Priveľký a priťažký na cyklistickú hviezdu (*1964)
 

Miguel Indurain je považovaný za jedného z najlepších cyklistov všetkých čias. Narodil sa v roku 1964 v dedinke Vilava, mal tri sestry a brata Prudencia, ktorý sa tiež stal profesionálnym cyklistom. Miguel sa ako chlapec venoval futbalu, basketbalu, skúšal hod oštepom. Ako desaťročný dostal ojazdený bicykel, o štyri roky neskôr štartoval na svojich prvých pretekoch. Skončil druhý a bol to signál, aby sa upísal cyklistike. Jeho výkonnosť rýchlo stúpala, vo veku 18 rokov sa stal amatérskym majstrom Španielska. Veľmi obdivoval Bernarda Hinaulta, päťnásobného víťaza Tour de France. Indurain podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu ako dvadsaťročný a hneď cestoval na olympiádu do Los Angeles. Tam sa medzi najlepších nedostal, ale na Tour de l´Avenir šokoval. V časovke jednotlivcov nechal za sebou všetky hviezdy a vyhral ju.

 

Prvé roky Indurainovej kariéry poznamenali trpké pády. Postretli ho vždy vtedy, keď bol úspech nadosah, hlavne na Tour de France. Štartoval na nej dvanásťkrát. V roku 1989 zaskočil celý pelotón, v ťažkej horskej etape unikol a do cieľa dorazil s výrazným náskokom. V roku 1990 obetoval Indurain svoje vlastné ambície. Zo všetkých síl pomáhal krajanovi Delgadovi, ten však nezvíťazil. Indurain skončil desiaty. V roku 1991 otvoril sériu piatich celkových triumfov na Tour de France v rade. Bol už aj takticky na výške, všetky pokusy súperov o atak s prehľadom odrazil. Miguel-Indurain-1Ani tie najnáročnejšie stúpania ho nezastavili, hoci v nich mal istú nevýhodu. Meral 188 centimetrov, vážil 80 kilogramov, kým výborní vrchári boli šťúpli a ľahkí. Indurain bol kompletným cyklistom bez slabín, ale v časovkách konkurenciu priam deklasoval. Pri prvom víťazstve na Tour odsunul z prvého miesta Američana Grega LeMonda, ten dlho nosil žlté tričko, ale v ťažkej horskej etape Indurainovi nestačil. „Balík" musel prejsť aj stúpanie na obávaný Col du Tourmalet, vysoký 2115 metrov. Indurain bol o sedem minút rýchlejší než LeMond, odňal mu žlté tričko a došiel v ňom až do Paríža. Niektoré médiá tvrdili, že Indurain mal šťastie, LeMond mal totiž bolestivý pád, po ktorom stratil veľa času. V roku 1992 Indurain umlčal všetkých neprajníkov. Opäť bol stále na špici a v časovke všetkým zobral dych. Merala 65 kilometrov, božský „Big Mig" ju prešiel priemernou rýchlosťou 48 km za hodinu. Pred druhým jazdcom mal odstup troch minút, na trati predbehol výborného Laurenta Fignona, ktorý štartoval šesť minút pred ním! Celkovo Indurain počas svojich piatich víťazstiev na Tour vyhral 10 z 15 časoviek. V roku 1994 prekonal aj svetový rekord v hodinovke, keď prešiel úžasných 53 040 metrov.

 

Cyklistickí odborníci a žurnalisti sa predbiehali v oslavných prívlastkoch na adresu Miguela Induraina. Všetci hovorili o jeho neskutočnej sile a kondícii. Lekársky tím pod vedením uznávaného talianskeho experta, profesora Francesca Conconiho podrobne preskúmal Indurainove fyziologické danosti. Niektoré čísla boli ohromujúce. Mal obrovské pľúca a neskutočne výkonné srdce. Jeho vitálna kapacita pľúc dosahovala 8 litrov, pokojový pulz mal neuveriteľných 28 úderov za minútu. Jeho srdce dokázalo prepumpovať za minútu 50 litrov krvi, približne dvojnásobne viac než u priemerného športovca. Aj po maximálnej fyzickej záťaži sa jeho pulz vrátil do normálu za štyri minúty.

