Bratia Velitsovci sú už päť rokov vlajkonosičmi slovenskej cyklistiky a verme tomu, že ešte nedosiahli na svoj vrchol. Vlani to síce nebolo to pravé orechové, no zmenili tím a sú znova o rok starší a skúsenejší.

V prvej časti nášho rozhovoru sa dozviete ako strávili zimu, či sa tešia na spoluprácu s dvoma českými kamarátmi, ktoré športy obľubujú mimo cyklistiky a kde radi cestujú na preteky či sústredenie.

V druhej časti rozhovoru, ktorá vyjde budúci týždeň, sme sa rozprávali o sezóne 2012. Odlišnostiach Quick Stepu od HTC, osobných a tímových cieľoch v novej sezóne a aj o kolegoch či minikonkurentoch Leipheimerovi a Martinovi.



Odkedy cyklisti v októbri zmiznú z televíznych obrazoviek a svetových médií, do začiatku novej sezóny vždy uplynú tri či štyri mesiace. Ako a kde ste ich strávili vy? Zmenili ste niečo v porovnaní s minulými rokmi?

Martin: Náš scenár bol viac-menej rovnaký ako v minulosti. Po pretekoch v Lombardii v polovici októbra sme si dali štvortýždennú pauzu, úplne bez bicykla. Zamerali sme sa hlavne na posilňovanie. Potom svelitsovci-2012me boli takmer mesiac v Kalifornii, kde boli kvôli počasiu a teplotám trochu lepšie podmienky na trénovanie ako doma. Tesne pred Vianocami sme absolvovali prvé sústredenie s tímom, tak ako to bývalo aj v HTC. Cez sviatky sme boli doma, takže v permanencii bol najmä trenažér. Hneď po novom roku bolo znova krátke sústredenie s tímom a druhú polovicu januára sme strávili v Južnej Afrike, kde chodievame každý rok. Po skončení celej prípravy musím povedať, že sme spokojní, nemali sme žiadne problémy a sme plnohodnotne pripravení na sezónu. Hodí sa ale povedať, že na tréningu ešte nikto žiadne preteky nevyhral, takže prípravu budeme môcť hodnotiť až neskôr.


Počas pôsobenia v HTC ste bývali a trénovali doma v Púchove, na preteky ste dochádzali. Predpokladáme, že sa tento systém nemení.

Martin: Áno, my ostávame naďalej doma v Púchove, myslím si, že všetci pretekári v tíme si môžu vybrať kde chcú žiť a trénovať, kde im to najviac vyhovuje. Centrála v Belgicku slúži najmä na sklad či nejakú tú administratívu. Podobné je to aj u iných tímov.


Quick Step je tímom, kde sa sústredí najviac Čechov a Slovákov v profi cyklistike. Ste radi? Aký vzťah máte s Raboňom a Štybarom?

Peter: Je to naozaj výborné, že je tu takáto mini česko-slovenská skupina a nie je to len klišé. S Frantom Raboňom sa už dlho poznáme a naozaj spolu trávime najviac času ako sa len dá. Je to veľmi dobrý človek aj mimo cyklistiky, osobnostne sme si sadli, rozumieme si navzájom. Vie sa obetovať pre človeka na trati, ale aj mimo nej. Sme radi, že prestúpil spolu s nami, rozprávali sme sa o tom keď váhal a sme radi, že nakoniec podpísal s Quick Stepom. Mal dobrú ponuku aj z Astany, kde by bol s Romanom Kreuzigerom. So Zdeněkom Štybarom sa tiež poznáme dlhšiu dobu, ale až teraz budeme mať možnosť takto bližšie. Naozaj sú to skvelé pocity keď môžete v tíme rozbehnúť početnejšiu debatu v rodnej reči.


Aké športy radi praktizujete v zimných mesiacoch mimo sezóny? Určite viaceré môžu pomôcť v príprave.

