contador-alberto-face

Narodený v Madride, prezývaný Pantani. Prežil vážnu operáciu hlavy, vlastní štyri víťazstvá z Grand Tours a dostal dlhú dopingovú pauzu. Spoznajte aj vy život Alberta El Pistolera Contadora.

 

Španielsky cyklista Alberto Contador Velasco prišiel na svet 6. decembra 1982 v Madride. Od narodenia žije na predmestí hlavného mesta v Pinto, ktoré sa považuje za centrálny bod Španielska. Alberto dobre pozná aj južnejšie položenú Barcarrotu, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia a stále tu má rodinu i priateľov. Rodina je preňho veľmi dôležitá, má troch súrodencov. Keď vyrastal chcel zarobiť peniaze aj preto, aby pomohol mladšiemu bratovi Raúlovi, ktorý trpí mozgovou obrnou. Kvôli tejto chorobe a nedostatku peňazí rodičia nemohli Alberta voziť na preteky. Na druhej strane sa naučil vážiť si život a ľudí. Od detstva miluje tiež zvieratá a šport.

 

Najprv sa venoval futbalu a atletike, preto začal s cyklistikou pomerne neskoro. Až keď jeho starší brat Francisco dostal veľký bicykel, vyskúšal si ho aj Alberto. Mal štrnásť rokov a na veľkom stroji značky Orbea vyzeral trochu komicky. Brat Francisco mu naďalej pomáhal a Alberto sa dostal do miestneho cyklistického klubu v Pinto. Ako pätnásťročný začal obiehať amatérske podujatia po Španielsku. Brat Francisco je dnes vyťaženým manažérom svojho brata.

 

contador-3V šestnástich rokoch Alberto dokonca opustil školu. Podpísal kontrakt s mládežníckym tímom Ibredrola-Loinaz. Vybral si ho samotný Manolo Saiz, neskôr manažér v tímoch ONCE a Astana. Najslávnejší obyvateľ mesta Pinto už v tomto období vynikal nad vrstovníkmi najmä v kopcoch a kolegovia ho povzbudzovali aj prezývkou "Pantani". Mal prirodzený talent, silu a túžbu. Chýbali mu technika a skúsenosti, čo sa čoskoro začalo meniť.

 

V roku 2000 si pripísal prvé víťazstvá na amatérskom okruhu vo vrchárskych súťažiach. Na najťažších pretekoch kalendára - Tour de Sierra Norte - ho zdolal iba Alberto Rodríguez, brat slávnejšieho Joaquina Rodrígueza. V roku 2002 dokázal Contador svoju nadpriemernosť aj v časovke. Stal sa Majstrom Španielska v časovke do 23 rokov. Svojou všestrannosťou si otvoril dvere do veľkej cyklistiky.

 

Medzi profesionálov vstúpil "Pištoľník" v roku 2003, keď uzatvoril zmluvu s mužstvom ONCE-Eroski. Dokázal zvíťaziť len v jednej etape na Okolo Poľska a obsadil celkové štvrté miesto na Tour of Castilla León. V roku 2004 sa stal jazdcom tímu Liberty, ale pribrzdili ho vážne zdravotné problémy. Začala ho pobolievať hlava a na podujatí Okolo Astúrie zažil nepríjemný pád. Lekári zistili, že dlhší čas jazdil s prasknutou cievnou aneuryzmou (výduťou) v mozgu. Podrobil sa náročnej operácii. Potom sa dlho zotavoval, napadli ho aj myšlienky o konci kariéry. Okrem iného mu pomohla kniha Môj návrat do života od Lancea Armstronga.

 

Na bicykel sa znovu posadil až po pol roku. V sezóne 2005 vyhral na podujatí Semana Catalana a za sezónu získal celkovo štyri etapové víťazstvá. Na ďalší rok získal pódiové umiestnenia na Tour de Romandie a Tour País Vasco. Postupne si vypracovával pozíciu jazdca pre celkové umiestnenie.

 

contador-4Obrovský skok znamenal rok 2007. Alberto Contador prestúpil do tímu Discovery Channel a ovládol eventy ako Paríž-NiceTour of Castilla León. Trochu šokujúco dokázal zvíťaziť v celkovej klasifikácii na Tour de France, pričom zároveň získal biely trikot pre najlepšieho mladíka. Najprv nemal byť ani lídrom, ale od tretieho Leviho Leipheimera bol jednoducho lepší. Svetom cyklistiky vtedy otriasali dopingové škandály a dobrosrdečný Španiel sa stal symbolom čistého víťaza.

