hesjedal-faceAk by sme medzi profesionálnymi cyklistami hľadali jedného jazdca, ktorý najlepšie stelesňuje tvrdenie, že medzi úspechom a neúspechom je len tenká hranica, tak Ryder Hesjedal by patril medzi vážnych kandidátov. Jeho kariéra len dosvedčuje fakt, že na úspech nestačí mať len talent, ale aj kúsok šťastia. A práve skúsenosti, ktoré čerpal z neúspechov, mu dodali odolnosť, ktorá ho vystrelila až na cyklistický vrchol.

Ryder Hesjedal sa narodil 9. decembra 1980 vo Victorii v Kanade. Vyrastal a dlhú dobu žil na kanadskej vysočine, pretože jeho otec pracoval s drevom. Hesjedal hovorí, že to bol ťažký život, ktorý ho naučil pracovnej zodpovednosti. V tom hornatom kraji všetci chodili na bicykloch a on nebol výnimkou. Jazdieval po horských chodníkoch stále rýchlejšie a rýchlejšie, až sa v trinástich rokoch rozhodol, že chce jazdiť na horskom bicykli naplno. Jeho otec bol sklamaný. Chcel, aby jeho syn hral basketbal, v ktorom bol tiež výborný a so svojou postavou sa mohol výrazne presadiť, no neuspel.
 
Zo začiatku chodieval Hesjedal v spoločnosti svojej rodiny pretekať len do neďalekého okolia, ale keď sa jeden miestny nadšenec rozhodol podporiť jeho talent, mohol vyraziť do sveta. Hesjedal spomína, že bolo zábavné odpovedať v škole po prázdninách na otázku "čo som robil počas leta", keď sa vrátil z pretekov v Austrálii. Už ako sedemnásťročný bol pevnou súčasťou medzinárodnej scény bikerov a v svojich dvadsiatich rokoch patril medzi najlepších na svete. Ako dvadsaťdvaročný vyhral v roku 2002 preteky svetového pohára v cross-country vo francúzskom Les Gets a okrem toho ovládol celú sezónu v kategórii U-23. O rok neskôr získal striebornú medailu na majstrovstvách sveta, pričom o víťazstvo prišiel len v poslednom kole.
 
V roku 2004 bol na Olympijských hrách v Aténach najväčším favoritom na zisk zlatej medaily, ale defekt ho pripravil o túto možnosť. Neúspech z olympiády si chcel ihneď vynahradiť na majstrovstvách sveta, no pád a následné zranenie mu zabránili vôbec nastúpiť na štart. Na hesjedal-ryder-1vrchole svojej bikerskej kariéry v 2004 sa preto rozhodol skoncovať s cross-country a definitívne presedlal na cestnú cyklistiku. Už v rokoch 2002 a 2003 bol členom holandského zoskupenia Rabobank GS3, ale ako to v podobných prípadoch zvyčajne býva, cestná cyklistika bola pre Hesjedala len formou prípravy.
 
Potom v sezónach 2004 - 2005 jazdil vo farbách US Postal a bol využívaný ako domestik. V roku 2005 štartoval na Giro d'Italia, ale po páde musel z pretekov odstúpiť. Nasledujúci ročník podpísal zmluvu so švajčiarskym tímom Phonak, ktorý však v tom istom roku zanikol kvôli dopingovým škandálom (Landys, Hamilton) a nahnevaný Hesjedal odišiel v roku 2007 z Európy do málo známeho amerického tímu Health Net-Maxxis. Celú sezónu strávil viac-menej v ústraní, no tvrdo pracoval na svojej výkonnosti, pretože sa túžil vrátiť do veľkej cyklistiky.
 
Takpovediac na domácej pôde neušiel pozornosti amerického tímu Garmin-Slipstream a v roku 2008 s ním podpísal zmluvu. Hesjedal ako perfektný časovkár a výborný vrchár nechcel byť len domestikom, ale potreboval získavať skúsenosti, aby sa mohol v pelotóne výraznejšie presadiť. Ešte ako domestik pomohol v roku 2008 dosiahnuť Američanovi Vande Veldemu štvrté miesto na Tour de France a o rok neskôr sa mu podarilo to isté, tentoraz s Bradley Wigginsom. V obidvoch prípadoch ukázal Hesjedal vysoký potenciál pre trojtýždňové preteky. Potom prišli dva zlomové momenty v jeho kariére. Prvým bolo etapové víťazstvo na Vuelta a Espaňa v roku 2009, keď na vrchole stúpania Alto de Velefique na cieľovej páske porazil Davida Garcíu a presvedčil sa, že dokáže vyhrávať veľké etapy. Druhým bolo zranenie tímového kolegu Christiana Vande Veldeho na TdF 2010, ktorý musel už v druhej etape podujatie opustiť, pričom sa Hesjedal stal prvýkrát lídrom tímu, čo využil na získanie výborného šiesteho miesta v celkovej klasifikácii. Tentoraz sa šťastie priklonilo na jeho stranu a Hesjedal sa týmto úspechom definitívne zaradil medzi komplexných cyklistov zameriavajúcich sa na celkové umiestnenie.
 
