Bratia Velitsovci sú už päť rokov vlajkonosičmi slovenskej cyklistiky a verme tomu, že ešte nedosiahli na svoj vrchol. Vlani to síce nebolo to pravé orechové, no zmenili tím a sú znova o rok starší a skúsenejší.

V prvej časti nášho rozhovoru ste sa dozvedeli ako strávili zimu, či sa tešia na spoluprácu s dvoma českými kamarátmi, ktoré športy obľubujú mimo cyklistiky a kde radi cestujú na preteky či sústredenie.

V druhej časti rozhovoru sme sa rozprávali o sezóne 2012. Odlišnostiach HTC od Quick Stepu, osobných a tímových cieľoch v novej sezóne a aj o kolegoch či minikonkurentoch Leipheimerovi a Martinovi. Rozhovor sme realizovali pred Ománom a Algarve.


V auguste sa zdalo, že z multinárodného a veľmi úspešného HTC prestupujete do priemerného belgického tímu, ktorý sľubuje zmeny ale ešte nie je isté čo z toho bude...

Martin: Naozaj, v lete keď sme podpisovali zmluvu s Quick Stepom sme možno mali mierne obavy ako to dopadne, či to je najlepšie možné rozhodnutie. Tím sľuboval zmeny ale málo čoho sa vtedy dalo reálne chytiť. Teraz sme naozaj radi, že sme v tomto tíme, pretože Lefevere čo sľúbil dodržal a navyše v ďalších týždňoch po nás začali do tímu prichádzať ľudia, ktorých sme poznali z Highroadu. Či už pretekári ako Franta Raboň či Tony Martin, alebo aj iní ľudia ako napríklad Brian Holm (športový riaditeľ, pozn. red.). Teraz mám pocit, že je tu čo sa týka pretekárov polovica starého Quick Stepu a menšia polovica Highroadu spolu s ďalšími kvalitnými posilami ako napríklad Levi Leipheimer.
Zmenilo sa jednoducho veľmi veľa. Tí, čo už v tíme boli pred tým, to považujú za revolúciu a veľmi si prácu v týchto nových podmienkach pochvaľujú. Iný je naozaj aj duch celého spoločenstva. Upustilo sa od patriotizmu a všetko sa sústredí na výsledky. Hneď to aj vidíme, keď už za prvé týždne máme množstvo víťazstiev na rôznych pretekoch. Nemôžem poprieť, že tu nie je samozrejme silná belgická skupina, ale ešte silnejšia tá medzinárodná. Všetko je však veľmi dobre harmonizované.


Milram bol nemeckým tímom s prevahou nemeckých pretekárov, HTC úplný opak a hoci sa zdalo, že prichádzate k belgickým patriotom, neskôr ale začali prichádzať do tímu výlučne cudzinci. Vidíme v tom jasný zámer Lefevera.

Peter: Je normálne, že je v tíme veľa domácich cyklistov. Povedal by som, že HTC bolo "nenormálne" tvelits-peter-rabon-frantaým multinárodným zložením a teraz sme prišli do "normálnejšieho" tímu, ale naozaj vidíme, že oproti vlaňajšku je v Quick Stepe omnoho viac cudzincov, ktorí na jeseň podpísali. Myslím si, že je to koniec-koncov správne a trend tejto doby. Dnes je ťažké byť úspešný ak máte cyklistov, alebo aj techniku len z jednej krajiny. Dá sa povedať, že si zatvárate dvere pred medzinárodným trhom a sponzormi. Minimálne všetky Pro tímy jazdia v mnohých krajinách a keď máte vo svojich radoch aj dobrých cyklistov z krajín kde jazdíte, je to len voda na váš mlyn. Výsledným faktorom je potom globalizácia cyklistiky.


Ak by sme porovnali HTC a Quick Step po technickej stránke, vidíme paradoxnú situáciu, keď ste si akoby vy so sebou doniesli bicykle. Práve ľudia, ktorí boli v tíme pôvodne si museli zvykať na novú techniku. Ako to napríklad zvláda Tom Boonen?

Martin: Je to troška zvláštna situácia, hoci Quick Step aj Boonen už na Specialized jazdili. Teraz sa akurát zaviedli aj rôzne testy iných svalových partií, na čo možno neboli zvyknutí. My z HTC áno. Viem, že Tom sa na sezónu pripravoval aj na dráhe, kde sa dolaďovali rôzne nastavenia bicykla. Určite aj on hodnotí tieto zmeny v tíme veľmi pozitívne a vidíme, že začiatok sezóny je u neho fantastický. Vrchol však príde na konci marca a začiatku apríla na flámskych klasikách a Paríž - Roubaix.


Ostávate na Specialized, takže je to v rámci techniky pre vás vôbec nejaká zmena?

Peter: Pre nás naozaj nie. Jazdíme na tých istých rámoch ako vlani, úplne rovnaká geometria aj iné dôležité veci. Naozaj máme obrovskú výhodu, že sme nemuseli robiť mnoho testov, riešiť nové posedy a podobne. Aj to určite rozhodovalo pri prestupe Tonyho Martina, ktorý bol najmä s časovkárskym špeciálom úplne zžitý. Specialized vlastne nie je ani pre tím úplne nový a neznámy. Quick Step na týchto bicykloch jazdil myslím do roku 2009 asi tri alebo štyri sezóny. Naozaj túto zmenu, alebo návrat, všetci hodnotia pozitívne.


Vedenie Quick Stepu vylepšilo tím, musíme priznať, že na to mali viac peňazí ako minulé roky, takže sa museli zmeniť aj ciele. Spomínal Lefevere nejaké konkétne?

