Dokázal víťaziť neuveriteľných devätnásť sezón (*1946)

Tento nezničiteľný Holanďan strávil v pelotóne úctyhodných devätnásť rokov. Avšak Hendrik Gerardus Jozef "Joop" Zoetemelk bol výnimočný v tom, že jeho dlhovekosť nebola poznačená postupným poklesom výkonnosti, ako sa to stalo mnohým "veteránom na galuskách", ktorí boli v pelotóne akceptovaní len kvôli veku, ale aj na sklonku svojej kariéry bol schopný držať krok s oveľa mladšími súpermi. Keď v roku 1985 vyhral Majstrovstvá sveta v Giavera del Montello, stal sa ako 39-ročný najstarším držiteľom dúhového dresu v histórii. O dva roky neskôr dal zbohom cyklistike víťazstvom na Amstel Gold Race. Okrem toho ako jediný v histórii dokázal štartovať na šestnástich ročníkoch Tour de France a všetky ich dokončiť (George Hincapie štartoval na 17-tich, no všetky nedokončil a tri ročníky mu boli kvôli dopingu anulované). Starú dámu ovládol síce iba raz, ale aj tak patrí medzi najúspešnejších jazdcov počas jej storočnej existencie. Nebyť niekoľkých nepriaznivých udalostí v jeho športovom a osobnom živote, mohla byť zbierka jeho víťazstiev ešte väčšia.

Joop Zoetemelk vyrastal v malom mestečku Rijpwetering. Počas dospievania sa najskôr venoval rýchlokorčuľovaniu, ale svoje rýchle nohy čoskoro spojil s cyklistikou. Ako osemnásťročný sa stal členom klubu Swift v neďalekom meste Leiden, pričom toto členstvo udržuje až dodnes, a hneď ukázal veľký cit pre cyklistiku. Našťastie Zoetemelk vyrastal v čase, keď ešte talent a nadanie boli dostatočnou zárukou na to, aby sa z nádejného pretekára stal profesionálny športovec. Mnohí mu počas kariéry vyčítali, že bol priveľmi utiahnutý, hanblivý a málo priebojný. Pre nás to znie neuveriteľne, ale svoju dráhu profesionálneho cyklistu odštartoval víťazstvom na olympijských hrách! Dnes by sotva dostal možnosť prebojovať sa na olympiádu vďaka výkonom v akomsi amatérskom klube. V roku 1968 si vyslúžil pozvánku do národného tímu a na Olympijských hrách v Mexico City spolu s trojicou spolujazdcov vyhral tímovú časovku.

zoetemelk-joopMedzi profesionálov sa dostal ako 24-ročný a okamžite zaujal v prvej sezóne fantastickým druhým miestom na Tour de France 1970, keď skončil hneď za Merckxom. V tej chvíli možno ani sám netušil, že spojenie medzi ním a starou dámou bude také skalopevné ako jeho vytrvalosť. Až do roku 1986, keď sa posledný krát postavil na štart, vynechal len jeden ročník v 1974 kvôli zraneniu. Najmä do roku 1982 dosahoval pravidelne vynikajúce výsledky, keď ani raz neskončil horšie ako ôsmy, z toho až šesťkrát obsadil druhé miesto a raz sa mu podarilo zvíťaziť v celkovej klasifikácii.

Aj pri svojej druhej účasti na Tour prišiel do cieľa hneď za Merckxom. Odvtedy sa druhé miesto na Tour stalo akýmsi symptómom jeho kariéry. Zoetemelk mal svojím spôsobom smolu, že počas Tour de France musel súperiť s dvomi absolútne dominantnými cyklistami. Eddy Merckx ho odsunul na druhé miesto dvakrát, Bernard Hinault dokonca trikrát. Lenže Zoetemelk sa nemohol sťažovať len na nepriaznivý osud. Novinári ho často kritizovali kvôli jeho pasívnej jazde, že sa len vezie zavesený na ich zadnom kolese a nepodnikne nič prekvapivé, čím by zvrátil preteky vo svoj prospech. Nemal víťaznú povahu. Chýbala mu vôľa, temperament, ktoré by ho prinútili pobiť sa o víťazstvo za každú cenu. Raz si Zoetemelk zavtipkoval o svojom postavení na Tour, keď ohľadom svojej prirodzene bielej pokožky povedal, že na Tour de France sa nikdy neopáli, lebo vždy je v tieni Eddyho Merckxa.