 

V sezóne 2008 paradoxne kvôli dopingu nemohol štartovať na Tour, lebo jeho nový tím - Astana - si odpykával trest. Takže vyhral Giro d'Italia, Vuelta a Espaňa, Tour País Vasco a Vuelta a Castilla León. Pamätný je najmä triumf z Gira, na ktorom nemal Alberto ani štartovať. Ešte týždeň pred prvou etapou sa opaľoval na pláži, čo je stále jeho obľúbená činnosť mimo cyklistiky. Napokon to zvládol bez prípravy a ukázal obrovskú silu osobnosti. Na Vuelte predviedol napríklad pamätný útok na Anglirú a do histórie sa zapísal ako piaty cyklista s kompletnou zbierkou víťazstiev z Grand Tours. Napodobnil mená ako Anquetil, Gimondi, MerckxHinault. Fanúšikovia si ho viac a viac obľubovali.

 

V roku 2009 už mohla Astana štartovať na Tour de France. Menšou prekážkou bolo tentoraz to, že druhým lídrom bol navrátilec Armstrong. Lenže mladá generácia symbolicky nahradila tú staršiu a Contador spolu s druhým Andym Schleckom odsunuli legendárneho Armstronga na tretie miesto. V Paríži zaujala na pódiu okrem hviezdnej trojice aj "zlá" dánska hymna pre víťaza. Akoby to symbolizovalo, kam prestúpi Španiel v budúcnosti. V sezóne 2009 predviedol Contador svoje kvality aj na Tour Algarve a Tour País Vasco, čiže v súčte zaslúžene a premiérovo ovládol rebríček UCI.

 

V roku 2010 bolo priezvisko Contador najskloňovanejšie medzi cyklistami. Víťazstvá na Paríž-Nice, Tour ao Algarve, contador-9Tour Castilla León boli dôkazom toho, že bude najväčším favoritom aj na TdF. O svojom triumfe na "Starej Dáme" však rozhodol netradične. V pätnástej etape na Port de Bales, keď Andymu Schleckovi spadla reťaz ho nepočkal a získal naňho 39 sekúnd, teda presne rozdiel z Paríža. Po etape sa Španiel za svoje diskutabilne nešportové správanie ospravedlnil. Cyklistický svet sa síce rozdelil na dva tábory, ale rodák z Madridu si bezpochyby udržal pozíciu najlepšieho Grand Tour jazdca na svete. Jeho tretí francúzsky triumf bol netradičný ešte aj tým, že iba ako siedmy cyklista v histórii získal žltý dres bez etapového víťazstva. Okrem toho svet obletela aj správa o pozitívnom teste na clenbuterol počas druhého voľného dňa Tour.

 

Množstvo clenbuterolu bolo však veľmi malé a Španiel to pripísal kontaminovanému jedlu, no na druhej strane pri zvieratách z celej Európskej únie nenašli vtedy žiadnu pozitívnu vzorku na clenbuterol. Celý prípad bol teda poriadne zamotaný. Obe strany si zaplatili zástupy právnikov. Dôležitý bol krok španielskej federácie, ktorá mu v januári 2011 zrušila zákaz pretekať, čo neskôr oľutovali. Alberto však chcel najmä pokračovať v cyklistike a dokázať, že je najlepší a zakázané látky nepotrebuje.

 

Sezóna 2011 spojila Alberta Contadora s dánskym tímom Saxo Bank-Sungard. Obyvateľ Pinta si so sebou zobral aj pomocníkov a kamarátov Novala, Navarra a Hernándeza. Snom jeho nového manažéra a známeho perfekcionistu Bjarne Riisa bolo vyhrať všetky tri Grand Tours v jednom roku, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Najprv to conatdor-v-tieni-evansavyzeralo pri kvalitách Alberta reálne, na talianskej Etne vyhral svoju prvú etapu na Gire a jednoznačne ovládol celé talianske dobrodružstvo. Keď útočil nikto mu dlhšiu dobu nestačil a Španiel dokonca nechal niektorých kolegov z pelotónu na Gire vyhrať etapy. Určite najťažšie Giro za posledné roky ho však unavilo a na Tour de France 2011 skončil aj kvôli pádom piaty. Prerušil svoju famóznu sériu piatich (troch) prvenstiev z Grand Tour.

