"Kominárik", ktorému ukradli Tour (1871 - 1957)

Víťaz premiérového ročníka Tour de France v roku 1903 bol pôvodom Talian. Narodil sa v dedinke Aosta Valley v severozápadnom Taliansku, na dohľad štátnej hranice s Francúzskom. Jeho rodičia Maurice a Maria Teresa mali spolu piatich synov a štyri dcéry. Uživiť početnú rodinu bolo pre rodičov náročné. Otec pracoval ako robotník v oceliarňach, matka bola zamestnankyňou miestneho hotela. Časy boli ťažké, práce málo. V roku 1885 sa rodina práve kvôli práci presťahovala stovky kilometrov, až na opačnú stranu Álp, ku hraniciam s Belgickom. Maurice bol najstarším zo synov, už veľmi mladý preto nastúpil do zamestnania a jeho zárobok pomáhal rodine prežiť. Mal sotva 14 rokov, keď začal pracovať garin-2ako kominár. Práve v jeho povolaní tkvie pôvod prezývky, ktorá ho sprevádzala po celý zvyšok života. Aj v cyklistickom pelotóne na neho súperi pokrikovali „Kominár", tí prajnejší ho volali „Kominárik", pretože meral iba 162 centimetrov a vážil 60 kilogramov. V tejto svojej profesii pokračoval aj po presťahovaní sa rodiny Garinovcov do Francúzska. Okolnosti ich presídlenia boli tak trochu dobrodružné, kvôli krajne deštruktívnej politike Francúzska voči prisťahovalcom cestovali každý zvlášť, aby nevzbudili neželanú pozornosť úradov. Nakrátko sa usadili aj v Belgicku, neskôr si definitívne vybudovali domov v krajine galského kohúta. Maurice si spolu s bratmi Francoisom a Césarom otvorili malý obchodík s bicyklami priamo v Paríži. Zabezpečili si tak skromné živobytie. V roku 1889 postihla rodinu ťažká rana - po krátkej chorobe zomrel Mauriceov brat Joseph a krátko po ňom aj otec. Maurice v roku 1902 odišiel do mesta Lens, v ktorom žil vyše 50 rokov, až do svojej smrti. Kúpil si svoj prvý bicykel, stál 400 frankov, a to bola v tých časoch poriadna suma. Približne toľko zarobil za týždeň kováč, pracujúci 12 hodín denne. V tých časoch ešte cyklistika Mauricea nelákala, práca kominára ho zamestnávala úplne naplno. Nebolo zriedkavosťou, že denne odpracoval aj 14 hodín. No vo voľnom čase sa s rozkošou preháňal po meste na bicykli a vedel sa poriadne oprieť do pedálov. Na dvoch kolesách sa cítil fantasticky a pre rýchlosť, akú na bicykli dokázal vyvinúť, ho krajania prezývali Le fou - teda „Blázon". Aj tento na pohľad nelichotivý prívlastok ho sprevádzal počas úspešnej športovej kariéry. V roku 1892 udelili úrady Garinovi francúzske štátne občianstvo. Krátko nato ho sekretár istého cyklistického klubu presvedčil, nech sa zúčastní regionálnych pretekov. Etapa merala viac než 200 kilometrov a Garin do cieľa dorazil na lichotivej piatej priečke. Svoj prvý úspech dosiahol prakticky bez systematického tréningu. Utvrdilo ho to v presvedčení, že môže byť v budúcnosti popredným pretekárom. Už o rok neskôr vyhral v Belgicku svoje prvé preteky. V tom čase začal cyklistiku brať naozaj vážne. Predal svoj prvý bicykel a zaobstaral si iný, oveľa ľahší. Aj ten síce mal poctivých 16 kilogramov, no bol vďaka galuskám podstatne rýchlejší. Stál 850 frankov, v prepečte na dnešné ceny približne 3 000 eur. Garinove prvé vážne preteky dopadli kuriózne. Konali sa iba 25 kilometrov od jeho bydliska, vybral sa na ne na bicykli. Keď dorazil na miesto činu, ostal hlboko sklamaný. Povolenie zúčastniť sa od organizátorov nedostal, štartovať mohli iba profesionáli s platnou licenciou. Garin počkal, kedy sa pelotón vzdiali od miesta štartu a potom vyrazil. Mal síce dva pády, no ani tie mu nezabránili dôjsť do cieľa ako prvému. Diváci mu prevolávali na slávu. Ale organizátori mu odmietli vyplatiť víťaznú prémiu 150 frankov. Po vyhlásení iného víťaza sa fanúšikovia začali búriť a jeden z nich inicioval zbierku pre Garina. Rozjarený dav vyzbieral celých 300 frankov a venoval ich Garinovi, podľa nich tomu pravému víťazovi pretekov. Bola to pre Mauricea Garina prvá skutočná cyklistická prémia. Onedlho bol prijatý medzi profesionálov a odštartoval sériu úspechov.