V roku 1974 utrpel vážne poranenie lebky pri páde z bicykla, bol v ohrození života a sezóna sa pre neho predčasne skončila. Do cyklistického kolotoča sa však dokázal vrátiť v ďalšom ročníku, ale aby toho nebolo málo, dostal zápal mozgových blán. Ani to mu však nezabránilo obsadiť na Tour štvrté miesto. Mnohí sa zhodujú v tom, že tieto zdravotné komplikácie pripravili lietajúceho Holanďana o niekoľko víťazstiev na Tour, pretože zanechali trvalú stopu na jeho zdraví.

Prvýkrát bol veľmi blízko k víťazstvu na Tour v roku 1976. Bol najväčším adeptom na prvenstvo (Merckx samozrejme neštartoval) a z jeho strany to bolo naozaj jedno z najlepších vystúpení na týchto pretekoch. Vyhral tri etapy, ale v štrnástej zaváhal, čo ho odsunulo na konečné druhé miesto za Belgičana Luciena van Impeho. Zoetemelk však nemal dôvod byť frustrovaný z vývoja svojej kariéry. Bol všestranný cyklista, ktorý mohol vyhrať Grand Tour, uspieť na slávnych klasikách alebo súperiť o víťazstvo na majstrovstvách sveta. V roku 1979 sa mu podarilo zvíťaziť na Vuelta a Espaňa, niekoľko rokov predtým uspel na ardenskej klasike Valónsky šíp a taký závod Paríž-Nice vyhral dokonca trikrát. Veľkými písmenami je zapísaný aj do histórie majstrovstiev sveta, keď desaťkrát skončil v prvej päťke, pričom raz zvíťazil.

Desiata účasť na Tour v roku 1980 mu konečne priniesla vytúžený triumf. V tej sezóne prestúpil do holandského tímu Ti Raleigh, ktorý hľadal jazdca pre celkové víťazstvo na Tour de France a voľba padla na Joopa Zoetemelka. Lenže Bernard Hinault útočil na svoje tretie víťazstvo v rade a v polovici pretekov bol lídrom, Zoetemelk hneď za ním. Po dvanástej etape však Hinault odstúpil z pretekov pred Pyrenejami kvôli problémom s kolenom. zoetemelk-2Zoetemelk sa tak dostal na čelo celkového poradia, ale odmietol si obliecť žlté tričko podľa tradície Eddyho Merckxa, ktorý tak neurobil v roku 1971 po odstúpení Luisa Ocaňu. V nasledujúcich štyroch horských etapách jazdil Zoetemelk konzervatívne, vôbec neútočil, len sa sústredil na udržanie dlho-očakávaného maillot jaune, čo sa mu úspešne podarilo a konečne dosiahol vrchol s náskokom sedem minút pred krajanom Henniem Kuiperom. V pokročilom športovom veku bol ešte schopný zvíťaziť na Tirreno–Adriatico a posledný úspech dosiahol ako 40-ročný na Amstel Gold Race. Zoetemelk začal kariéru ziskom zlatej olympijskej medaily a symbolicky ju zakončil víťazstvom na zlatých pretekoch.

Ešte ako aktívny športovec odišiel z Holandska a presťahoval sa do Francúzska. Tu sa v roku 1971 oženil s Francoise Duchaussoy, dcérou vtedajšieho šéfa TdF. Málokto však vedel, že jeho žena mala problémy s alkoholom. Zoetemelk o tom nikdy nehovoril. Podľa svojich priateľov sa z neho pod vplyvom týchto problémov stal utiahnutý, samotársky chlap. Francoise nezvládala výchovu detí a zanedbávala hotel, ktorý si kúpili v Meaux neďaleko Paríža, následkom čoho sa dostal do finančných problémov. O rozvode nemohla byť ani reč, pretože svokor sa vyhrážal, že mu zoberie deti. O nejaký čas svokrovi povedal, že keby nemal toľko problémov v rodine, jeho úspechy v cyklistike mohli byť oveľa väčšie. Po skončení kariéry pôsobil ako športový riaditeľ tímu Superconfex, ktorý sa v roku 1996 premenoval na Rabobank, a na tejto pozícii vydržal až do roku 2006, keď definitívne opustil športový svet.

Na výročie jeho 65. narodenín ho Holandská cyklistická federácia vyhlásila za najlepšieho holandského jazdca všetkých čias. Rodné mesto Rijpwetering postavilo sochu pre svojho najznámejšieho rodáka. Na jeho počesť organizuje leidenský Swift klub každý rok v marci The Joop Zoetemelk Classic. Celkom sa mu darí aj v osobnom živote, keď po smrti manželky začal nový život po boku novej partnerky, ktorá z neho vraj urobila úplne iného človeka.