"Šéfa" uznávali súperi i funkcionári (1954)

 

Patrí do vyberanej spoločnosti najväčších cyklistických hviezd a aj medzi nimi drží zopár rekordov. Je jedným z piatich pretekárov, ktorí dokázali vyhrať všetky tri podujatia Grand Tour (Tour de France, Vuelta a Espaňa, Giro d'Italia) a jediným, ktorý každé z týchto najprestížnejších pretekov vyhral viac než raz. Tour de France vyhral päťkrát, dvakrát skončil druhý, v cieli etáp na Tour bol prvý v 28 prípadoch, vyhral 13 časoviek. Lepší bol v tomto smere len Eddy Merckx.

 

Bernard Hinault vstúpil medzi profesionálov v roku 1974 vďaka svojmu kamarátovi Cyrille Guimardovi. Tento bývalý výborný cyklista musel s cyklistikou skončiť pre vážne zranenie kolena. Stal sa športovým riaditeľom tímu Gitanes a okamžite angažoval do tímu mladého, veľmi perspektívneho Hinaulta. Už prvých pár pretekov naznačilo, že prichádza budúci veľký šampión. Ako prípravu na svoj debut na Tour de France štartoval Hinault v roku 1978 na Vuelte. Vyhral ju a získal tak potrebné sebavedomie i rešpekt všetkých súperov. Triumfoval aj na majstrovstvách Francúzska. Tour 1978 bola napínavou bitvou medzi Hinaultom a Joopom Zoetemelkom, rozhodovalo sa až v záverečnej časovke jednotlivcov. V časovkách bol Hinault mimoriadne silný a dokázal to aj tentoraz. Do jeho vitríny putoval prvý pohár za víťazstvo v Tour de France. O rok neskôr mu titul na Tour ušiel medzi prstami. Bol v žltom tričku, no po ťažkom páde musel pre bolesti kolena z pretekov odstúpiť. Niekoľko týždňov nemohol naplno trénovať, šírili sa zvesti o tom, že pre tento zdravotný handicap už nebude môcť súťažiť na náročných profesionálnych pretekoch.

 

hinault-1Ale v roku 1980 sa objavil v Belgicku na pretekoch Liege – Bastogne – Liege a dosiahol tu jedno zo svojich najpamätnejších prvenstiev. Počasie bolo katastrofálne, silný vietor sprevádzala snehová búrka a zo 174 štartujúcich sa 153 vzdalo. Trať merala 244 kilometrov, 80 kilometrov pred cieľom sa začalo strhujúce Hinaultovo sólo. Osamotene vydržal až do cieľa a jeho náskok pred súpermi bol takmer 10 minút.

 

V roku 1981 dal pochybovačom ráznu odpoveď na ich špekulácie. Jeho dúhové tričko, ktoré ako majster Francúzska mal právo nosiť, sa vždy objavovalo v popredí. Vyhral preteky Paríž – Roubaix, na ktorých sa pravidelne schádzala takmer kompletná špička. Na Tour de France 1981 od úvodných kilometrov naznačoval, že bude lídrom, bol najrýchlejší už v prológu. V piatej etape prišli pasáže, vedúce cez Pyreneje, no neboli také náročné. Vo vedúcej skupinke, ktorá sa oddelila od hlavného poľa, boli všetci favoriti. Van Impe v závere etapy zrýchlil a vyhral ju s náskokom 27 sekúnd pred Hinaultom. Znamenalo to, že do žltého trička sa obliekol Austrálčan Anderson. Všetci experti ale tvrdili, že Anderson nemôže dlhšie vzdorovať Hinaultovi. Austrálčan ich skeptické hlasy načas umlčal. Niekoľko etáp sa držal v popredí, kým neprišiel jeho krízový deň, ktorý ho obral o všetky nádeje. Šiestou etapou bola časovka, Hinault v nej bol ako tradične skvelý a vyhupol sa do čela celkovej klasifikácie. Veľkým prekvapením bola jazda Andersona, v časovke podal úžasný výkon, skončil v nej tretí a celkovo strácal na Hinaulta len 13 sekúnd. V nasledujúcich etapách ťažil Hinault z časových bonifikácií na prémiách a pomaly zvyšoval svoj náskok. Po 13. etape predstavoval už 57 sekúnd a v nasledujúcej časovke Hinault opäť žiaril. Suverénne ju vyhral a k odstupu od súperov pridal ďalšie dve minúty. V 16. etape musel pelotón zdolať namáhavé alpské vrchy a Hinault v nich Austrálčana jasne prevýšil. Anderson síce zostal na druhom mieste celkovo, no stratil na Hinaulta ďalšie 4 minúty. Počas nasledujúceho dňa sa nádeje Andersona zrútili ako domček z karát. Stratil 17 minút a prišiel o svoje druhé miesto, zaujal ho Van Impe, ktorý zaostával za Hinaultom o 9 minút. Všetkým bolo jasné, že len nejaká vážna havária či zranenie by mohli Hinaulta pripraviť o celkové víťazstvo. Ďalšia časovka sa opäť stala korisťou Hinaulta, vyhral ju s výrazným náskokom a odstup od Van Impeho "natiahol" na viac než 14 minút.


