van-garderen-faceTejay van Garderen sa narodil 2. augusta 1988 v americkom meste Tacoma v štáte Washington. Jeho otec, ktorý pochádza z Holandska, bol amatérskym pretekárom a cyklistike sa venoval len na klubovej úrovni. Zo syna postupne vyrástol symbol poarmstrongovej éry americkej cyklistiky.

 

 

 

Zlaté dieťa americkej cyklistiky

 

Mladý Tejay sa takisto obľúbil tento šport a pod dohľadom svojho otca sa začal zúčastňovať pretekov už ako desaťročný. Vďaka obrovskému talentu sa z neho stalo zlaté dieťa americkej cyklistiky, ktoré naprieč všetkými mládežníckymi kategóriami zbieralo národné tituly a ocenenia tak v cestných pretekoch, ako aj v časovke, no predsa len viac vynikal v jazde proti chronometru.

 

 

 

Americká reprezentácia do 23 rokov

 

Aj keď najprv bral cyklistiku ako zábavku, tieto jeho skvelé predpoklady a výsledky nezostali dlho  nepovšimnuté a od roku 2005 sa ako sedemnásťročný stal členom amerického juniorského tímu do 23 rokov. Ten mal však svoju základňu v Belgicku, preto sa Tejay van Garderen musel ako veľmi mladý osamostatniť od rodiny. Lenže talentovaný americký borec sa rozhodol nebývať so svojími spolujazdcami v Belgicku, ale využil staré kontakty na otcovu rodinu a usadil sa v Holandsku. Pre van Garderena to bola obrovská zmena aj zo športového hľadiska, pretože na domácich podujatiach súťažil prevažne len s niekoľkými pretekármi, kým v Európe mal pelotón omnoho početnejšie zloženie a pohyb či výber miesta v tejto mase cyklistov boli pre neho zo začiatku španielskou dedinou.         

 

V rozpätí rokov 2005 - 2007 teda zbieral skúsenosti v americkom juniorskom tíme a profiloval sa van-garderen-htcako univerzálny pretekár, ktorý však stále nevedel posúdiť svoje schopnosti, aby si mohol vybrať tú správnu cyklistickú disciplínu, na ktorú by sa sústredil, aj keď bol považovaný najmä za veľký časovkársky talent. Zlom v jeho živote a kariére nastal v roku 2007, keď dostal ponuku štartovať na Tour de l'Avenir, no v tom istom čase sa rozhodol vyskúšať štúdium na vysokej škole. Nakoniec si vybral cestu na slávne francúzske preteky, kde obsadil celkové dvadsiate miesto, a jeho budúcnosť tak dostala jasné cyklistické kontúry.

 

 

 

Prokontinentálny Rabobank

 

Pobyt v krajine veterných mlynov sa mu natoľko zapáčil, že holandština mu po čase nerobila žiadne problémy. V dvadsiatich rokoch sa potom rozhodol opustiť americký juniorský tím a chcel sa stať súčasťou etablovaného cyklistického zoskupenia, kde by sa mohol ešte viac rozvíjať. Keďže sa v Holandsku cítil výborne, perspektívneho amerického chlapíka získal v roku 2008 tím Rabobank, ktorý bol známy vynikajúcou prácou s mládežou. Tejay van Garderen však okamžite nevstúpil do elitnej cyklistickej spoločnosti, ale stal sa súčasťou pro - kontinentálnej zložky tohto tímu, kde pobudol dve sezóny do roku 2009.

 

Aj keď van Garderen odštartoval svoju kariéru v kategórii Elite len na pro – kontinentálnej úrovni, tieto dva ročníky ho dostatočne pripravili na vstup do najvyššej kategórie. V týchto pre jeho ďalšiu kariéru dôležitých rokoch sa konečne vyprofiloval ako jazdec na celkové poradie. V časovke zostával naďalej veľmi silný a ani kopce ho nedokázali dostať do kolien. Aj keď na stúpaniach nepatril medzi absolútne najlepších, kombinácia týchto jeho schopností mu s prehľadom zaručovala vysoké priečky v celkovom poradí. Počas týchto dvoch rokov skončil na Tour de l'Avenir najskôr ôsmy s víťaznou etapou a potom dokonca druhý. Keď v roku 2009 pridal celkové prvenstvo na prestížnych španielskych pretekoch Circuito Montaňes, bolo jasné, že van Garderen je pripravený na vstup do Pro Tour.