 

Žiaľ, šok prišiel 6. februára 2012, keď Športový arbitrážny súd napokon uznal Alberta vinného. Stalo sa tak po 18 mesiacoch rozhodovania, rozhodli na základe 98 stranového dokumentu. Dalo by sa povedať, že právo znova zvíťazilo nad zdravým rozumom a "Pištoľník" dostal dvojročný zákaz so spätnou platnosťou, čiže do diania sa vrátil 6. augusta 2012. Nikto mu už nevráti obrovskú drinu, ktorú vynaložil na dosiahnutie víťazstiev, ktoré mu zobrali. Víťazom TdF 2010 je napokon Andy Schleck a Gira 2011 Michele Scarponi. Tento verdikt zasiahol fanúšikov na celom svete, najviac ale v Španielsku. Jeden Španiel dokonca začal na protest držať hladovku. Nepríjemná situácia nastala aj pre Saxo Bank, ktorý sa výrazne oslabil a mal následne problémy s udržaním elitnej licencie.

 

Návrat Pištoľníka po dopingovom treste bol famózny. Stihol domácu Vueltu, na ktorú sa celý rok individuálne pripravoval. O trase pretekov vedel všetko a hoci to dlho vyzeralo na druhé miesto, napokon v 17. etape dokonale zaskočil vedúceho Rodrígueza a po samostatnom úniku vyhral etapu. Dostal sa do čela celkovej klasifikácie a v Madride po druhý raz oslavoval la roja. Celá Vuelta sa niesla vo fantastickom boji Contadora s Rodríguezom, Valverdem a z časti aj Froomom. Množstvo cieľových dojazdov po stúpaniach fanúšikovia velebili a Alberta môže tešiť, že vyhral zatiaľ najkrajšie preteky druhého desaťročia v 21. storočí.

 

Nabudení fanúšikovia sa začali tešiť na to, čo predvedie El Pistolero počas celej sezóny 2013. Na jej konci sa však dozvedeli, že ich očakávania boli príliš vysoké. Jediné víťazstvo totiž dosiahol na začiatku roka v San Luis, potom krivka jeho umiestnení len klesala. V Ománe skončil druhý, na Tirrene bronzový, v Baskicku získal len piate miesto. Neboli to síce zlé výsledky, ale každý mohol vidieť, že Contadorovi chýba ľahkosť a že sa trápi, pričom tieto umiestnenia boli skôr výsledkom silnej vôle ako dobrej výkonnosti. Obrovská výstraha zasvietila na Dauphiné, kde sa musel španielsky matador uspokojiť len s desiatym miestom.

 

Na samotnej Tour de France vystupoval sebavedome až do prvého horského finišu, kde mu nezmizol len Froome, ale aj ostatní pretekári, na čo nebýval zvyknutý. Síce v kopcoch neprestával bojovať, ale jeho forma stačila len na štvrté miesto, na viac jednoducho nemal. Najlepší výkon podal v kopcovitej časovke, kde mu však víťazný vavrín ukradol novopečený víťaz Starej Dámy. Po sezóne sa Contador nezmieril so svojou výsledkovou mizériou a s obrovským odhodlaním sa pustil do dobýjania budúcich cieľov.  

       

A toto predsavzatie sa mu podarilo parádne naplniť. Ročník 2014 patril medzi najlepšie v jeho kariére, pretože dokázal vyhrávať počas celej sezóny. Samozrejme, svoju pozornosť zameral na Tour, ale už v príprave sa ukázal vo výbornej forme. Tá mu zaručila celkové triumfy na Tirreno - Adriatico a Okolo Baskicka. Spokojný odchádzal aj z Katalánska a Dauphiné, kde obsadil striebornú pozíciu. Ani tieto skvelé výsledky mu však nezaručili úspech na Tour, ktorú musel opustiť po ťažkom páde v desiatej etape. Víťazný apetít a obrovská chuť pretekať ho potom dokázali postaviť na štart na Vuelte, kde sme v jeho podaní videli veľkolepý návrat po nútenom odpočinku.

