V lete 2012 ako prvý Čech dokončil najťažšie cyklistické preteky sveta - Race Across America (RAAM). Na bicykli prešiel 4800 kilometrov za necelých 11 dní. Príbeh ultramaratónskeho cyklistu Sváťu Božáka (35)...

 

 

Race Across America

Race Across America (RAAM) je najťažšie cyklistické podujatie na svete, ktoré sa jazdí od roku 1982, keď ho absolvovali zakladateľ John Marino spolu s troma ďalšími kamarátmi. Odvtedy sa podujatie zväčšuje a postupne pribudli aj účastníci z iných kontinentov. Naposledy v lete 2012 odštartovali aj dvaja Česi. Jiří Hledík musel kvôli zdravotným problémom v priebehu odstúpiť, tak ako to každoročne spraví približne polovica štartujúcich. Sváťa Božák sa ale dostal až do cieľa a RAAM dokončil ako prvý Čech v histórii.

 

Obaja Česi štartovali v kategórii sólo muži. Štartujúci sú rozdelení do vyše dvadsiatich kategórií, pričom o niečo jednoduchšie sú kategórie dvoch, štyroch alebo ôsmych súťažiacich v jednom tíme. Súťažia muži i ženy. Zvláštnosťou podujatia je, že čas beží súťažiacim nepretržite, a preto strávia na bicykli na deň aj 22 hodín. Musia totiž prekonať vzdialenosť približne 3000 míľ, čo je 4800 kilometrov v limite 12 dní. Každý deň by preto mali zvládnuť prejsť aspoň 400 kilometrov. Pritom musia prejsť cez rôznorodé územie 12 amerických štátov a tri časové pásma, od pobrežia Tichého oceánu až k Atlantickému oceánu. Nohy ultramaratóncov celkovo prekonajú prevýšenie vyše 32 kilometrov.

 

Postupne zdolávajú roviny s protivetrom alebo bočným vetrom, dážď, krupobitie, búrky, hrozbu tornád, 0 stupňov a vlhko v horách alebo 50 stupňov a sucho v púšti, nekonečné roviny alebo hory s nadmorskou výškou vyše 3200 metrov. A to všetko takmer bez spánku (približne iba 2 hodiny z 24 hodín) a v plnom prevoze aj s obrovskými americkými kamiónmi rútiacimi sa tesne vedľa súťažiacich. História podujatia si, žiaľ, pamätá i dvoch cyklistov, ktorí prišli kvôli zrážke s iným dopravným prostriedkom o život. Preto je to veľmi nebezpečné hlavne v spojení s veľkou únavou, ktorá môže spôsobiť halucinácie. Súťažiaci denne vypijú vyše 20 litrov vody a stravu im pripravuje podporný tím. Stále musia byť pod odborným dohľadom. Pre všetkých je oveľa príjemnejším sprievodcom ako kamióny nádherná príroda a zvieratá ako zajace, líšky alebo veľké losy. Aj súťažiaci majú občas čas vychutnať si krásu krajiny.

 

Rekordérom v počte víťazstiev na RAAM je päťnásobný víťaz, nebohý Slovinec Jure Robič. Zomrel pri tragickej zrážke s autom doma v Slovinsku v roku 2010. Posledný ročník 2012 ovládol v kategórii sólo mužov Švajčiar Reto Schoch. 4800 kilometrov zdolal za 8 dní, 6 hodín a 29 minút. Čech Sváťa Božák mal šiesty najrýchlejší čas, a to 10 dní, 15 hodín a 41 minút. V Česku ho po tomto skvelom výsledku spoznalo väčšie množstvo ľudí, keďže jeho príbeh ponúkol českej verejnosti aj videoportál Stream.cz prostredníctvom seriálu 3000 mil v sedle (odkaz TU).

 

 

12 otázok Cycling-info.sk pre Sváťu Božáka

 

Ako a kedy ste sa dostali k ultramaratónu? Ovplyvnilo vás pritom aj detstvo, rodičia alebo iné športy?

