tharaultovou. Počas vášnivej hádky ju porezal nožom na tvári. Ona odbehla do spálne a zo zásuvky vytiahla ten istý revolver, s ktorým spáchala samovraždu Léonie. Potom sa vrátila do kuchyne a päťkrát stlačila spúšť. Jeden z projektilov zasiahol Pélissierovu tepnu, v priebehu niekoľkých minút vykrvácal. Mal iba 46 rokov. O deň neskôr vyšiel v jednom z francúzskych denníkov článok o Pélissierovej smrti a Camille Tharaultová v ňom okrem iného povedala: „Ak by som mala peniaze, dávno by som ho bola opustila..." Počas súdneho procesu s vrahyňou potvrdili viacerí svedkovia, že Pélissier sa k nej často správal agresívne, neraz ju fyzicky napadol a Camille trpela jeho neustálym šikanovaním. Trestný senát za týchto okolností označil jej čin za zabitie, spáchané v sebaobrane a vymeral jej jeden rok väzenia.

Prezident Fracúzskej cyklistickej federácie Léo Breton nazval Henriho Pélissiera „najväčším cyklistom všetkých čias".