Súperi ho prezývali "Kanibal" (*1945)
 
Edouard Louis Joseph Merckx je mnohými expertami a novinármi stále považovaný za najlepšieho cyklistu všetkých čias. Ak by sme chceli iba vymenovať jeho úspechy, potrebovali by sme na to menšiu brožúru. Na ilustráciu zopár štatistických údajov. Tour de France vyhral celkovo päťkrát, v počte etapových triumfov na Tour je doteraz rekordérom - vyhral ich 34 a žlté tričko mal oblečené 96 dní. Na Giro d'Italia zaznamenal tiež päť celkových víťazstiev, trikrát sa stal majstrom sveta medzi profesionálmi, raz medzi amatérmi. Počas svojej kariéry absolvoval 1582 pretekov, z ktorých vyhral 445. V roku 1970, kedy jeho forma kulminovala, sa postavil na štart 120 pretekov a vyhral z nich 54!

Svoje detstvo prežil Eddy Merckx v mestečku blízko Bruselu, kde jeho rodičia prevádzkovali obchodík s potravinami. Okrem neho mali ešte dve ďalšie deti, dvojičky chlapca a dievča. Rodinnú atmosféru opísal sám Eddy takto: "Mal som nádherné detstvo. Moji rodičia boli úžasní ľudia. Neboli sme bohatí, ale doma vládla vzájomná láska, súdržnosť a porozumenie. Moji rodičia mi dali veľmi veľa, hlavne boli pre mňa príkladom ľudského charakateru a láskavosti. Otec tvrdo pracoval, po ňom som asi zdedil pevnú vôľu. Mama bola citlivá a chápavá za každých okolností."

Merckx začal pretekať ako šestnásťročný, vo veku 19 rokov už bol amatérskym majstrom sveta a získal profesionálnu licenciu. O svetovom šampionáte povedal: "Titul ma potešil, no Tour de France bola pre mňa ďaleko dôležitejšia. Majstrom sveta môže byť dobrý jazdec, ktorý v daný deň vychytil formu. Ale na Tour de France musíte mať špičkovú formu celé tri týždne..."

Merckx-1V roku 1969 debutoval na Tour de France. A bol to debut ako hrom. Zvíťazil v celkovej klasifikácii, bol najlepší aj v súťažiach špurtérov a vrchárov. Takýto trojitý triumf nezaznamenal až do dnešných čias žiaden ďalší cyklista. Základy svojho víťazstva položil v mimoriadne náročnej 17. etape, jeho brilantné 140 - kilometrové sólo vydržalo až do cieľa, kde mal osemminútový náskok. Exceloval v 17 - kilometrovom stúpaní na 1709 metrov vysoký Col d'Aubisgue, kde na súperov "nahnal" sedem minút. V celkovej klasifikácii predstavoval jeho odstup od druhého Rogera Pigneona takmer 18 minút.

Merckx bol veľmi všestranný. Bol výborným špurtérom, skvele zvládal náročné horské etapy, nezaostával ani v časovkách. Jeho organizmus reagoval optimálne aj na mimoriadnu záťaž. V kľude mal pulz 38 úderov za minútu, maximálny dosahoval 162 úderov, no len 30 sekúnd oddychu mu stačilo, aby pulz klesol na 68 úderov. Jeho prezývka "Kanibal" charakterizuje, ako ho vnímali jeho súperi. Po jednej z etáp na Tour de France opisoval jej priebeh jeden z cyklistov nasledovne: "Eddy ťahal našu osemčlennú skupinku asi pol hodinu, jeho tempo bolo vražedné. Po polhodine na nás zakričal, aby ho niekto vystriedal na čele. Lenže nikto iný nechcel byť lídrom, iba s vypätím všetkých síl sme sa ho držali. Všetci sme odmietavo pokrútili hlavami. Sarkasticky sa zasmial, pridal tempo a poľahky sa nám vzdialil..."

V roku 1970 bol Merckx na Tour de France opäť s veľkou prevahou najlepší. Dominoval v prológu, rovinatých etapách, v časovke jednotlivcov, i v horskej etape, počas ktorej musel zdolať 1912 metrov nadmorskej výšky Mont Ventoux. Jeho osem etapových víťazstiev bolo vyrovnaním rekordu Cherlesa Pélissiera spred štyridsiatich rokov. Medzi vrchármi bol znova prvý, v špurtérskej klasifikácii druhý. Do cieľa si nahonobil úctyhodný náskok, druhý Joop Zoetemelk zaostal za Merckxom 12 minút a 41 sekúnd.

V roku 1971 vynechal Merckx pred Tour de France preteky, na ktorých predtým štartoval. Tesne pred začiatkom Tour Merckxa nahneval legendárny Jacques Anquetil, ktorý vo francúzskej televízii povedal, že si veľmi praje Merckxovu porážku. Prvé etapy ukazovali, že Anquetilova túžba sa môže naplniť. Španiel Luis Ocaňa viedol celkovú klasifikáciu s veľkým náskokom. No v etape do Marseille, merajúcej 280 kilometrov, dokázal Merckx takmer nemožné. 260 kilometrov prešiel sám, ďaleko pred pelotónom a v cieli bol o 15 minút skôr než Ocaňa. Organizátori absolútne nepočítali, že Merckx prejde etapu tak rýchlo, do cieľa prišiel o jeden a pol hodiny skôr, než bolo naplánované. Dosiahol neuveriteľnú priemernú rýchlosť 45,4 kilometrov za hodinu a v nasledujúcich pyrenejských etapách rozmetal Ocaňove ambície na kúsky. Ten sa zo šoku nespamätal. Merckx vyhral Tour s náskokom 9:51 minúty pred druhým Zoetemelkom a 11:06 pred tretím Lucienom Van Impem.

