Asi aj mladším generáciám zabliká, keď sa niekomu z úst vyderie názov kedysi milovaných Pretekov mieru. Keď budete čítať nasledovné riadky, samozrejme, za predpokladu, že ste o nich nič podrobnejšie neštudovali, budete otvárať oči od prekvapenia, kto všetko sa mihol aj na slovenských cestách.

 

Všetko sa to začalo v roku 1948 prvými pretekmi, ktorých cieľom bolo dosiahnuť v budúcnosti podobnú úroveň a meno ako veľké Grand Tour, hoci išlo o preteky amatérov. A skutočne žiarivosť pretekov dvíhali veľké mená. Napríklad v roku 1954 štartoval na pretekoch Edouard Klabinski, teda Francúz poľského pôvodu. V tomto období bol medzi amatérmi skutočnou hviezdou, pretože mal za sebou už tri štarty na Tour de France (1947 až 49) či profesionálne majstrovstvá sveta v 48-mom.

 

Rok 58 znamenal celkové víťazstvo na Pretekoch mieru pre Holanďana Pieta Damena. Práve damen-pietpo tomto úspechu dostal pozvánku do tímu Tour de France. Išlo o holandsko-luxemburský výber a aj pre Pieta to vtedy bolo obrovské prekvapenie. Tím pre Tour bol totiž vybratý už dlho pred Pretekmi mieru. Aj samotnú Tour išiel perfektne a bol vynikajúcim podporným jazdcom pre víťaza ročníka 58, Luxemburčana Charlyho Gaula. Navyše v Paríži finišoval na skvelom celkovom 11-tom mieste. Francúz Bernard Guyot celkovo zvíťazil v roku 1966. Mal len 21 rokov, ale na konte už 57 víťazstiev z 289 amatérskych štartov. O rok neskôr odštartoval svoju profesionálnu kariéru. V 68-mom mal premiéru na Tour de France. Na legendárnych pretekoch štartoval spolu päťkrát až do roku 1972. Výraznejší úspech však nezaznamenal.

 

Po príchode sovietskych vojsk do Československa sa situácia pre západné krajiny, ale aj pre východný blok zmenila. Od roku 1952 sa síce trasa rozšírila aj o Berlín, ale udalosti zo 68-meho znamenali, že na dlhé roky sa z čelných pozícií vytratili výborní pretekári zo západu. V 69-tom sa stal posledným víťazom západnej Európy v Pretekoch mieru na dlhé roky Francúz Jean Pierre Danguaillaume. Nebol len skvelý časovkár, ale aj nadpriemerný vrchár, čo sa ukázalo v nasledujúcich rokoch. O rok neskôr odštartoval na Tour. Do roku 1978 sa pretekov zúčastnil deväťkrát a hneď počas svojho debutu vyhral etapu. Do najlepšej desiatky sa nikdy nedostal, ale do cieľa dorazil vždy a spolu získal sedem etapových triumfov. Jean Pierre štartoval aj na Gire 74 a práve tam dosiahol asi najväčší výsledok kariéry. Celkovo skončil siedmy. Ak máte záblesky pamäti a zdá sa vám meno Danguaillaume známe, tak sa nemýlite. Jeho otec Camille tiež štartoval na Tour de France a v roku 1949 zvíťazil na klasike Liegé - Bastogne - Liegé.

 

Stále hovoríme o cyklistoch zo západu a vy sa zrejme pýtate, či aj východ mal svojich priekopníkov z lang-czeslawPretekov mieru na Tour? Aj na túto otázku sa pokúsime aspoň čiastočne odpovedať. Tak napríklad v rokoch 1977 a 79 štartoval na mierových etapách Poliak Czeslaw Lang (dnes organizátor Tour de Pologne). V oboch prípadoch skončil celkovo deviaty. Na Olympiáde v Moskve 1980 skončil za legendárnym Suchoručenkovom so striebrom na krku. Práve Lang bol zrejme prvý pretekár z východného bloku, ktorý štartoval na Tour de France pred pádom železnej opony. Pramene hovoria o troch štartoch v rokoch 1984, 85 a 87. Najväčší úspech v rámci Grand Tour však zaznamenal asi v roku 1986 na Gire tímovým víťazstvom v etape.