V roku 1893 štartoval na 24 hodinovke v Paríži. Pretekári jazdili, ako to bolo vtedy zvykom, za vodičmi a chladné počasie donútilo väčšinu jazdcov odstúpiť. Garin prešiel za 24 hodín úctyhodných 701 kilometrov a zvíťazil, od druhého v poradí mal odstup priepastných 49 kilometrov. Po pretekoch Garin zverejnil, že počas jazdy skonzumoval 19 litrov horúcej čokolády, 7 litrov čaju, 8 varených vajec, 2 kilogramy ryže, 45 mäsových kotliet a ďalšie potraviny. O rok neskôr triumfoval Garin na ďalších 24 hodinových pretekoch v Belgicku a v roku 1895 prekonal svetový rekord v hodinovej jazde za vodičom.

V roku 1898 vyhral už druhýkrát preteky Paríž - Roubaix, keď súperov nechal za sebou o 20 minút a o tri roky nato triumfoval s náskokom dvoch hodín na pretekoch Paríž - Brest - Paríž. Trať merala 1208 kilometrov a Garin ju prešiel za 52 hodín, 11 minút a 1 sekundu.

V roku 1903 sa konal prvý ročník Tour de France, pretekov, z ktorých sa počas nasledujúcich rokov garin-1vyprofilovalo najprestížnejšie cyklistické podujatie na svete. Trať merala 2428 kilometrov, rozložených do šiestich etáp. Denné dávky boli priam vražedné, trebárs etapa z Nantes do Paríža merala 471 kilometrov. Zo šesťdesiatich cyklistov dorazilo do cieľa iba 21. Maurice Garin absolvoval kompletnú trať za 94 hodín, 33 minút a 14 sekúnd, druhý Lucien Pothier zaostal vyše dva a trištvrte hodiny, tretí Fernand Augereau stratil na Garina takmer štyri a pol hodiny. Víťaz si finančne poriadne prilepšil, za prvé miesto zinkasoval 3000 frankov a spolu s ďalšími prémiami zbohatol o 6125 frankov, podľa prepočtov dnešných asi 21 500 eur.

Aj nasledujúci ročník Tour de France vyhral Maurice Garin pred Lucienom Pothierom. „Kominárik" potvrdil, že je stále ale najlepším cyklistom na svete. Jeho odstup od druhého v poradí bol 6:28 min, ale tretí César Garin už strácal takmer 2 hodiny. O štyri mesiace organizátori zmenili oficiálne poradie a prisúdili prvenstvo Henrimu Cochetovi.

Spolu diskvalifikovali a následným dištancom potrestali 29 pretekárov, víťazstvá odobrali aj všetkým víťazom etáp. Vyšetrovací výbor Francúzskej cyklistickej únie vypočul desiatky cyklistov a priamych svedkov. Konečný verdikt vyvolal masovú nevôľu. Novým celkovým víťazom bol vyhlásený Henri Cornet. V tom čase mal iba 19 rokov a stal sa na dlhé desaťročia najmladším víťazom Tour de France. Aj on bol podozrivý z toho, že sa časť pretekov zviezol na aute, no organizátori ho šalamúnsky nepotrestali.

Preteky ovplyvnili diváci, ktorí trať zahádzali stromami a dokonca aj napadli viacerých cyklistov. Mauriceov starší brat César dostal zásah do tváre kameňom, ktorý hodil jeden z radikálnych fanúšikov. Francúzska cyklistická federácia niekoľko mesiacov po Tour diskvalifikovala všetkých víťazov etáp a tiež štyroch prvých borcov celkovej klasifikácie - Garina, jeho brata Césara, Pothiera a Hippolyta Aucouturiera. Kontroverzný verdikt vyvolal mnoho protestov, pretože ho federácia ani podrobnejšie nezdôvodnila. V Garinovom prípade vraj šlo o to, že sa pár kilometrov zviezol vlakom. Dostal dištanc na dva roky. Bolo to pre neho kruté, pretože už mal 34 rokov. Znamenalo to prakticky koniec jeho športovej kariéry.

Hlavný organizátor Tour de France Henri Desgrange verejne vyhlásil, že viac už preteky pripravovať nebude. Ani s prižmúrením oboch očí sa nedalo uznať, že boli regulárne. Diváci boli absolútne nedisciplinovaní, jedným pomáhali, druhých obsypali kameňmi a zhadzovali ich z bicyklov. Na cestách Tour vládol nepredstaviteľný chaos.

Po ukončení aktívnej kariéry si Garin otvoril autoservis a prevádzkoval ho až do svoje smrti. Jeden z jeho susedov ho opisoval ako priateľského a skromného človeka, ktorý nikdy nespomínal svoje cyklistické úspechy. Ale všetci vedeli, že bol kedysi veľkým šampiónom a prejavovali mu úctu. Na cyklistiku trochu zatrpkol, iba raz si Tour de France pozrel ako divák. Po 2. svetovej vojne založil vlastný tím a jeho zverenci dosiahli aj niekoľko cenných úspechov. V starobe trpel Maurice Garin neurologickými ťažkosťami, občas bol dezorientovaný a zmätený. Zomrel v roku 1957 ako 86-ročný.