Presne 25. októbra 1972 prekonal na dráhe v Mexiku svetový rekord v hodinovke. Prešiel 49 431 metrov, a tento výkon vydržal neuveriteľných 28 rokov. Až v roku 2000 ho o púhych 10 metrov vylepšil Christoper Boardmann. V lete toho istého roka vyhral Merckx štvrtýkrát za sebou Tour de France, roku 1973 však neštartoval. V roku 1974 získal s prehľadom svoje piate celkové víťazstvo na Tour de France.

O rok neskôr skončil Merckx na Tour de France "až" druhý, za Francúzom Thénevetom. Ale priebeh pretekov ukázal Merckxovu úžasnú statočnosť a vôľu. Mal niekoľko bolestivých pádov a histor36do cieľa dorazil so zlomenou kľúčnou kosťou a naštiepenou čeľusťou. Jeho tímový lekár iba lakonicky skonštatoval: "Nikto si nevie ani len predstaviť, ako strašne musel trpieť..." Okrem vážnych zranení Merckxa atakovali aj fanatickí francúzski fanúšikovia, ktorí ho nenávideli. Za každú cenu chceli Merckxovi zabrániť v šiestom víťazstve na Tour, čím by prekonal Bernarda Hinaulta. Aj takéto faktory teda zohrali určitú úlohu v celkovom účtovaní, Merckx zaostal za víťazným Thénevetom o 2:47 minúty. V médiách sa obsiahlo špekulovalo a viacerí skúsení žurnalisti tvrdili, že morálnym víťazom je Merckx. Ten si ale uchoval úroveň a noblesu, keď vyhlásil: "V cyklistike vždy vyhrá ten najsilnejší. Skúšal som všetko, čo sa dalo, no nestačilo to na víťazstvo. Najlepší bol totiž Thénevet..."

Eddy Merckx by bol určite dosiahol ešte viac skvelých víťazstiev. V roku 1969 mal však ťažkú haváriu, ktorá mala trvalé následky na jeho zdraví. Pri dráhových pretekoch za motocyklami pár pred Merckxom spadol a nasledovala kolízia s Merckxom a jeho vodičom. Po páde v rýchlosti okolo 90 kilometrov za hodinu bol Merckxov vodič Wambst namieste mŕtvy, Merckx si zlomil dva stavce a panvovú kosť. Niekoľko mesiacov sa liečil, potom sa vrátil na cesty. Ale podľa vlastných slov už od tých čias nemal z pretekov potešenie, hlavne bolesti chrbta sa stupňovali a neskôr boli priam neznesiteľné. Pokúšal sa všetkými možnými spôsobmi upraviť si svoj pretekársky bicykel tak, aby mal aspoň základný komfort. No to sa mu nepodarilo a jazda už bola vždy veľkým utrpením.

Svoje posledné víťazstvo dosiahol Merckx v júli 1977, o pár mesiacov neskôr oficiálne oznámil, že končí svoju kariéru. Hneď po odchode z cyklistiky začala svoju činnosť jeho továreň na výrobu bicyklov, ktoré sa predávajú pod jeho menom. Na začiatku deväťdesiatych rokov bol trénerom belgického reprezentačného tímu a zároveň členom Belgického olympijského výboru. Aj v súčasnosti je uznávanou športovou autoritou, pre belgickú televíznu spoločnosť RTBE pracuje ako komentátor vrcholných cyklistických pretekov.

V decembri 1967 sa oženil so svojou životnou láskou, v tom čase 21 – ročnou učiteľkou Claudine Acou a sú manželmi dodnes, teda celých 45 rokov. Majú dcéru Sabrinu a syna Axela, ktorý sa tiež venuje profesionálnej cyklistike. V roku 2000 bol Merckx v prestížnej ankete vyhlásený za najlepšieho belgického športovca dvadsiateho storočia. Priatelia charakterizujú Eddyho Merckxa ako pokojného a čestného človeka. Spolu s priateľmi veľmi rád nasadne na bicykel a vydávajú sa na turistické výlety. O svojom tele ironicky vraví: "Beh nie je pri mojom zdravotnom stave možný, chrbát pri behu vehementne protestuje a bolí ako šľak. Ale krútiť pedálmi ešte dokážem..." Bývalý šampión sa roky zaujíma o maliarske umenie. Vo svojej zbierke má aj niekoľko veľmi cenných kúskov, napríklad od Salvadora Daliho. V máji 2004 sa musel podrobiť operácii žalúdka, po ktorej schudol takmer 30 kilogramov, ale teraz je už v relatívnom poriadku a vrátil sa k milovanej cyklistike. Samozrejme, už iba rekreačnej.