"Plačko" vyvrátil prognózy neprajníkov (1925 - 1983)

Louis Bobet sa narodil v roku 1925, mal ešte dvoch súrodencov. Jeho otec taktiež Louis mal maličkú pekáreň. Svojho syna volal zdrobneninou Louison, prípona "on" ku krstnému menu znamená "malý", ale v niektorých regiónoch Francúzska sa takto oslovuje dokonca dievča. Prvý bicykel dostal Louison od otca ako dvojročný. Nemal ešte ani tri roky, keď bol schopný prejsť na bicykli šesť kilometrov.

Všetky deti Bobetovcov mali k športu blízko, Louisonova sestra sa venovala stolnému tenisu, brat Jean hral zopár rokov futbal, no nakoniec rovnako ako Louison skončil pri cyklistike. Podobne sa vyvíjali aj Louisonove záujmy, výborne mu šiel futbal, a dokonca v stolnom tenise to dopracoval až k víťazstvu na regionálnych majstrovstvách. Významnú úlohu v Louisonovej kariére zohral jeho strýko Raymond, prezident cyklistického klubu v Paríži. Dobre vedel, že jeho synovec má na cyklistiku neobyčajný talent a ten to potvrdzoval už v chlapčenských rokoch. Mal iba trinásť rokov, keď absolvoval svoje prvé preteky. Merali 30 kilometrov a Louison skončil tesne druhý v záverečnom špurte. O tri roky neskôr už stál viackrát aj na najvyššom stupienku, vyhral štyri amatérske preteky.

Počas druhej svetovej vojny vstúpil Louison Bobet do francúzskej armády a bojoval proti fašizmu. Po jej skončení sa uchádzal o profesionálnu cyklistickú licenciu, no administratívnou chybou mu udelili iba poloprofesionálnu. Mohol však súťažiť aj s profíkmi a náležite to aj využil. Prvý veľký úspech dosiahol Bobet na majstrovstvách Francúzska. Sólovou jazdou sa dotiahol na dvoch uprchlíkov a trojčlenná skupinka s jeho výrazným pričinením došla osamotene až do cieľa. Jeden zo súperov nevydržal vysoké tempo a odpadol, druhého Bobet predstihol v cieľovom špurte. Stal sa majstrom svojej vlasti. Tím Stella, ktorý mal v meste Nantes modernú továreň na výrobu bicyklov, ho angažoval a tak sa stal cyklistickým profesionálom. V roku 1947 spolu s kolegom z tímu štartovali na náročných jednoetapových pretekoch v okolí Paríža. Bobet unikol sám z pelotónu a cieľ preťal osamotene s náskokom šiestich minút. Výsledkom tohto jeho triumfu bola pozvánka na Tour de France. No náročnosť Tour ďaleko prekonala jeho očakávania. V jednej z alpských etáp bol už na konci so silami a rozplakal sa. Novinári to zaregistrovali a prisúdili mu nie práve lichotivú prezývku „Plačko". Mnohí predpovedali, že prvenstvo na Tour de France nikdy nedosiahne. Bobeta to zdravo nahnevalo a začal trénovať skutočne tvrdo. Tour v ďalších rokoch vyhral až tri razy a dokonale tak vyvrátil prognózy neprajníkov. V roku 1948 stál Louison Bobet na štarte Tour de France, ale bol to už dobre pripravený borec. Po tretej etape sa dokonca vyšvihol na čelo celkovej klasifikácie. V nasledujúcej etape žlté tričko stratil, no v šiestej etape vyhral a vybojoval si ho späť. Jeho náskok pred Ginom Bartalim predstavoval 20 minút, no ani ten mu nestačil. V závere pretekov Bartali priam exceloval. Vyhral tri etapy za sebou a oproti Bobetovi získal do konca Tour takmer hodinu k dobru. Bobet ale na seba dostatočne upozornil, vyhral dve etapy a zarobil aj slušný balík peňazí. To mu umožnilo kúpiť malý obchodík s odevami pre svoju manželku.

V roku 1949 Bobet Tour de France nedokončil. Už v prvej etape mal ťažký pád a pokračovať ďalej nemohol. V roku 1950 vyhral majstrovstvá Francúzska a na Tour de France štartoval ako člen národného tímu Francúzska spolu s vynikajúcim Géminianim, s ktorým boli blízkymi priateľmi. Povahovo boli celkom rozdielni, Géminiani bol temperamentný, kým Bobet skôr premýšľavý, pokojný bobet-louisontyp človeka. Už v prvých etapách prejavila táto dvojica svoju silu, Bobet bol celkovo druhý, Géminiani tretí. Na Tour neštartoval zranený Fausto Coppi, preto Bobet s Géminianim dúfali v popredné umiestnenie. No plány im celkom nevyšli, celkovými víťazom sa napokon stal Ferdi Kubler. Bobet dosiahol tretie miesto a vyhral súťaž pre najlepšieho vrchára. V roku 1951 jazdil Bobet na Tour de France v modrobieločervenom drese šampióna Francúzska, no ťažké horské etapy rozmetali jeho ambície. Manažér jeho družstva Jean Bidot prikázal niekoľkým členom tímu počkať ho a spoločne sa prepracovať na čelo. No nepodarilo sa to a od toho momentu pracoval Bobet pre Géminianiho, ktorý figuroval v celkovom honotení najvyššie. Bobet skončil až dvadsiaty, keď v poslednej, mimoriadne namáhavej horskej etape stratil 40 minút. Hugo Koblet bol vo fantastickej forme a vyhral Tour absolútne presvedčivo.