Martin: Obdobie mimo sezóny naozaj netrvá až tak dlho a človek sa vždy snaží byť na bicykli, takže iné športy praktizujeme okrajovo. Hrávali sme hokej, ale túto zimu sa nám poriadne zahrať nepodarilo. Keď to poveternostné podmienky dovolia, tak ako príprava poslúžia bežky, ale aj horský bicykel. Samozrejme posilujeme, najmä brucho a chrbát, nejaká tá gymnastika.


Precestovali ste značnú časť sveta, ktorá krajina a preteky sa vám najviac zapáčili?

Martin: Ja by som spojil obe otázky, pretože najlepšie sa mi pretekalo aj páčilo v Kalifornii. Je to niečo iné ako v Európe, bola tam výborná atmosféra. Ako som spomínal, boli sme tam aj trénovať túto zimu. Boli sme v blízkosti západného pobrežia a Los Angeles. Napriek tomu, že v blízkosti sme mali také veľké mesto, našli sme aj veľmi dobré cesty, kde takmer žiadne auto nestretnete. Ľudia majú rešpekt voči cyklistom a naozaj sme sa tam dobre cítili.

Peter: Musím povedať, že sa mi v poslednej dobe naozaj zapáčila Kalifornia. Je to miesto, kde sa dá veľmi dobre trénovať. Človek trénovaním tam a celkovo žitím, hoci iba na krátku chvíľu, získa nové poznatky, obzory, je to predsa niečo iné ako Európa. Je ale viacero miest kde sa radi vraciame. Už niekoľko rokov chodievame medzi sezónami do Južnej Afriky. Počas sezóny, väčšinou v máji, zasa do St. Moritzu. Tieto lokality plánujeme mať v kalendári aj v budúcnosti.
Čo sa týka najobľúbenejších pretekov, tak tam nemôžem ani na sekundu zaváhať. Tour je jednoducho inde než všetko ostatné.


Najlepší cyklisti precestujú za sezónu tisíce kilometrov. Koľko času asi strávite na cestách?

Martin: Fúha, neviem presne povedať koľko toho precestujeme, aj keď by bolo možno dobré niekedy si urobiť štatistiky. Myslím si, že môže to byť aj viac než sto dní, keď niekde cestujeme. Okrem pretekov sa nalietate aj na sústredenia či už tímové alebo individuálne. Počas etapových pretekov navyše každý večer cestujete do dejiska nasledujúceho štartu. Je to naozaj obrovské množstvo kilometrov.


Akou rečou sa hovorí v Quick Stepe a aká prevláda celkovo v cyklistike?

Peter: Aj v Quick Stepe už prevláda angličtina, bola stanovená za tímový jazyk, takže aj pokyny vo vysielačke budú v angličtine. My sme spokojní. Ovládame aj nemčinu, ale v medzinárodných tímoch sa určite používa najmä tá angličtina. Viem, že v minulosti sa v cyklistike často hovorievalo po taliansky, ale dnes už každý rozumie po anglicky, takže to je taký normálny stav ako v celej spoločnosti.


Aké druhy dopravy využívate? Cestujete častejšie autom či lietadlom?

Martin: Keďže sme na Slovensku a všetky preteky sú ďaleko od nás, v drvivej väčšine prípadov využívame na prepravu lietadlo, a to z viedenského letiska. Z Viedne sa naozaj dá cestovať kdekoľvek, takže sme radi, že tu máme Viedeň. Bicykle samozrejme neprevážame, tie má na starosti tím a čakajú nás v dejisku pretekov. Doma máme tréningové.


V júni sa v Púchove chystajú domáce majstráky. Ako zatiaľ idú vášmu otcovi prípravy?

Peter: Ja samozrejme nevidím priamo do organizácie a je ešte dostatok času aby sa všetko dobre pripravilo, ale myslím si, že sa máme na čo tešiť a verím, že sa majstráky podaria. Tešíme sa a dúfame, že sa na konci júna zíde u nás celá československá elita. Nemám informácie, aby boli pri prípravách nejaké problémy.



velitsovci-trening
František Raboň fotí Velitsovcov na sústredení
© OPQS / Tim de Waele