Pred štartom Tour de France 1982 zaviedli organizátori novinku. Rok predtým zopár cyklistov odstúpilo ešte pred horskými etapami. Aby sa tomu zabránilo, jury zakázala vyplatiť finančné prémie tým jazdcom, ktorí sa vzdali bez relevantného dôvodu. Bernard Hinault bol hlavným favoritom a plne to potvrdil. Preteky poslúžili robotníkom z istej továrne na to, aby oznámili svoje požiadavky šéfom. No priebeh Tour vďaka pohotovým organizátorom neovplyvnili. Komentátori označili preteky za nudné, Hinaultova dominancia bola evidentná. V časovkách zabral naplno a získal si v nich rozhodujúci náskok, v ostatných etapách si strážil najvážnejších súperov a o víťazstvá sa ani nesnažil. Vyhral Tour s náskokom vyše šiestich minút pred Zootemelkom.

 

V roku 1983 Bernard Hinault na štarte Tour de France chýbal. Bolesti v kolene ho citeľne obmedzovali a stávali sa chronickými. Musel sa podrobiť náročnej operácii a niekoľkomesačnej rehabilitácii. Dlhá nútená nečinnosť ho psychicky ubíjala.


Hinault zanechal cyklistiku prakticky na vrchole svojej výkonnosti v novembri 1986. Nemal ešte ani 32 rokov, mohol teda ešte rozšíriť svoju zbierku víťazstiev, nebyť zdravotných problémov. hinault-lancePočas svojej profesionálnej kariéry dosiahol viac než 250 víťazstiev, vrátane 52 časoviek. Vyhral aj majstrovstvá sveta profesionálov. Medzi profesionálnymi cyklistami sa tešil mimoriadnemu rešpektu, svedčí o tom aj jedna z jeho prezývok – "Šéf". Bol iniciátorom niekoľkých protestov, trebárs v roku 1978 na pretekoch Valence d'Agen, kde organizátori zaradili do jedného dňa až dve etapy. V mene všetkých pretekárov pohrozil, že do ďalšej etapy nenastúpia a dosiahol úspech. Médiá ho opisovali ako arogantného, ironického a náladového. On sám na takéto charakteristiky reagoval svojsky: "Pretekám, aby som vyhral. Nie preto, aby ma ľudia milovali."

 

Medzi cyklistami bol rešpektovanou autoritou, viackrát ich reprezentoval pri rokovaniach trebárs s Medzinárodnou cyklistickou úniou. Špičkoví funkcionári ho rozhodne nemilovali, vedel byť veľmi neústupčivý a tvrdohlavý. Ak bol presvedčený o svojej pravde, takmer nikdy nezmenil názor. Vedel majstrovsky argumentovať a svoje obrovské skúsenosti so špičkovou svetovou cyklistikou dokázal perfektne zúročiť. Aj vďaka nemu výrazne stúpli finančné prémie na najprestížnejších cyklistických podujatiach a samotných športovcov začali funkcionári akceptovať ako rovnocenných partnerov.

 

Ani po skončení aktívnej kariéry sa Bernard Hinault nerozlúčil s cyklistikou. Popri farmárčení, ktoré však po niekoľkých rokoch zanechal, bol členom organizačného výboru Tour de France a jeho názory boli uznávané kolegami i pretekármi. Spolupracoval aj s renomovaným výrobcom bicyklov, firmou Look, ako technický poradca. Podieľal sa aj na vývoji mnohých technických noviniek, ktoré sa zaviedli do sériovej výroby. Platilo to aj pre revolučné bezklipsové pedály, ktoré v súčasnosti používajú všetci špičkoví jazdci.