 

"V detstve som trochu behal, ale žiadny šport som nerobil súťažne. Začal som neskoro, až v roku 2003 mojím prvým podujatím, ktorým bola 24 hodinovka MTB. V teniskách a na 15 kilovom bicykli som prišiel štvrtý vo svojej kategórii. Tiež bez tréningu, skôr som sa pred podujatím iba tak vozil. Potom nasledovalo obdobie, keď som sa zúčastňoval výhradne MTB 24 hodinoviek a spravidla končil na pódiu. V roku 2009 som sa rozhodol skúsiť niečo dlhšie a prihlásil som sa na ultramaratón Race around the Central Europe s dĺžkou 1220 kilometrom. Chcel som vyskúšať, či som schopný takéto podujatie dokončiť."

 

 

Nad čím rozmýšľate počas preteku? Zrejme je lepšie rozmýšľať nad prítomnosťou a nad najbližšími malými cieľmi?

 

"Tak toto sa ma často pýtajú. Po štarte veľa myslím nato, aby sa nič nepokazilo, aby som sa držal itinerára trasy a aby išlo všetko ako má. Postupne sa miešajú myšlienky na všetko. Myslím na deti, rodinu, priateľov, pozerám na okolie, ktorým prechádzam, a tiež nato, koľko časových kontrol je do cieľa. Je toho veľa. Dosť času strávim aj v útlme, keď tak trochu spím za jazdy a hlava prakticky nefunguje. Telo mi vtedy funguje ako stroj bez myšlienok."

 

 

Aké emócie najčastejšie prežívate počas preteku? Kedy sú najsilnejšie?

 

"Stres a dojatie sú bežné. To neprežívam iba ja, ale aj môj podporný tím. Je to vždy o tom, aké má pretekár momentálne psychické rozpoloženie a čo mu práve prebieha hlavou. Najčastejšie emócie zažívam, keď sa mi podarí dosiahnuť ciele. Vtedy máme slzy dojatia v očiach všetci."

 

 

Prežívate aj negatívne emócie, ktoré môžu byť problematické i v živote, ako napríklad hnev, frustráciu a bezmocnosť? Ako proti nim bojujete?

 

"Áno, bežne ich prežívam. Vďaka vypätiu, únave a spánkovému deficitu je to ešte častejšie ako v bežnom živote. Môj podporný tím to na mne vidí a tiež im to dám občas poriadne najavo. Oni ale vedia, že to nie je úmysel, a preto sa na mňa nikdy nehnevajú. Je to na nich, aby ma dali do pohody a aby negatívne výsledky neovplyvňovali negatívne môj výsledok. Napríklad sa ma snažia rozveseliť alebo mi hovoria vtipy (úsmev). Keď to nechcem, tak mi iba jednoducho hovoria pokyny o trase z auta. Jednoducho tomu dajú čas a ono sa to nejako utrepe."

 

 

Je zložitejšie posúvať hranice tela alebo mysle, fyzické alebo psychické limity?

 

"Je to veľmi úzko prepojené. Keď má človek fyzickú formu a hlava nie je schopná uniesť stres, vyčerpanie a krízy, tak nepríde do cieľa ultramaratónu. Naopak je to tiež zle, pretože najlepšia psychická odolnosť váš do cieľa v danom časovom limite nedotlačí. Samozrejme, každý ma „svoju hranicu". Je to iba o tom, ako ďaleko je schopný ju posunúť. Určite nato nie je univerzálna odpoveď."

 

 

Čo vás motivuje posúvať tieto hranice? Motivuje vás skôr vyhrať nad sebou samým alebo vyhrať nad ostatnými?

 

"Do preteku nastupujem s tým, že chcem prekonať sám seba. Okolitých súperov preto neriešim a idem si svoj pretek s časom. Nakoniec ultramaratón je vlastne distančná časovka, takže je to predovšetkým pretek s chronometrom."

 

 

A celkovo aká si myslíte, že ste povaha? Ako vás ovplyvnili ultramaratóny po psychickej stránke v bežnom živote?

 

"Povedal by som, že sa snažím byť cieľavedomý. Nie je pravda, že sa mi to vždy podarí (úsmev). Inak som celkom „pohodář". Zisťujem, že som občas riešil zbytočne malé veci. Začínam byť viac tolerantný a po podujatí RAAM som určite prehodnotil hodnoty vo svojom živote."