 

Je úžasné, že prepojenie Pretekov mieru a Tour môžeme spomenúť aj v prípade Slováka. V 85-tom Milan Jurčo skončil v mierových etapách celkovo siedmy. Inak v tom istom ročníku zažiaril aj vtedy iba 22-ročný Roman Kreuziger starší. Nielenže skončil na výbornom 11-tom celkovom mieste, ale jurco-milanukázal skvelú rýchlosť vo finišoch. V 5. etape s cieľom v Olomouci takmer porazil Sovieta Riho Suuna a skončil druhý. Milan Jurčo bol prvým Slovákom na Tour de France a jedným z prvých pretekárov z východného bloku vôbec!!! A čo je ešte lepšie - dosiahol fantastické výsledky. Premiéru mal v roku 1987, a nie hocijakú.  Prológ v Západnom Berlíne mu vyniesol 5. miesto a ôsma etapa pekné 18. miesto. V tom istom roku na Gire skončil v individuálnej časovke v Aoste na úžasnom treťom mieste. O rok neskôr (1988) prišli ďalšie krásne úspechy na Tour. Na tretie a siedme miesto z časoviek určite nikdy nezabudne. Dosiahol aj najlepšie etapové umiestnenie. V 17. etape Pau - Bordeaux skončil na 13. mieste.

 

Pre nás v redakcii sa reálne spomienky na Preteky mieru začínajú niekde pri mene Olaf Ludwig (vtedy NDR). História hovorí, že skvelý východonemecký cyklista zvíťazil dvakrát v rokoch 1982 a 86. V tímovej súťaži to bolo až štyrikrát. Olaf bol komplexný pretekár - slušný časovkár, schopný bojovať s najlepšími vrchármi, veľmi dobre zvládal taktiku v etapových pretekoch a bez pochybností patril aj medzi najlepších šprintérov svojej generácie. Okrem toho, že má individuálne zlato zo Soulskej Olympiády v 88-mom, sa dokázal presadiť v obrovskej konkurencii napríklad v roku 1993 na  majstrovstvách sveta v Oslo. Skončil s bronzovou medailou za Lanceom Armstrongom a Miguelom Indurainom. Fantasticky bodoval aj na Tour de France, kde v rokoch 1990 - 95 zvádzal nádherné súboje s Džamolidinom Abdužaparovom. Vo svojich šiestich štartoch získal tri etapové víťazstvá vrátane prestížnej poslednej etapy v Paríži v 92-tom.

 

preteky-mieruObdobie po páde železnej opony by sa pokojne dalo nazvať fantáziou v pohybe. Rok 1990 znamenal veľký návrat Československa na výslnie Pretekov mieru. Dnes už legendárny Ján Svorada v 90-tom nielenže celkovo zvíťazil, ale vyhral aj prológ, prvú aj druhú etapu a k tomu ešte aj časovku v Banskej Bystrici. Po dlhých 35-tich rokoch sa tím ČSFR  tešil z víťazstva v tímovej súťaži a prekonal tak večné tretie miesta.

 

Úspechy Jana Svoradu na Tour a na Gire radšej ani nejdeme menovať, lebo by to zabralo príliš veľa priestoru. Áno, taký velikán vyrástol na Slovensku, ale väčšinu úspechov už potom bral ako Čech. Inak v pamätnom 90-tom roku vyhral na Pretekoch mieru aj všetky tričká okrem vrchárskeho zeleného. To pripadlo ďalšej legende cyklistiky a kráľovi Gira Pavlovi Tonkovovi.

 

V roku 1992 na pretekoch mieru žiaril Erik Zabel, vyhral prológ na 11 km v Berlíne, 9. etapu z Trutnova do Mladej Boleslavi a tri zo štyroch tričiek - fialové za aktivitu, biele v bodovacej súťaži a ružové v kombinácii. O dva roky neskôr na pretekoch mieru celkovo zvíťazil Jens Voigt, riis-bjarneRobbie McEwen vyhral tri etapy z desiatich a Jan Ullrich v tom istom ročníku skončil celkovo dvanásty. Dokonca aj súčasný šéf tímu Saxo Bank a veľkého El Pistolera Bjarne Riis bol na Pretekoch mieru. V roku 1998 skončil celkovo piaty. Vo výpočte mien sa dá pokračovať napríklad rokom 2004, kedy celkovo triumfoval Michele Scarponi. Symbolicky našu púť medzi Pretekmi mieru a Tour môžeme ukončiť menom Danilo Hondo. Na Pretekoch mieru vyhral sedem etáp v rozmedzí rokov 99 - 2006. V poslednom ročníku získal aj dres najlepšieho vrchára. V roku 2011 štartoval na Tour za tím Lampre. Čo história dala, to si, žiaľ, aj vzala. Ročník 2006 bol posledný z prozaických dôvodov. Nie sú peniaze.

 
 
Článok bol pôvodne zverejnený 25.6.2011.