Arnaud Démare patrí medzi hŕstku mladých jazdcov, ktorí by mali aj naďalej prinášať francúzskej cyklistike tie najväčšie úspechy. Je jedným z rýchlych jazdcov, ktorých vídavame na pódiu po hromadných dojazdoch. Ale Démaremu nerobí problém ani kratšie stúpanie o čom svedčí najmä jeho tohtoročný a zatiaľ asi najväčší triumf na klasike Miláno - San Remo. Nezjavil sa však na scéne len tak z ničoho nič, už pri prestupe medzi profesionálov mal za sebou bohatú kariéru, ovenčenú nejedným úspechom a to aj titulom majstra sveta do 23 rokov.

Narodil sa 26. augusta 1991 v Beauvais, mestečku ležiacom 90 km severne od Paríža a vyrastal v neďalekom Warluis. Obaja jeho rodičia boli bývalí cyklisti a teda niet divu, že Arnaud mal prvú cyklistickú licenciu už ako päťročný. Registrovaný bol v klube Formerie, ktorý viedol jeho strýko. Ako dieťa samozrejme začínal na horskom bicykli, ale už v žiackych kategóriách sa zameriaval viac na cestu. V roku 2007 získal medailu na francúzskom šampionáte kategórie kadetov a v juniorskom veku už pôsobil v tíme Wasquehal, kde začal pracovať s trénerom Hervé Boussardom, ktorý však v roku 2013 podľahol epileptickému záchvatu. V roku 2009 získal bronzovú medailu z európskeho šampionátu juniorov a podobne aj striebro z majstrovstiev sveta.
 

Prvé úspechy medzi seniormi

V roku 2010 nastúpil do tímu CC Nogent-sur-Oise, kde sa oťukával na pretekoch kategórie Europe Tour a tiež na pretekoch UCI Nations Cup v drese národnej reprezentácie. Ďalší veľký úspech prišiel už v júli, keď opäť získal bronz na európskom šampionáte. O pár týždňov neskôr vyhral svoje prvé UCI preteky medzi mužmi Grand Prix de Pérenchies. Svojimi úspechmi sa dostal aj do nominácie na majstrovstvá sveta v Melbourne a tu taktiež potvrdil svoje kvality, keď skončil piaty v cestných pretekoch s hromadným štartom.

demare 2016 podpisuje sa boxV roku 2011 je už na mnohých pretekoch kde štartuje lídrom svojho tímu a taktiež aj reprezentácie do 23 rokov. Na jar zvíťazil v pretekoch pohára národov U23 Côte Picardie a vyhral aj dve etapy na kanadských pretekoch rovnakej kategórie Grand Prix Cycliste de Saguenay. Taktiež obsadil pekné štvrté miesto na Paríž – Roubaix U23. Od augusta sa dostáva na súpisku vtedajšieho pro kontinentálneho celku FDJ ako stážista. V rovnakom roku prichádza aj obrovský úspech v podobe titulu majstra sveta U23 v cestných pretekoch v Kodani. Celkovo v sezóne 2011 nazbieral 6 víťazných vavrínov a ďalšie štyri pódiové umiestnenia. Pripomeňme si, že v tej dobe mal len 20 rokov. Nič mu nebránilo podpísať profesionálnu zmluvu s tímom FDJ - BigMat, ktorý sa od nasledujúcej sezóny zaradil už medzi celky seriálu World Tour.
 

Pripravený na vstup do svetovej špičky

Pri svojom debute medzi profesionálmi na pretekoch Okolo Kataru v roku 2012 sa mu ihneď podarilo vyhrať 6. etapu. V rovnakom roku získal aj prvé profesionálne víťazstvo na domácom francúzskom podujatí  Cholet-Pays de Loire. Chvíľku bol aj zranený, keď mal problémy so zápästím a vynechal kvôli nemu aj klasiku klasík Paríž - Roubaix. Na jar sa dostal aj na súpisku tímu FDJ pre Giro d’Italia aby nazbieral potrebné skúsenosti s pretekmi Grand tours. Po úspešnom štarte, kedy získal v tretej etape štvrté mesto a ešte trikrát sa umiestnil v top ten, opustil Giro po nedokončenej náročnej 14. etape. V tejto sezóne získal sedem víťazstiev a ďalších šesťkrát sa umiestnil v najlepšej trojke pretekov. Jeho úspechy ho vytiahli až do štvorčlennej nominácie Francúzska na OH v Londýne, kde obsadil 30 priečku, ale v hromadnom dojazde pelotónu bol štvrtý. Taktiež počas svojho prvého roku medzi profesionálmi získal aj prvé veľké víťazstvo na jednodňovej klasike kategórie WT Vattenfall Cyclassics, kde porazil aj takého špurtéra akým je André Greipel.