Peter: Lefevere naozaj od tejto sezóny čaká omnoho viac ako posledné roky. Vieme, že Quick Step sa motal v druhej polovici rebríčka UCI. Podľa mňa prišla zmena naozaj v pravý čas. Nemyslím si, žeby sme mali mať ciele úplne jasne určené, že toľko a také preteky vyhrať. Jediný konkrétny cieľ, ktorý nám bol prezentovaný, je skončiť v tímovom rebríčku UCI do piateho miesta. Ciele sú vysoké, ale s týmto tímom aj reálne. Len za január sme mali myslím päť víťazstiev, vo februári rýchlo pribúdajú ďalšie. Cítim sa už pomaly ako v HTC. Práve to dokáže motivovať tím a určite aj ľudí, ktorí sú v tom tíme už roky.


Keď ste v auguste prestupovali do Quick Stepu, v tom čase v tíme prakticky neboli známi pretekári na celkové poradie, a preto sme si všetci na Slovensku mydlili ruky, že Peter bude lídrom. Potom však do tímu prišli Martin aj Leipheimer. Váš pohľad...

Peter: Mne to nerobí problém, práve naopak, som rád, že je tu zdravá konkurencia a pred pretekmi, povedzme teda vrcholom sezóny, Tour de France, naozaj neviete predpokladať čo sa stane, ako sa situácia vyvinie a viacero typologicky podobných cyklistov je učite výhodou. Lídra si neurčite v autobuse, ale stane sa ním najlepší na trati. Ja som rád, že som považovaný za jedného z nich a mal by som teda byť svojím spôsobom chránený.


Nie len my, ale aj celý cyklistický svet špekuluje ako Tony Martin pristúpi k Tour. Po jej skončení ho čaká olympiáda, kde bude chcieť vyhrať časovku. Taktiež má na Tour šancu trikrát vyhrať boj s chronometrom. Ak by sa zameral na celkové hodnotenie, mohol by v horách prísť o príliš veľa síl...

Peter: Čo som ja počul, alebo viem, tak Tony vyhlasuje, že tento rok je najdôležitejšia olympiáda. Určite bude chcieť vyhrať časovky na Tour, ktoré zároveň poslúžia ako najlepšia možná príprava. Celkové poradie by pre neho cieľom byť nemalo.


Jednou z najväčších posíl tímu je 38-ročný Levi Leipheimer. Aké sú jeho ciele?

Peter: S Leipheimerom sa stretnem myslím až v Kalifornii. Priznám sa, že som chcel mať práve vtedy voľno po náročnej jari, aby som sa dobre pripravil na Tour, no Leviho veľkým, možno najväčším cieľom v sezóne, je Kaliforniu vyhrať, takže sa mu skladá čo najlepší tím. Viem, že chcel mať v tom tíme aj mňa, takže mám z toho dobrý pocit. Quick Step dokonca vlani na týchto pretekoch ani neštartoval, tentoraz však kvôli Levimu bude.


S akou stratégiou či víziami vstupujete do tejto sezóny? Osobné ciele?

Martin: Som v novom tíme, a preto je prirodzené, že sa mi zmení aj pretekársky plán. Veríme, že náš tím bude patriť medzi tie najlepšie, takže mojím hlavným cieľom v prvej časti sezóny je dokázať, že patrím na štartové listiny prestížnych pretekov či takých, ktoré mi vyhovujú. Takže plán je jasný, ísť od pretekov k pretekom a podávať vždy čo najlepší výkon. Niekedy po jarných klasikách budem môcť zhodnotiť prvú časť sezóny.


Veľa sa od vás očakáva na Tirreno-Adriatico, kde ste vlani skončili na 17. mieste. Bude vám sedieť tento ročník?

velits-peter-opq-1Peter: Viackrát som už spomínal, že Tirreno-Adriatico považujem za vrchol jari, alebo minimálne jeden z vrcholov, takže budem ho chcieť zájsť na sto percent. Sú tam kopce, na začiatku tímová časovka, v závere ešte krátka individuálna, takže sedieť by mi to malo. Všetky preteky pred Tirrenom sú prípravné. Neviem ešte presne ktorí kolegovia pôjdu, marí sa mi, že okrem brata Martina asi Bert Grabsch a určite niektorí Taliani. Určite ale nepôjdu Leipheimer ani Tony Martin.


Po štyroch rokoch uvidíme Slováka na Giro d'Italia. Vy dôverne poznáte Vueltu, v čom je Giro iné a ako mu podriadite jarnú časť sezóny?

Martin: Giro je pre mňa neznáma, hoci by sa laikovi mohlo zdať, že je takmer totožné s Vueltou. Je to v inej časti sezóny, iných teplotách, inom obsadení atď. Dokonca sa štartuje v Dánsku, takže troška iný model aj s voľnými dňami. Dobrou správou je, že tento ročník by nemal byť až tak extrémne kopcovitý. Dobre pripraviť na Giro by som sa mal na Romandii. Máj je však ešte ďaleko a uvidíme ako sa situácia vyvinie. Chcel by som štartovať na čo najväčšom množstve slávnych klasík, no na druhej strane, ak už budem v apríli vedieť, že to Giro je stopercentne isté, nebudem sa tlačiť do ďalších klasík, aby som toho zasa nemal príliš veľa.


Aké zloženie tímu sa črtá pre Giro?

Martin: Nechcem strieľať nejaké mená, pretože sa to ešte utrasie. Mal by to byť vrchol sezóny pre šprintéra Chicchiho a určite nás bude viac, ktorí sa budeme snažiť o etapový úspech. Myslím si, že ambície v celkovom poradí nebudú vysoké. Naši vrchári sa budú sústrediť na Tour.