Verejne priznal užívanie amfetamínov (1919 - 1960)

Počas vrcholu svojej cyklistickej kariéry bol tak trochu v tieni krajana Gina Bartaliho, aj keď ich úspechy boli porovnateľné. Fausto Coppi bol vo vrcholnej forme pred a po Druhej svetovej vojne rozhodne jedným z najlepších pretekárov na svete. Potvrdením jeho neobyčajných kvalít bola aj prezývka Campionissimo, teda "Šampión šampiónov." Päťkrát vyhral Giro d'Italia, dva razy triumfoval na Tour de France, stal sa majstrom sveta v pretekoch jednotlivcov, Giro di Lombardia vyhral tiež päťkrát. V roku 1942 prekonal svetový rekord v hodinovke, keď zašiel na tie časy fantastických 45 798 metrov. Tento rekord vydržal dlhých 14 rokov, až v roku 1956 ho prekonal Jacques Anquetil.

Fausto Coppi sa narodil v roku 1919 ako štvrté dieťa z piatich rodičom Domenicovi a Agioline. Jeho mame sa páčilo meno Angelo, ale otec trval na mene Fausto. Oficiálne sa ich syn volal Angelo Fausto, no počas celého svojho života ho ľudia oslovovali zásadne ako Fausto. Rodina Coopiovcov žila v chudobe a deti trpeli podvýživou. Ako chlapec bol chorľavý, škola ho veľmi nezaujímala. Rád sa namiesto vyučovania Fausto-Coppi-2prevážal na starom rodinnom bicykli bez bŕzd, ktorý našiel v pivnici. Keď mal Fausto 13 rokov, odišiel zo školy a začal pracovať ako pomocník mäsiara Domenica Merlaniho. Do práce aj z nej sa premiestňoval na bicykli, veľmi skoro ho začali zaujímať ozajstné cyklistické preteky. Otec mu poskytol nejaké peniaze na nákup bicykla, ale podstatnú čiastku mu daroval strýko, ktorý bol námorným dôstojníkom na tankeri. Strýko bol vášnivým fanúšikom cyklistiky ako mnohí iní Taliani. Keď zafinancoval synovcovi prvý skutočný bicykel, urobil to nezištne a spontánne. Po mnohých rokoch, keď už slávny Fausto spomínal na svoje detské roky, vždy spomenul aj strýka, ako človeka, ktorý jeho životnú dráhu citeľne ovplyvnil. Mal len 15 rokov, keď štartoval na svojich prvých pretekoch a za prvenstvo dostal 20 lír a sendvič so salámou. V roku 1938 dostal talentovaný Fausto Coppi profesionálnu licenciu a hneď aj vyhral prestížne preteky Castelleto d´Orba. Poľahky sa „odtrhol" od pelotónu a do cieľa dorazil úplne sám, ďaleko pred všetkými súpermi. Úniky pred hlavným poľom boli Coppiho doménou. Známy francúzsky cyklistický novinár si všimol zaujímavú skutočnosť. V rokoch 1946 - 54 nedokázal zvyšok štartovného poľa zlikvidovať ani jediný Coppiho únik. Ak sa mu podarilo vzdialiť od pelotónu, vždy dorazil do cieľa sám a v etape zvíťazil.

Na jednej strane dosiahol Fausto Coppi mnoho skvelých úspechov, na druhej strane máloktorý cyklista v histórii mal toľko športovej smoly ako on. Počas kariéry utrpel asi 20 zlomenín, lekári mu museli vystužiť niektoré kosti kovovými platničkami. Mal tiež výrazne posunuté stavce chrbtice. Napriek týmto zdravotným patáliám bol skvelým cyklistom, v rodnom Taliansku ho považovali za jedného z najlepších športovcov tých čias. Určite by mal na konte oveľa viac víťazstiev, no jeho skvostnú kariéru prerušila druhá svetová vojna. Prvé veľké víťazstvo si vybojoval ešte v roku 1940, keď bol prvý na prestížnom Giro d´Italia. Expereti sa nadchýňali nielen jeho víťazstvami, ale aj štýlom jazdy. Bol považovaný za ďaleko najelegantnejšieho cyklistu, pozorovať ho v sedle bicykla bolo estetickým zážitkom. Vyzeralo to tak, akoby nemusel vynakladať žiadne veľké úsilie, a predsa bol najlepší.

Na dráhe v Miláne ustanovil Fausto Coppi 7. novembra 1942 nový svetový rekord v hodinovke na 45 798 metrov. Celú vzdialenosť prešiel na ťažkom prevode, na jedno otočenie pedálmi prešiel 7,47 metra s priemernou frekvenciou približne 103 šliapnutí za minútu. Predstavovalo to niečo viac ako 770 metrov za minútu. Bicykel, na ktorom Coppi dosiahol tento výnimočný výkon, je vystavený v múzeu blízko mesta Como.

Celé Taliansko intenzívne prežívalo súperenie Fausta Coppiho s Ginom Bartalim. Už v roku 1940 sa ocitli v jednom tíme. Úlohou Coppiho na Giro d'Italia bolo podporovať Bartaliho, ale celé sa to vyvŕbilo úplne ináč. Prvá hviezda tímu Bartali skončila v poli porazených, kým "nosič vody" Coppi sa stal celkovým víťazom. Škandál sa stal aj v roku 1948 na majstrovstvách sveta. Coppi s Bartalim mali podľa stanovenej taktiky spolupracovať v záujme úspechu talianskeho družstva, no konali úplne inak. Každý šiel evidentne Fausto-Coppi-1na vlastné tričko a ani jeden z nich preteky nedokončil. Funkcionári talianskej cykistickej asociácie zúrili. V oficiálnom stanovisku tvrdo skritizovali oboch pretekárov a udelili im každému trojmesačný dištanc.

Fausto Coppi bol jedným z prvých cyklistov, ktorí kládli nemalý dôraz aj na životosprávu, napríklad sa racionálne stravoval. Zároveň sa ale potvrdilo, že pravidelne bral aj podporné prostriedky. V jednom z televíznych interview to aj otvorene priznal. Potvrdil, že takmer neustále pred pretekmi užíval amfetamíny. Dodajme, že v časoch jeho kariéry to nebolo zakázané a rovnako konali aj mnohí ďalší cyklisti.

Coppimu sa mimoriadne darilo najmä na pretekoch Giro d´Italia, kde vyhral celkovo až päťkrát. Okrem neho to dokázali len dvaja cyklisti - legendárny Eddy Merckx a Coppiho krajan Alfredo Bindo. Okrem toho Coppi v dvoch sezónach dosiahol aj vzácne "double", keď bol najlepší súčasne na Tour de France aj Giro d'Italia.

Miláčik Talianov si verejnú mienku vo svojej vlasti veľmi popudil proti sebe v roku 1953. Opustil svoju manželku kvôli milenke Giulii Occhini a to bolo v konzervatívnom, prísne kresťanskom Taliansku tých čias neodpustiteľné. Táto časť Coppiho života zaujala aj filmárov, o jeho milostnej afére vznikol film „Veľký Fausto". Po skončení aktívnej kariéry sa Coppi zúčastnil dobrodružnej výpravy do Afriky. Nakazil sa tam maláriou, ktorú talianski lekári diagnostikovali veľmi neskoro. Zdravotné následky ich zlyhania boli fatálne - začiatkom roka 1960 Fausto Coppi vo veku iba 40 rokov zomrel.