V roku 2013 už ako jeden z lídrov celku FDJ zbieral jedno veľké víťazstvo za druhým. Celkovo si ich na svoje konto pripísal 8 a to aj celkové prvenstvo na belgickom podujatí kategórie HC 4 Dni Dunkerqe, kde vyhral prvé tri etapy, bodovaciu súťaž ale aj súťaž mladíkov o biely dres. Veľké víťazstva boli aj etapa na Okolo Švajčiarska či Eneco Tour, ktoré sú stálicami v kalendári WT. Jeho výkonnosť a hlavne schopnosť výsledkovo sa presadiť mala stúpajúcu krivku aj v roku 2014. Bol to jeho veľmi úspešný rok a dokázal získať až 15 víťazstiev. Medzi ne patrí aj niekoľko celkových víťazstiev z podujatí ako 4 dni Dunkerque, Tour de Picardie alebo  Tour de l'Eurométropole. Okrem týchto pretekov vyhral aj viaceré jednodňové podujatia väčšinou nižších kategórií z kalendára Europe Tour a v závere júna vyhral aj veľmi prestížny francúzsky šampionát, keď v špurte zdolal svojho tímového kolegu a večného rivala Nacera Bouhaniho. Ako čerstvý francúzsky majster absolvoval aj svoj debut na Tour de France, kde sa mu už však veľmi nedarilo. Dvakrát obsadil v etapách tretie miesto, v Paríži bol až 12. a celkovo skončil až na 159. priečke.
Klasiky sú najväčšou výzvou
 
 
brusel klasika podium eqsf
Arnaud Démare s Boonenom a Bouhannim (© Etixx - Quick-Step / Tim de Waele)
 

V nasledujúcej sezóne 2015 sa Demáre zameriava viac na klasiky a na svoj najväčší kariérny cieľ Paríž – Roubaix. Počas jari sa mu však už toľko nedarí a neobchádzajú ho rôzne mechanické problémy problémy na najdôležitejších pretekoch Okolo Flámska a Paríž-Roubaix. Na Tour de France sa tiež nedokázal výrazne presadiť, ale opäť celú starú dámu absolvuje a až v záverečnej etape na Elyzajských poliach zaknihoval najlepšie piate miesto v tomto ročníku. Sezónu skončil v októbri na pretekoch Paríž – Tours a to len s dvomi víťazstvami na konte.

Všetky sklamania z predchádzajúcej sezóny, však vynahradí jedno veľké víťazstvo v roku 2016 a to na talianskej primavere Miláno – San Remo. Cesta k tomuto prestížnemu triumfu však nebola jednoduchá aj keď sezónu odštartoval v dobrej forme už na pretekoch Okolo Stredozemného mora, keď zvíťazili v časovke družstiev a on sám aj v druhej etape. Následne vyhral prvú etapu na pretekoch Paríž Nice, ale už v štvrtej etape nedokončil kvôli svalovému zraneniu. Aj tak sa o deväť dní postavil na štart v Miláne a všetko sa vyvíjalo výborne, až kým 30 kilometrov pred cieľom nespadol. Mnohí tvrdia, že sa nechal ťahať autom a tak sa dostal do prvej skupiny na úpätí legendárneho Poggia, ale on v cieli ďakoval najmä spolupráci s tímovými kolegami. Potom sa situácia vyvinula tak, že Demáre v špurte malého, asi 30 členného pelotónu, porazil veľké mená dnešnej svetovej cyklistiky a postavil sa najvyšší pódiový stupienok v San Reme. V tomto roku vyhral ešte etapu na Route du Sud alebo klasiku  Binche - Chimay – Binche. Zmluvu s FDJ má Démare podpísanú až do roku 2018, takže aj v najbližších sezónach ho uvidíme špurtovať v typickom bielom drese s modro-červeným štvorlístkom na chrbte.