basso-ivan-face-2

Ivan Basso, prezývaný aj Ivan Hrozný, sa narodil 26. novembra 1977 v meste Gallarte v  provincii Varase v Taliansku. Tento skúsený jazdec je považovaný za jedného z najlepších vrchárov a patrí medzi svetovú elitu na Grand Tours. Vyrastal v mestečku Cassano Magnago s radami od slávneho talianskeho cyklistu Claudia Chiapucciho, bývalého trojnásobného víťaza Tour de France. Ivanovi rodičia pôvodne chceli, aby ich syn vyštudoval vysokú technickú školu so zameraním na geometriu, ale Ivan Basso si svoj život predstavoval inak a stal sa cyklistom. Cyklistika mu totiž vždy prinášala pocit šťastia. Už ako deväťročný chcel vystúpiť na kopce Passo dello Stelvio (7,1%, vyše 20 km) a Passo Aprica (6,1%, vyše 13 km), čo sa mu neskôr viackrát podarilo.

 

V roku 1995 sa osemnásťročný Basso zúčastnil juniorských majstrovstiev sveta v San Maríne, na ktorých obsadil druhé miesto. V roku 1998 si vlastne zabezpečil budúcnosť cyklistu, keď sa stal majstrom sveta v kategórii do 23 rokov. Profesionálnu kariéru odštartoval sezónou 1999 s tímom Riso Scottia. Už v prvej sezóne si vo veku 22 rokov premiérovo vyskúšal Giro d´Italia, ktoré nedokončil. V roku 2000 si pripísal prvé profesionálne víťazstvá na Regio Tour a prvýkrát dokončil Giro na 52. mieste. V jeho druhej profesionálnej basso-3sezóne zažil tiež bezúspešnú premiéru na domácich klasikách Miláno-San RemoGiro di Lombardia. Druhá menovaná sa jazdí najmä v jeho rodnom regióne.

 

V roku 2001 prestúpil do tímu Fassa Bortolo a výborne sa prezentoval na premiérovej Tour de France. Na národný deň Bastily v kopcovitej siedmej etapy sa dostal do sľubného úniku s piatimi jazdcami, no v poslednom zjazde spadol a kvôli zraneniam musel odstúpiť. Únik doviedol do víťazného konca domáci Laurent Jalabert a neskôr priznal, že najviac sa obával mladého Bassa.

 

Ten sa predstavil vo Francúzsku aj o rok, umiestnil sa na celkovom jedenástom mieste a získal biele tričko pre najlepšieho jazdca v celkovej klasifikácii do 25 rokov. Na Tour de France 2003 obsadil ešte lepšie siedme miesto. Zároveň sa mu nedarilo na menších podujatiach a už vtedy sa sústredil na Grand Tours. Stále zbieral skúsenosti a chodil po výskumníkoch a aerodynamických tuneloch v Európe a Amerike. Vďaka tomu dokázal vylepšiť svoj posed a naučil sa viacej šetriť energiu.

 

basso-2V rokoch 2004 až 2006 prijal Basso úlohu kapitána v dánskom mužstve Team CSC (neskôr Saxo Bank). Šéf tímu Bjarne Riis doteraz tvrdí, že pred Contadorom nestretol nikoho tak stavaného, seriózneho a profesionálneho ako Basso. Vraj niekedy trénoval až príliš veľa, doslova na hranici extrému. Na dôležitej TdF 2004 síce vyhral svoju prvú etapu, ale celkovo skončil tretí kvôli neúspechu v časovke. Ovplyvnil to aj zdravotný stav jeho matky, ktorá bojovala s rakovinou. V ďalšej sezóne „Ivan Hrozný" vyhral dve etapy na Giro d´Italia a na TdF celkovo poskočil na druhé miesto za Armstronga. Sila Bassa sa každým rokom stupňovala a v sezóne 2006 jednoznačne vyhral Giro d'Italia.

 

Lenže čoskoro prišiel šok! Basso sa nemohol predstaviť na Tour de France 2006 kvôli podozreniam z dopingu. Navyše Team CSC ho nepodržal a rozviazal s ním zmluvu. Pre málo dôkazov bol z dopingovej kauzy najprv oslobodený a pomocnú ruku mu podal tím Discovery Channel. Lenže Bassova dopingová aféra bola opäť otvorená v apríli 2007, tentoraz s iným výsledkom, pričom sa Ivan k dopingu aj priznal. Rodák z Gallarte dostal zákaz súťažiť do októbra 2008. Síce si musel oddýchnuť od pretekov, ale tvrdo trénoval kopce a to aj pod dohľadom legendárneho trénera Alda Sassiho.