V ďalšom ročníku Tour de France nenadviazal na predchádzajúci výkon a na veľké očakávania odpovedal po menších zdravotných problémoch len sedemnástym miestom. Zato v roku 2012 hesjedal-giro-bednato už bola iná káva. Hesjedalovým cieľom bol úspech na Gire. Už v jarných klasikách jazdil výborne, preto pred prvou Grand Tour v roku mal zaslúžene zdravé sebavedomie a potrebnú formu. Vo štvrtej etape vyhral tím Garmin tímovú časovku a Hesjedal sa posunul na štvrté miesto. V siedmej etape skončil piaty a obliekol si premiérovo ružové tričko pre lídra celkového poradia. V desiatej etape mu dres pre vedúceho pretekára odobral Joaquim Rodríguez, ale naháňačka o najcennejšie tričko medzi nimi dvomi pokračovala, pretože ho v štrnástej etape opäť vybojoval, aj keď iba na jeden deň.
 
Prvé dva týždne sa Hesjedal držal vysoko v celkovom poradí, ale nikto nepredpokladal, že v poslednej časti pretekov vydrží v ťažkých horských etapách tempo skvelých vrchárov ako Rodríguez, Basso, Cunego či Scarponi. Nikto nečakal, že Hesjedal zaútočí na Alpe di Pampeago a porazí všetkých menovaných. A keď sa ho Rodríguez nedokázal zbaviť ani pri stúpaní na Passo dello Stelvio, náskok 31 sekúnd bol pred poslednou časovkou príliš malý, aby odolal skvelému Hesjedalovmu predstaveniu v záverečnej etape, ktorou si vybojoval životný úspech - celkové víťazstvo na Gire 2012. Hesjedal možno nebol najlepší v horách, ale vďaka svojej odolnosti a niekedy až príliš ťažkopádnemu spôsobu jazdy eliminoval prednosti svojich súperov, ktorí ho nedokázali zlomiť. Ak sa mu v budúcnosti podarí správne načasovať formu a neobíde ho šťastena, nemusí to byť jeho posledný veľký triumf.
 
Šťastena však v roku 2013 nestála na jeho strane. Sezónu síce rozbehol trochu neskôr, ale na Liége dosiahol pekné ôsme miesto, čo bolo výborným povzbudením pred Girom. Na tomto podujatí sa v prvých etapách pokúšal byť aktívny, ale postupom času úplne stratil cyklistický zápal a v celkovom poradí sa prepadal čoraz nižšie. Dôsledkom bolo nakoniec vynútené odstúpenie po dvanástej etape. Kanadský bojovník však neprestával veriť v dobrú sezónu, preto sa obrátil na Tour de France. V príprave však opustil Okolo Romandie kvôli pádu a podobná smola ho zastihla aj na francúzskej GT, ale s tým rozdielom, že napriek dvom zlomeným rebrám preteky dokončil na 70. mieste. Najlepší výsledok dosiahol v Montreale, kde skončil na jeseň na bronzovej priečke.
 
V ďalšom ročníku sa znovu ukázal vo výbornom svetle na Gire, kde opäť predviedol svoju nezlomnú vôľu. Hneď v prvej etape v tímovej časovke popadala zostava Garminu a po odstúpení Martina zostal práve Hesjedal novým lídrom celku, ale na svojom konte už mal vysoké manko. V priebehu podujatia sa mu ho podarilo vynulovať v únikoch, ktoré dokázal udržať až do cieľa, a potom aj stabilnými výkonmi v kopcoch. Jeho bojovnosť bola nakoniec odmenená deviatym miestom v klasifikácii. Druhý vrchol sezóny prežil na Vuelte, kde však nezasiahol do boja o GC. Zaujal však cenným etapovým triumfom na prudkom stúpaní La Camperona, ktoré prišlo po jeho pobyte v brejku.
 
Aj v sezóne 2015 jeho kroky smerovali na taliansku Grand Tour, v prípravných pretekoch na začiatku sezóny veľa vody nenamútil. Ani Giro mu najskôr nevychádzalo podľa predstáv, po druhej etape sa nachádzal až na sedemdesiatom mieste v poradí. Potom však rozbehol nevídanú stíhaciu jazdu. Naskakoval do brejkov a na konci pretekov patril medzi najsilnejších jazdcov na trati. A odmena? V predposlednej etape poskočil na skvelé piate miesto a v dvoch záverečných previerkach mu prekazil víťaznú radosť len Fabio Aru. Na Tour de France sa nedokázal výraznejšie presadiť a po týchto pretekoch prišla správa, že po dlhých rokoch v Garmine mení dres a putuje do ďalšieho amerického celku Trek-Segafredo.
 
V novom drese sa sústredil na Giro, ale príprava pred týmito pretekmi nebola ideálna. Len málokedy dokončil týždňové etapové podujatia, a keď sa mu to podarilo, výsledkovo neoslnil. Na samotnej talianskej GT začal tradične slabšie, ale s príchodom horských etáp jeho forma stúpala. Tento rozlet však zabrzdili zdravotné komplikácie, ktoré ho prinútili opustiť podujatie. Hesjedal už na začiatku ročníka povedal, že to bude jeho posledná sezóna, preto sa ešte predstavil na domácich pretekoch Okolo Alberty a na známych jednorazovkách. Zaujímavú kariéru ukončil bez väčších úspechov v roku 2016.          
 

Najväčšie úspechy:
Giro d'Italia - celkový víťaz 2012
Vuelta a Espaňa - dve víťazné etapy
Tour de France 2010 - piate miesto v GC
Giro d'Italia 2015 - piate miesto v GC