V týchto rokoch sa často ozývali hlasy, že Luoison Bobet prosto nie je stavaný na ťažké etapové preteky. Zároveň mnohí žurnalisti prorokovali, že Tour de France nikdy nevyhrá. Takto verejne prezentované názory mu na popularite rozhodne nepridali. Trebárs Jean Robic, ktorý výkonnostne určite nebol na Bobetovej úrovni, si užíval vo Francúzsku oveľa väčšiu popularitu. V roku 1952 Bobet Tour de France vynechal, podľa vlastného názoru nebol dostatočne kvalitne pripravený. O rok neskôr už stál na štarte, odhodlaný pobiť sa zo všetkých síl o celkové víťazstvo. Pred osemnástou etapou strácal na žlté tričko len 3 minúty a 13 sekúnd. Osemnásta etapa tohto ročníka vstúpila do dejín cyklistiky, merala 165 kilometrov a šla sa z Gapu do Brianconu. Bobet tušil, že prišla jeho šanca na útok. Na vrchol náročného vrchu Col de Vars sa vyšplhal tesne za vedúcim Jesusom Loronom, ale pri prudkom zjazde z Col d´Izoard sa riskantnou jazdou vzdialil všekým súperom. V žltom tričku jazdiaci Malléjac stratil na Bobeta viac než 12 minút, do čela celkovej klasifikácie sa vyhupol Bobet. Svoje vedenie ešte zveľadil v ťažkej časovke jednotlivcov a prvýkrát v kariére vyhral Tour de France.

Tour de France 1954 bola tak trochu zvláštna. Na štarte chýbali Taliani, no do hry chcel výrazne prehovoriť veľmi silný belgický tím. Preteky sa odštartovali a od prvej chvíle sa jazdilo rýchlo, jeden únik striedal ďalší. Po štyroch dňoch si obliekol Bobet žlté tričko, po ďalších štyroch oň prišiel. Ale jeho hviezdne chvíle predsa nastali v náročných horských etapách. V nich si vybudoval nádejný náskok, ktorý ešte zveľadil v časovke jednotlivcov. V cieli Tour 1954 mal pred druhým Kublerom pätnásťminútový náskok. Pár týždňov po Tour de France sa v Nemecku konali majstrovstvá sveta, na ktorých triumfoval opäť Louison Bobet. Potvrdil, že je najlepším cyklistom tejto éry. Ponuky z renomovaných tímov sa mu priam hrnuli. Nakoniec si vybral stajňu Mercier, ktorá v meste Saint Étienne vyrábal špičkové bicykle. Jeden z typov niesol meno Bobeta a predával sa veľmi dobre.

V roku 1955 skompletizoval Bobet svoj zlatý hattrick na Tour de France. Keď manažér francúzskeho národného tímu dával dokopy zostavu pre Tour, oslovil aj Bobeta. No prisúdil mu úlohu "nosiča vody" pre iného jazdca, Antonina Rollanda. Ambiciózny Bobet nevzniesol žiadne námietky, no myslel si svoje. Počas pyrenejských etáp sa ukázalo, že Rolland na ťažké vrchy výkonnostne nestačí a Bobet šiel vpred na vlastné tričko. Po fantastických výkonoch získal svoje už tretie celkové víťazstvo. Po skončení Tour absolvoval dôkladnú lekársku prehliadku, pretože ho sužovali kruté bolesti v brušnej dutine. Verdikt lekárov bol nepriaznivý, objavili nádor na obličke. Operačne sa odstrániť nedal, nachádzal sa iba milimetre od dôležitých orgánov. V nasledujúcich týždňoch po stanovení diagnózy nikto nikdy nevyslovil slovo rakovina. No niektorí lekári tušili, že choroba bude zrejme nevyliečiteľná. Bobet si robil plány na ďalšie obdobie. Kým nemohol jazdiť na bicykli, učil sa ovládať lietadlo.

Po skončení cyklistickej kariéry sa Bobet vrhol do podnikania. Prevádzkoval obchod s odevami, ale výrazný profit mu priniesol úplne iný obchod. Nemalý balík peňazí investoval do výrobkov z morskej vody, ktoré mali priaznivý účinok na ľudské zdravie. V tom období to bola úplne neznáma komodita a konkurencia v tejto oblasti prakticky neexistovala, takže Bobetov biznis prekvital. Na jeseň 1960 prežil Bobet vážnu dopravnú nehodu, auto s ním a jeho bratom Jeanom vyletelo z cesty a obaja vyviazli s ťažkými zraneniami. Počas liečenia objavil priaznivé účinky morskej vody a soli. Na svojich ososbných skúsenostiach potom neskôr založil už spomínaný obchod. Ako sme už spomenuli, na sklonku svojho života ochorel na rakovinu obličky. Choroba už bola nanešťastie v pokročilom štádiu a Louison Bobet deň po svojich 58. narodenianách zomrel. Je pochovaný na cintoríne v Saint Méen le Grand, kde je situované aj múzeum, venované jeho pamiatke.