 

Po návrate si ho vybral taliansky tím Liquigas a Talian Basso sa odvďačil dva dni po návrate tretím miestom basso-4na Japonskom pohári. Veľký návrat sa konal až v sezóne 2009, keď vyhral Giro del Trentino, skončil tretí na Gire (diskvalifikácia Di Lucu a Pelizzotiho) a štvrtý na Vuelte. O rok preto všetci čakali či sa navráti starý dobrý Ivan a podarilo sa, keďže vyhral etapu na Zoncolane a druhýkrát v kariére celé Giro d'Italia. Lenže Tour de France 2010 znamenala úplne opačné emócie. Ivan bol unavený, pridala sa k tomu choroba a vraj ho trápili dokonca febrilné kŕče. Do Paríža prišiel s hodinovou stratou na víťazného Contadora na 32. priečke.

 

Pred sezónou 2011 si pripravil kalendár pozornejšie a všetko sústredil na Tour. Opäť tvrdo trénoval, aj na basso-5-giroŠtedrý večer spravil sto kilometrov. O pár mesiacov neskôr vyhral GP di Lugano, ale potom ho v tréningu zabrzdil pád na Etne, po ktorom nosil na tvári pätnásť stehov. Možno aj to dopomohlo k tomu, že na Tour de France 2011 sklamal a skončil až ôsmy. Podporoval ho celý tím a Ivan dokázal zvládnuť všetky kopce, ale veľký problém mu robili zmeny tempa a nástupy. To sa s pribúdajúcim vekom asi už nezlepší, škoda že vrchol kariéry mu možno utiekol kvôli dopingu a zákazu. Na konci sezóny 2011 Basso potešil aspoň na domácej Giro di Lombardia, kde videl cieľ ako najlepší Talian na štvrtom mieste.

 

V roku 2012 pokračoval taliansky horolezec ako líder Liquigasu a chcel si vyskúšať Giro aj Tour. Vo veku 34 rokov sa už necítil na víťazstvo, ale pokúsil sa o bedňu. Na ňu však nedosiahol. Na Gire skončil piaty a na Tour pomáhal Nibalimu na ceste za tretím miestom. Spomínané piate miesto z Gira bolo jeho najväčším úspechom v sezóne, ostatné podujatia buď vypúšťal, alebo sa mu na nich nedarilo. Rok 2013 má byť pre neho podobný ako predchádzajúce. Chce sa opäť zúčastniť dvoch GT, tentoraz Gira a Vuelty.
 
Svojou túžbou a bojovnosťou je mnohým fanúšikom sympatickí. Doma v Taliansku už stihol vydať aj biografickú knihu, v ktorej otvorene hovorí o minulosti. Aká bude Bassova budúcnosť? V roku 2013 bola komplikovaná, pretože na Gire vôbec neštartoval kvôli zraneniu, ktoré utrpel na Okolo Romandie, hoci si predtým veril na pódium. Ani druhý vrchol sezóny Vuelta nedopadla pre Bassa najlepšie, pretože napriek výborným výkonom v kopcoch musel odstúpiť v druhom týždni počas zamrznutej etapy v Pyrenejách. Na konci roku sa ešte vrátil do cyklistického kolotoča, ale len s vyhliadkou na ďalšiu sezónu, v ktorej sa chcel úspešne predstaviť na Gire.
 
Lenže vo veku 36 rokov na domácej Grand Tour sa nedokázal udržať pri mladších konkurentoch a obsadil len pätnástu priečku. A vlastne celá jeho sezóna 2014 nebola príliš vydarená. Po Gire sa rozhodol vyraziť za lepšími výsledkami na americké podujatia, ale ani tam mu ruže nekvitli. Na konci ročníka sa však rozhodne nechystal ukončiť kariéru, preto tím Cannondale vymenil za Tinkoff-Saxo, kde by sa mal stať jedným z najlepších pomocníkov do kopcov.
 
Jeho úlohou v novom celku bolo, aby pomáhal Albertovi Contadorovi pri útoku na double Giro - Tour. Na talianskej GT sa im to podarilo, no Basso nepatril medzi hlavné motory v kopcoch. Ale Pistolero si nevedel vynachváliť jeho skúsenosti. Veľký zlom nielen v jeho kariére nastal na podujatí Tour de France, ktoré musel opustiť po diagnostikovaní rakoviny semenníkov. V piatej etape mal menší pád, a keď bolesti v oblasti semenníkov neprestávali, podrobné vyšetrenia preukázali rovnaký typ rakoviny, akým ochorel aj Lance Armstrong. Basso sa okamžite podrobil operácii, ktorá dopadla úspešne. Aj tak to však znamenalo koniec jeho súťažnej kariéry, ale z cyklistiky neodišiel, pretože v sezóne 2016 zostával pracovať v štruktúrach Tinkoffu ako spojivo medzi pretekármi a manažmentom.       

 

Najväčšie úspechy:

Víťaz Giro d'Itália 2006 a 2010

Súťaž jazdcov do 25 rokov Tour de France 2002

Majster sveta do 23 rokov 1998