V žltom od prvej do poslednej etapy (1899-1985)

Jeho dvanásťročná profesionálna kariéra bola popretkávaná veľkými úspechmi. Na konte má 60 víťazných pretekov. Na vrchol formy sa dostal už v zrelom veku, no bol výborným jazdcom aj po tridsiatke. V rokoch 1927 a 1928 sa Nicolas Frantz stal celkovým víťazom Tour de France.

Narodil sa v pomerne bohatej farmárskej rodine. Jeho rodičia dúfali, že časom preberie rodinný podnik a bude ho viesť mnoho rokov. Ale Nicolas o veľké hospodárstvo neprejavil ani ten najmenší záujem. Už ako pätnásťročný vyhral svoje prvé preteky. V rodnom Luxembursku bol už v mládežníckych rokoch prakticky neporaziteľný, po prvej svetovej vojne sa výrazne presadil aj na medzinárodnom fóre.

Nicolas_Frantz_2Profesionálom sa Nicolas Frantz stal v roku 1923, okamžite na seba upozornil. V prvej sezóne vyhral prestížne preteky Paríž - Nice. Presadzoval sa silovým štýlom jazdy a výbornou kondíciou. Meral 183 centimetrov a vážil až 80 kilogramov, jeho mohutná muskulatúra vyvolávala rešpekt. Jeho debut na Tour de France 1924 sa skončil prekvapujúcim úspechom. Vyhral dve etapy a v celkovom poradí ho klasifikovali na druhom mieste za Ottaviom Botecchiom. Aj v ďalších dvoch ročníkoch Tour patril k najlepším, vyhral v nich štyri etapy a celkovo dosiahol štvrté, respektívne opäť druhé miesto.

Prelomovým vo Frantzovej kariére bol rok 1927. Na Tour de France vyhral tri etapy a bol celkovo najlepší. Pritom to ale v priebehu pretekov na triumf vôbec nevyzeralo. V jednej chvíli mal na vedúceho Hectora Martina stratu sedemnástich minút. Dokázal ju vymazať a v cieli v Paríži mal ohromujúci náskok 1 hodiny a 48 minút pred druhým Mauriceom de Waelem.

V ročníku 1928 na Tour dokázal to, čo nikto predtým. Žlté tričko mal oblečené od prvej etapy po poslednú, keďže obhajoval prvenstvo spred roka. V roku 1924 to isté dokázal aj Ottavio Botecchia, ten ale nevyštartoval v žltom tričku do úvodnej etapy, keďže v predchádzajúcom roku Tour nevyhral. Absolvovať kompletnú Tour od prvej etapy po poslednú v žltom tričku sa až do súčasnosti už nikomu ďalšiemu nepodarilo. Frantz prežil v devätnástej etape krušné chvíle. Vo veľkej rýchlosti pri prejazde cez železničné priecestie spadol a zlomil rám svojho bicykla. Do cieľa ostávalo ešte okolo 100 kilometrov. Podľa historických zápisov chcelo vedenie tímu Alcyol riešiť hrozivú situáciu poskytnutím náhradného tímového stroja, no výmena a s ňou súvisiaca časová strata mohla viesť k ohrozeniu prvej pozície Frantza. Nicolas našiel neďaleko cesty obchod s bicyklami, no v ponuke mal jeden jediný stroj. Oveľa menší, dámsky. Frantz ho urýchlene kúpil a s výroznou pomocou svojich kolegov z tímu Alcyon etapu úspešne, bez fatálnej straty, dokončil. V cieli síce stratil na čelo pelotónu 28 minút, ale ostal na prvej priečke generálnej klasifikácie. V ďalšej etape už riadil nový, profesionálny bicykel a došiel na ňom ako líder klasifikácie až do Paríža. Jeho celkové víťazstvo bolo suverénne, druhý Andre Leducq za Frantzom zaostal o vyše 50 minút.

V roku 1929 došlo na Tour de France ku kurióznej situácii. Siedmu etapu vyhral Nicolas Frantz a na čele Nicolas_Frantz_1pretekov bolo po nej až trio jazdcov Frantz, Leducq a Victor Fontan s úplne rovnakým časom. V nasledujúci deň sa všetko zmenilo. Frantz síce v desiatej etape v jednom momente virtuálne viedol, no doplatil na defekt. Stratil veľa času a o žlté tričko prišiel. Na Elyzejské polia v Paríži dorazil ako piaty najlepší v celkovom poradí. Prepásol tak možnosť ešte raz sa postaviť na stupeň víťazov. V roku 1932 štartoval na Tour de France posledný raz a obsadil 45. miesto. Celkovo vyhral Nicolas Frantz na Tour de France 20 etáp a je v tomto smere šiestym najúspešnejším cyklistom v histórii týchto prestížnych pretekov. Pre zaujímavosť, presne ten istý počet etapových víťazstiev má zatiaľ na konte aj fenomenálny špurtér súčasnosti Mark Cavendish.

Na majstrovstvách svojej vlasti, Luxemburska, Nicolas Frantz bezkonkurenčne kraľoval. Vyhral ich dvanásťkrát za sebou v rokoch 1923 - 1934. Vybojoval si aj dve medaily v elitnej kategórii na majstrovstvách sveta, v roku 1929 striebro, v roku 1932 bronz. Bol známy ako do seba uzavretý, mlčanlivý muž, ktorý o sebe nerád hovoril.

Po skončení aktívnej kariéry sa stal prvým manažérom luxemburského národného družstva. Vo svojej vlasti sa stal ozajstnou športovou ikonou. Luxemburská pošta vydala aj známku s jeho podobizňou.