 

Na Tour de France ho dlhých päť rokov nedokázal nik poraziť. Náročné časovky vždy zajazdil bravúrne a položil nimi základy svojho celkového víťazstva. V roku 1993 merala časovka 59 kilometrov, Indurain bol o 2:11 minúty rýchlejší než druhý jazdec v poradí. O rok neskôr bol v časovke skvelý Švajčiar Tony Rominger pomalší o rovné dve minúty. V roku 1996 prišiel Indurain na Tour výrazne handicapovaný, silno prechladol a zápal priedušiek ho zásadne limitoval. Navyše prvý týždeň vládlo veľmi chladné a veterné počasie, pelotón viackrát zasiahol hustý dážď. Indurain vytúžené šieste víťazstvo na Tour de France nedosiahol. Čiastočne si to vynahradil na olympiáde v americkej Atlante v roku 1996. V časovke jednotlivcov získal zlato a dosť nečakane sa rozhodol skončiť svoju športovú dráhu. Stále bol vysoko uznávaným cyklistom, viacero špičkových tímov sa snažilo získať Induraina do svojich radov. Napríklad šéfovia stajne ONCE mu ponúkali za podpis zmluvy 4,5 milióna eur, v tom čase oveľa viac než zarábal ktorýkoľvek špičkový cyklista. Indurain veľkorysú ponuku odmietol a v prvý deň roku 1997 médiám oznámil, že pretekať už nikdy viac nebude. „Cyklistika bola a je mojou veľkou láskou. Priniesla mi množstvo nádherných chvíľ, ale aj roky driny a odriekania. Teraz je pre mňa prvoradá rodina a moje deti," oznámil žurnalistom pokojným hlasom. Zasvätení tvrdili, že bolo v Indurainových silách ešte minimálne raz, možno aj dvakrát vyhrať Tour de France. Ale on sám hovoril, že je už unavený a túži po normálnom kľudnom živote v kruhu svojej rodiny.

 

Aj v súčasnosti vedie Miguel Indurain aktívny život, stále si udržiava takú istú hmotnosť ako v časoch športových úspechov. Žije v peknom dome neďaleko Pamplony a má aj ďalší dom na brehu Stredozemného mora. Každý druhý deň vysadne do sedla svojho bicykla a prejde vo voľnom tempe 50, 60 kilometrov. S jemnou sebairóniou označuje sám seba za „cykloturistu". Je jedným z vrcholných funkcionárov Medzinárodnej cyklistickej federácie, v roku 1998 založil nadáciu Miguela Induraina, ktorá pomáha a podporuje mladých športovcov. S manželkou Marisou Miguel-Indurain-2sú spolu už vyše dvadsať rokov a majú tri deti. Bývalí súperi aj priatelia charakterizujú Induraina ako veľmi pokojného a skromného chlapíka, ktorý v civile vôbec nepripomína legendárneho cyklistického šampióna. Jeho najznámejšou prezývkou bol "Big Mig", ale často ho charakterizovali aj prívlastkom „Mimozemšťan" pre jeho fyzické schopnosti, ktorými výrazne prevyšoval ostatných cyklistov. Indurain je hlboko veriacim kresťanom. Sám hovorí, že desatoro božích prikázaní je pre neho posvätných a v živote sa nimi dôsledne riadi. A ktorý človek zanechal u Induraina najsilnejší dojem? Podľa jeho slov to bol jednoznačne pápež Ján Pavol II. "Je to muž pokojný, priateľský, s nesmiernou charizmou. Po celý život je príkladom láskavosti a vernosti. Kto iný by dokázal odpustiť človeku, ktorý ho chcel zavraždiť?" opisoval Indurain svoje silné dojmy zo stretnutia so Svätým otcom. Na znak svojej úcty a obdivu Miguel Indurain podaroval pápežovi svoj žltý dres víťaza Tour de France a aj ružové tričko víťaza pretekov Giro d'Italia.

 

V rodnom Španielsku je Indurain stále veľmi populárny a milovaný. Občas sa verejne vyjadrí aj na spoločenské témy a jeho slová majú veľkú váhu. V roku 2000 ho v celonárodnej ankete zvolili za najlepšeiho španielskeho športovca dvadsiateho storočia. Prekvapujúco získal viac hlasov než v jeho rodnej krajine nesmierne populárne futbalové hviezdy. Je to nesporný dôkaz o tom, že Miguel Indurain je aj v dnešných časoch skutočnou športovou celebritou. Napriek tomu, že jeho aktívna kariéra sa skončila už pred zhruba pätnástimi rokmi.