 

 

 

Bravúrny vstup medzi elitu

 

Tým vyvoleným celkom sa nakoniec stal HTC-Columbia, ktorý bol síce vybudovaný okolo šprintérov CavendishaGreipela, ale van Garderen tu napriek tomu počas dvoch rokov dokázal uplatniť svoj talent. V roku 2010 vo svojej premiérovej sezóne medzi profesionálmi zaujal najskôr druhým miestom na Okolo Turecka, ale potom naplno zažiaril na Critérium du Dauphiné, kde vo veku necelých dvadsaťdva rokov obsadil vynikajúce tretie miesto. Tento van-garderen-pro-cyclingúspech mu zaručili vynikajúci prológ a skvele zvládnutá dlhá časovka, a keď sa potom nestratil ani v najťažšej etape na Alpe d´Huez, miesto na pódiu muselo byť pre Garderena ako z ríše snov a vo veľmi mladom veku tak dosiahol zlomový výsledok svojej kariéry. Počas svojho pôsobenia v HTC-Columbia jazdil spoločne aj s bratmi Velitsovcami a najmä Peter musí mať na neho dobré spomienky, pretože v roku 2010 bol pre neho van Garderen mimoriadne prospešným pomocníkom, ktorý mu pomohol vybojovať fantastické tretie miesto na Vuelte a po odhalenom dopingu Mosqueru dokonca druhé.

 

V nasledujúcom roku van Garderen pokračoval v nasadenom tempe a sezónu odštartoval druhým miesto na Volta ao Algarve. V priebehu celého roka dosahoval vynikajúce výsledky v časovkách, ktoré boli jeho hlavnou zbraňou v etapových pretekoch. Veľkú pozornosť venoval najmä podujatiam na americkom kontinente, odkiaľ si v sezónne 2011 odniesol piate miesto z Kalifornie a tretie z USA Pro Challenge, kde si na jeden deň obliekol aj žltý dres. Premiérovú účasť na Tour de France síce pretavil len do zbierania skúseností, ktoré však pri svojej druhej účasti bohato premenil na skvelý výsledok.

 

 

 

Bravó na Tour de France!

 

 

Sezónu 2012 začal van Garderen ako už rešpektovaný cyklista v novom tíme BMC, kde sa mal stať najdôležitejším domestikom pre Cadela Evansa. Americký pretekár však neustále napredoval a odmenou mu bol najskôr biely dres na Paríž – Nice. Potom prišiel na Okolo Kalifornie ako jeden z favoritov na víťazstvo, ale pokazená prvá horská etapa mu nakoniec dopriala len celkovú štvrtú priečku. Na Critérium du Dauphiné síce nezopakoval pódium, ale všetko si to hneď dokonale vynahradil na Tour de France, kde vyhral súťaž do 25 rokov a v celkovej klasifikácii obsadil piate miesto. Ako Evansova posledná inštancia v kopcoch predvádzal na stúpaniach lepšie výkony ako jeho austrálsky kapitán, a keď k tomu pridal tradične vynikajúcu jazdu proti chronometru, celý cyklistický svet mal pred očami novú hviezdu najväčšieho kalibru.

 

 

 

Prekliate zaváhania

 

Posilnený týmto úspechom prichádzal nabudený na USA Pro Challenge, kde chcel konečne vyhrať svoje prvé etapové World Tour preteky. Aj keď mal na sebe dvakrát oblečený žltý dres, do cieľa ho však nepriviedol. Najskôr v predposlednej etape nedokázal eliminovať Leipheimerov útok na poslednom stúpaní, ktorý ho vyzliekol zo žltého, a potom v záverečnej časovke naopak nestačil na Vande Veldeho, ktorý mu vyfúkol celkový triumf. Toto ďalšie uniknuté víťazstvo na etapovom podujatí van Garderen znášal veľmi ťažko, pretože takýto úspech už potreboval nevyhnutne dosiahnuť. Smútok nepoľavil ani na Majstrovstvách sveta vo Valkenburgu, keď mu len o päť sekúnd ušla medaila z časovky jednotlivcov.

 

 

 

Konečne titulovaný

 

Do ročníka 2013 vstúpil s cieľom konečne vyhrať dôležité podujatie. Silný začiatok sezóny len potvrdil toto predsavzatie, ale na prvých troch pretekoch nedokázal premeniť úlohu veľkého van-garderen-tdf-2013favorita do žiadaného výsledku, i keď sa umiestňoval na vysokých priečkach. Potom sa však postavil na štart na jeho obľúbenom podujatí na Okolo Kalifornie, kde nakoniec nebolo silnejšieho pretekára ako on. Rozhodujúcim bol, samozrejme, jeho výkon v časovke, a keď ani v kopcoch neprežil svoj povestný zlý deň, ktorý ho zakaždým pripravil o možnosť bojovať o prvenstvo, dvadsaťštyriročný Tejay van Garderen sa tak konečne odbremenil z veľkého výsledkového tlaku.

 

Na Tour de France preto prišiel uvoľnený a sebavedomý, ale ani tak sa mu nepodarilo naplniť vysoké očakávania. Od začiatku podujatia nezachytil vrchársky rytmus najlepších pretekárov, výnimkou bolo iba druhé miesto v etape na Alpe d´Huez, kde však bojoval už len o svoju reputáciu. Americký cyklista tak prežil na jubilejnom podujatí Starej dámy obrovské sklamanie, keď nezniesol veľký tlak a k pohode mu nepridali ani podobne vysoké ambície spolujazdca Cadela Evansa.