 

Na španielskej Grand Tour bol po zradnom prvom týždni a časovke jednotlivcov nakoniec v takej pozícii a fyzickej kondícii, že svoju líderskú pozíciu už nepustil z rúk. V kopcoch bol znovu neprekonateľný a jeho dva etapové triumfy v najťažších horských etapách pripomenuli jeho najväčšie víťazstvá. Po tejto sezóne musel byť Contador maximálne spokojný, preto sa rozhodol svoje veľké sebavedomie využiť na ťažkej kombinácii Giro -Tour. 

 

Tomuto plánu prispôsobil svoju prípravu, preto sa v roku 2015 rozbiehal pomalšie. Napriek tomu na Ruta del Sol zviedol krásne súboje s Froomom a obsadil druhé miesto v GC. Na Tirrene a v Katalánsku bolo vidno, že nie je stopercentne pripravený, ale akonáhle sa začalo Giro, jeho forma sa dostala na potrebnú úroveň. Contador v prvom týždni najlepšie zvládol hru nervov a už v piatej etape sa obliekol do ružového dresu, ktorý mu potom nikto nezobral. Hneď nasledujúci deň spadol a vykĺbil si rameno, lenže jeho zranenie nedokázali súperi využiť. Trvalo mu niekoľko dní, kým sa dostal do pohody, ale potom si postrážil svoju pozíciu v najťažších horských etapách.

 

Počas pretekov si umne vyberal medzi Landom a Aruom, na ktorého z nich sa má zamerať, a v pamäti zostane aj jeho stíhacia jazda na Mortirole. V záverečnej horskej etape na Colle delle Finestre prežil jednu zo svojich najhorších kríz v kariére, ale jeho náskok už bol dostatočný, aby mu nikto nezobral druhý triumf na Gire.

        

Na Tour de France mal potom krátky čas na oddych a prípravu, na podujatí Route du Sud bol však najsilnejší. Na Starej dáme bolo od začiatku evidentné, že Contador nemôže rovnocenne súperiť s pretekármi, ktorí sa výlučne sústredili na tieto preteky. Pohyboval sa síce v skupine favoritov, ale nepatril medzi tých, ktorí v kopcoch určovali tempo. Finálna piata pozícia mohla byť z hľadiska TdF nedostatočná, ale v kontexte ťažkého double to bol určite výborný výsledok.

 

V roku 2016 opäť nasmeroval svoju pozornosť na Starú dámu. A v príprave sa mu darilo. Na Paríž - Nice obsadil druhé miesto, keď maličký náskok ubránil Geraint Thomas. To isté sa mu stalo aj v Katalánsku, kde ho porazil iba Nairo Quintana. Španielsky jazdec sa dočkal víťazstva na Okolo Baskicka, ktoré si zaručil triumfom v ťažkej časovke.

 

Na Critérium du Dauphiné nepodal taký výkon v GC, aký očakával, ale zaujal triumfom v náročnom prológu do kopca. Na TdF prežil rovnakú skúsenosť ako v roku 2014. Hneď v druhej etape spadol a zranil si koleno. V nasledujúcich etapách bojoval, aby sa pred horskými previerkami dostal do akej-takej pohody, ale s takým zranením nemal šancu pokračovať na podujatí a odstúpil.

 

Okamžite zameral svoju pozornosť na Vueltu, ešte predtým vyhral tesný súboj o klasifikáciu na Vuelta a Burgos. Na španielskej GT zistil, že jeho protivníci sú vo veľmi dobrej forme a on nemal dostatok času, aby sa znovu dostal na špičkovú úroveň. Na pohode mu nepridal ani ďalší pád. V klasifikácii bojoval "len" o miesto na pódiu, ktoré mu nakoniec uchmatol Esteban Cháves. Po neúspechoch na trojtýždňových pretekoch dostal veľkú motiváciu byť v nasledujúcej sezóne opäť úspešný, tentoraz v novom drese Trek - Segafredo.        

   

Najväčšie úspechy:

Víťaz Tour de France 2007, 2009, (2010)

Víťaz Vuelta a Espaňa 2008, 2012, 2014

Víťaz Giro d'Italia 2008, 2015 (2011)

Majster sveta do 23 rokov 2001