 

 

Býva pre vás návrat do bežného života po ultramaratóne zložitý? Aké mávate pocity a myšlienky po návrate do bežného života?

 

"Po kratších ultramaratónoch s dĺžkou okolo 1200 kilometrov je to celkom pohoda. Beriem to ako pekný víkend na bicykli. Po dlhších podujatiach je to náročnejšie. Predovšetkým kvôli väčšiemu vyčerpaniu organizmu. Človek vydá veľmi veľa energie z energetických zásob a potom to musí doháňať odpočinkom a kvalitnou stravou. Manželka vtedy pre mňa chystá jedlo, ako keby sme mali doma ešte troch nájomníkov (smiech). Aj psychicky je to po najdlhších podujatiach náročnejšie, pretože je to veľký nápor na psychiku, takže to odznieva dlhšiu dobu."

 

 

Zlepšila sa po úspešnom RAAM-e vaša nepriaznivá situácia so sponzormi?

 

"Bohužiaľ vôbec. S financiami bojujem a niekedy mi to príde náročnejšie než tvrdé desaťhodinové tréningy v Beskydách. Bohužiaľ, sme národ ktorý fandí futbalu, hokeju a ďalším športom. Cyklistika sa až tak nenosí, čo je pre mňa smola. Momentálne znova zháňam sponzorov a peniaze sú u mňa to, čo rozhoduje, či sa postavím aj na štart RAAM 2013."

 

 

Možno vám pomôže, že po úspešnom RAAM-e 2012 vás spoznalo viac ľudí. Spoznávajú vás aj na ulici? Tešia vás ich reakcie? Stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami?

 

"Zatiaľ žiadnu popularitu nepozorujem. Je to však veľmi milé, keď sa ma na besedách fanúšikovia snažia opýtať na čokoľvek a bez hanby. Stretol som sa aj s negatívnymi reakciami. Napríklad mi prišiel email, že som si urobil krásnu dovolenku v USA, keď iní nemajú čo jesť a podobne. Myslím si, že je to závisť. Pozitívne reakcie prevládajú, čo je dobre. Veľa ľuďom ja sám dávam motiváciu, čo ma veľmi teší."

 

 

Čo vám dávajú besedy s fanúšikmi a načo sa ľudia najčastejšie pýtajú?

 

"Besedy sú veľmi príjemné a snažím sa ľuďom odkryť nielen prípravu, RAAM, ale aj môj osobný príbeh. Ľudia sa ma pýtajú prakticky na všetko. Čo jem, pijem, či chodím pri preteku na malú potrebu, ako vydržím tak dlho nespať, koľko váži bicykel alebo ako sa pripravujem. Je toho veľa, ale veľmi rád každý dotaz zodpovedám a ľudí, ktorí chodia na moje besedy, si vážim. Nesnažím sa im hovoriť iba o bicykli a veciach okolo, ale tiež dať trochu ľuďom v dnešnej dobe pozitívny príklad a optimistický pohľad na svet.

 

 

Aké ciele si dávate do budúcnosti, prípadne aký je váš ultramaratónsky sen?

 

"RAAM 2012 bol pre mňa veľká skúsenosť. Zistil som, že toto americké peklo sa dá prežiť, a tak sa tam chcem vrátiť a bojovať o čo najlepšie umiestnenie."

 

 

Ďakujeme za rozhovor a držíme palce

 

 

Podporný tím Sváťu Božáka
- manželka a fyzioterapeutka Lenka
- dlhoročný kamarát, šéf tímu, manažér, šofér, navigátor a mechanik Zbyněk
- syn Zbyňka, šofér, navigátor a mechanik Marek
- manželka Zbyňka Jarka, ktorá sa stará o zdravie a stravu
- mechanik a šofér Petr
- kamarát Igor, ktorý obišiel svet na motocykli
- tlmočníčka a navigátorka Petra, ktorá sa stará aj o propagáciu na internete
- kameraman Dušan, ktorý sa stará aj o propagáciu na internete

 

Kto je Svatopluk Božák
- 35 rokov
- žije v Rožnově pod Radhoštěm
- pracuje ako servisný mechanik
- manželka Lenka, dve deti

 
Zdroj foto: svatabozak.cz