 

V závere ročníka ešte neodmietol účasť na ďalších domácich pretekoch USA Pro Challenge. Keď sa mu na tomto podujatí znovu podarilo ovládnuť jazdu proti chronometru a opäť predviesť parádne výkony v kopcoch, ani na druhých najväčších amerických pretekoch mu nič nestálo v ceste, aby získal ďalší, pre neho tak cenený cyklistický skalp.

 

 

Skvelé vyhliadky do budúcnosti

 

 

Dve víťazstvá na domácej pôde v sezóne 2013 a veľké sklamanie z Tour de France tak boli pre Tejay van Garderena určite potrebnými skúsenosťami, ktoré z neho môžu v budúcnosti spraviť skutočného šampióna. Vo veku dvadsaťpäť rokov mu totiž nič nechýba ku komplexnému cyklistovi, len jeho odhodlanie a sebadôvera musia byť dokonale zladené.

 

Na začiatku roka 2014 prekvapil výbornými vrchárskymi výkonmi v Ománe a Katalánsku, kde sa v celkovej klasifikácii dostal na pódium. Jeho viditeľne zlepšené lezecké schopnosti, ktoré podporovala tradične dobrá časovka, tak z neho urobili ešte silnejšieho jazdca na GC. Na začiatku sezóny však zažil aj smolu, keď ho v rozlete zabrzdila choroba na Paríž - Nice a pád na Okolo Romandie. Toto zranenie ho ovplyvnilo na Dauphiné, kde obsadil trinástu priečku.

 

Na Tour de France chcel prekonať svoje maximum, ktorým bolo piate miesto, ale na konci pretekov sa musel uspokojiť s jeho vyrovnaním. Vzhľadom na okolnosti podujatia to bol veľmi dobrý výsledok, pretože v siedmej etape mal pád, po ktorom prebehla známa výmena bicykla s Petrom Velitsom. V kopcoch potom patril medzi vyrovnaných súperov o pódium, ale jeho zlý deň na Port de Balés ho pripravil o túto možnosť. Definitívnu piatu priečku mu napokon zaručila výborná časovky v predposlednej etape. Cenným úspechom bolo aj obhájenie triumfu na USA Pro Challenge, kde vyhral dve etapy, a zlatá medaila z tímovej časovky v Ponferrade.

 

V sezóne 2015 sa zlepšil v kopcoch, ale na žiadnej GT to nemohol ukázať. Najskôr skončil druhý na Okolo Ománu, potom vyhral kráľovskú etapu na Okolo Katalánska, ktorá finišovala na kopci La Molina. Na ďalších pretekoch predvádzal nestabilné výkony, ale všetkých prekvapil svojou perfektnou formou na Critérium du Dauphiné. Ako jediný sa tu dokázal vyrovnať v kopcoch Froomovi a britský jazdec sa musel poriadne zapotiť, aby amerického konkurenta odsunul na druhé miesto.

 

Tejay van Garderen preto prišiel na Tour de France veľmi motivovaný a prvé dni ukazovali, že má na to právo. Hneď od začiatku sa zaradil na vysoké priečky v klasifikácii a ktovie, ako by to dopadlo, kedy počas druhého voľného dňa neochorel a v sedemnástej etape nemusel odstúpiť z pretekov. V tom čase sa nachádzal na výbornej tretej priečke v GC a mal nabehnuté na životný výsledok. Na túto ranu chcel zabudnúť na Vuelte, ale ani tam mu nebolo dopriate, pretože v ôsmej etape si po páde poranil rameno a musel cestovať domov.                

 

Aj v ročníku 2016 prežil rovnaké momenty ako v predchádzajúcej sezóne. Na týždňových etapových pretekoch sa mu darilo, čo sa už nedalo povedať o Grand Tour. Na popredných miestach v GC finišoval na Ruta del Sol, v Katalánsku, Romandii a vo Švajčiarsku, kde bol najsilnejší na brutálnom cieľovom stúpaní Rettenbachgletscher. Zdalo sa, že jeho forma je na potrebnej úrovni, aby sa presadil aj na trojtýždňových pretekoch.

 

Na Tour de France to skutočne tak vyzeralo, americký jazdec sa usadil v Top 10, ale v rozhodujúcich alpských etapách mu došla energia, a nakoniec sa umiestnil na konci tretej desiatky. Van Garderen nemal na svoje výkony na konci pretekov vysvetlenie. Potom sa chcel dostať na správnu vlnu na Vuelte, kde neplánovať bojovať o klasifikáciu, ale chcel na trati  nájsť správny rytmus a možno sa pokúsiť o etapový triumf. Lenže v Španielsku sa mu nedarilo a pred koncom opustil preteky kvôli únave.   

 

 

Najväčšie úspechy:
Tour de France,  víťaz súťaže do 25 rokov (2012) a celkové 5. miesto (2012, 2014)
Tour of California 2013, 1.miesto
USA Pro Challenge 2013, 2014, 1. miesto
Critérium du Dauphiné 2015, 2. miesto

 

 {jcomments off}