V kopcoch bol priam nedostižný (*1928)

V roku 2009 vyhral Tour de France Alberto Contador, keď neustále atakoval. V najťažších pasážach pretekov si v duchu pripomínal jazdeckú filozofiu iného cyklistu, jeho krajana. Jeho mottom bolo útočiť, útočiť, útočiť! Po dojazde Alberto v médiách vyhlásil, že ten úžasný Španiel, ktorý pred päťdesiatimi rokmi, v obkľúčení elitných jazdcov z mnohých krajín, celkovo vyhral Tour de France v roku 1959, je pre neho veľkou inšpiráciou. Hovoril vtedy o pretekárovi, ktorého prezývali "Orol z Toleda". Tour vyhral iba jediný raz, no kráľom vrchárov sa stal až šesťkrát. Dlho to bol na Tour absolútny rekord. Patrí aj medzi štyroch cyklistov na svete, ktorým sa podarilo v jednom roku vyhrať súťaž vrchárov na Vuelte aj Tour. Volal sa Federico Bahamontes.

Federico Bahamontes sa narodil v meste San Domingo v provincii Toledo. Jeho otec Julián bol poctivým hospodárom, no počas občianskej vojny v Španielsku prišiel o všetok majetok, ktorý nadobudol počas mnohých rokov tvrdou prácou. Istý čas pracoval v kameňolome, potom sa rozhodol aj s rodinou presťahovať sa do Madridu. Inak, skutočné meno budúceho šampióna bolo podľa matriky Martín, ale bahamontes-federico-1on sa rozhodol prijať dievčenské meno svojej matky. Ako Bahamontesa ho poznali počas celej jeho skvelej kariéry súperi, novinári i cyklistickí experti. Už počas svojich chlapčenských rokov musel pracovať, robil hotelového poslíčka. No v duchu sníval o úžasnej športovej kariére. Jeho idolom bol španielsky cyklista Julián Berrendero, dvojnásobný víťaz Vuelty. Veľmi sa mu chcel podobať. Jeho ďalším pracovným úväzkom bolo predávanie ovocia a zelelniny, ktoré dopestoval jeho otec. Za bicykel si pripojil vozík, do ktorého naložil až 150 kilogramov tovaru. "Myslím si, že mi to pomohlo stať sa dobrým vrchárom. Keď som potom jazdil bez príťaže, cítil som sa ľahučký ako vták." Spomína si na toto obdobie.

Začal pretekať na konci štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Už v prvých svojich pretekoch bol najlepší. Presne 18. júla 1947 dorazil do cieľa závodu ako prvý. Bol to symbolický dátum, na deň presne o 12 rokov neskôr vyhral celkovo Tour de France.

Mladý Federico bol výborný na rovinách i v časovkách, no v náročných horských etapách nemal medzi súpermi seberovného. V roku 1953 ešte nemal platnú profesionálnu zmluvu, ale to mu nezabránilo vyhrať prvú etapu na Tour of Asturias a celkovo získať prvenstvo medzi vrchármi. O rok neskôr ho funkcionári španielskej cyklistickej federácie nominovali na Tour de France a ich inštrukcie boli stručné - skús Tour vyhrať! Nepodarilo sa mu to, celkovo došiel až na 25. mieste, ale odniesol si tričko pre najlepšieho vrchára.

V roku 1957 došiel celkovo druhý na Vuelte, ale vyhral vrchársku súťaž. O rok nato znova kraľoval vrchárom a celkovo obsadil šieste miesto. Aj na Giro d'Italia v roku 1956 bol medzi vrchármi najlepší. Pred štartom Tour de France v roku 1959 nepatril Bahamontes do úzkej spoločnosti najväčších favoritov. No už v úvode pretekov dal najavo svoje vysoké ambície. V jednej z ťažkých pyrenejských etáp odišiel kompletnej konkurencii a s prevahou vyhral. Svoj náskok ešte navŕšil v horskej časovke, v ktorej nenašiel rovnocenného súpera. V Alpách sa lámal chlieb. Bahamontes v nich výborne spolupracoval s Charlym Gaulom. Hoci sa francúzski lídri Henry Anglade a legendárny Jacques Anguetil snažili zo všetkých síl, podarilo sa im náskok Bahamontesa len skresať. Na konci Tour predstavoval niečo vyše štyroch minút. Bahamontes sa stal celkovým víťazom a najlepším vrchárom na Tour de France 1959. Bol prvým Španielom s celkovým triumfom na Tour. Inšpiroval tisíce španielskych chlapcov, ktorí sa chceli na neho podobať, vrátane Miguela Induraina a Alberta Contadora.

V roku 1963 bol Bahamontes veľmi blízko k druhému celkovému víťazstvu na Tour de France, týždeň bol na čele klasifikácie. „Vtedy mi zavolal jeden z francúzskych súperov a opýtal sa ma, či mu nechcem bahamontes-federico-2predať víťazstvo v pretekoch. Rázne som to odmietol. Predal by som akékoľvek iné preteky, ale nie Tour de France..." otvorene priznal. Súboj Bahamontesa s Anquetilom privádzal fanúšikov do varu. V alpských etapách sa pozorne navzájom strážili a v jednej fáze bol ich delili v celkovej klasifikácii len tri sekundy. Španiel dúfal, že vo francúzskych Alpách Francúza porazí, lenže Anquetil sa ho držal ako kliešť. Navyše Anquetil vyhral aj dôležitú časovku jednotlivcov a dobyl tak svoje piate víťazstvo na Tour de France. Bahamontesa ešte preskočil druhý Raymond Poulidor, Federicovi pripadla tretia priečka. Ale ako sa už stalo tradíciou, v súťaži vrchárov nenašiel Bahamontes premožiteľa a vyhral aj dve etapy. Tým zvýšil počet svojich etapových triumfov na Tour na sedem.

Aj keď Bahamontes štartoval aj na Tour de France v roku 1965, bola to už iba jeho labutia pieseň. V ťažkých stúpaniach kedysi nemal seberovného, teraz sa veľmi trápil. Mal už 37 rokov. Občas síce ešte ukázal na čele pelotónu, no sily mu chýbali. Pri veľmi náročnej etape, počas ktorej jazdci museli zdolať aj vražedne namáhavý Col du Tourmalet, vysoký 2115 metrov, brilantne unikol. Na vrchole bol prvý, potom ale zosadol z bicykla a v pretekoch viac nepokračoval. Na Tour de France sa už nikdy viac neobjavil v úlohe pretekára.

Zárobky z cyklistiky investoval Bahamontes do najväčšieho obchodu s bicyklami v celom Tolede. Jeho meno pôsobilo na zákazníkov ako magnet, obchod výborne prosperoval. Okrem toho sa dlhé roky tešil zo statusu španielskej športovej celebrity. Významní Španieli z rôznych oblastí politického a spoločenského života si považovali za česť pozvať ho napríklad na luxusnú večeru a stráviť pár hodín v jeho blízkosti. Ako s obľubou tvrdia španielski športoví novinári, Federico Bahamontes bol iniciátorom obrovského rozmachu cyklistiky vo svojej vlasti, ktorý stvoril niekoľkých jazdcov absolútnej svetovej špičky.