Preslávil sa pod cudzím menom (1882 - 1917)

Meno, pod ktorým sa preslávil ako skvelý cyklista, vôbec nebolo jeho. V skutočnosti sa volal úplne ináč - Lucien Georges Mazan. K prijatiu pseudonymu ho prinútil prísny otec, ktorý o cyklistickej kariére svojho syna nechcel ani len počuť. Profesionálnych cyklistov hanlivo nazýval cirkusovými klaunami. Na všetky preteky sa preto jeho syn prihlasoval pod menom Lucien Breton, ktoré mal zapísané aj vo svoje profesionálnej licencii. Keď sa dozvedel, že existuje pretekár s identickým menom, v snahe odlíšiť sa od neho rozšíril to svoje o prívlastok "Petit", čo vo francúzštine znamená "Malý". Lucien Petit Breton sa narodil v roku 1882 vo franúzskej provincii Brittany. Keď mal šesť rokov, spolu s rodičmi sa presťahovali do hlavného mesta Argentíny Buenos Aires a dostal aj argentínske občianstvo. Tu niekde sú korene jeho prezývky "Argentínčan", ktorá ho sprevádzala väčšinu  života. O jeho cyklistickej kariére do značnej miery rozhodla náhoda, keď mal 16, v lotérii vyhral bicykel a okamžite sa prihlásil na niekoľko amatérskych pretekov. Darilo sa mu nad očakávanie úspečne a Lucien začal uvažovať o tom, že by sa cyklistikou živil.

Ešte v Argentíne dosiahol svoj prvý veľký športový úspech, v dráhovej cyklistike sa stal majstrom krajiny. Plány mu trochu skrížil povolávací rozkaz do armády, pre ktorý sa musel vrátiť do Francúzska. Ale pretekom sa venoval aj naďalej, v jeho vitríne pribúdali poháre za víťazstvá. V roku 1904 triumfoval na pretekoch Bol d´Or. Bolo to neobyčajne vysiľujúce podujatie, účastníci šliapali bez prestávky plných 24 hodín, aj keď im vzduch rozrážali jazdci na motocykloch. Petit Breton za tento čas prešiel úctyhodných 825 kilometrov a druhého borca v poradí nechal za sebou o vyše 30 kilometrov!

O rok neskôr na dráhe v Paríži vytvoril nový svetový rekord v hodinovke, keď dokázal prejsť 41 110 metrov. V rámci tejto rekordnej jazdy vylepšil svetové maximá aj na 10 a 20 kilometrov. V ďalšej sezóne sa zameral aj na cestné preteky, v ktorých už hneď odzačiatku patril k najlepším. V tvrdej konkurencii na Tour de France 1905 sa Lucien-Petit-Bretonvýrazne presadil, skončil celkovo na skvelom piatom mieste a zrejme by bol vyššie, nebyť totálneho organizačného chaosu. Viacero etáp zásadne ovlyvnili výtržnosti divákov, sústredených okolo ciest. Pred pretekármi nie raz rozsypali klince a spôsobili tým množstvo defektov, ktoré výrazne prehovorili do výsledkovej listiny. Postihli aj Petit Bretona, ktorý bol perfektne pripravený. Okrem toho sa určitá skupina účastníkov Tour uchýlila k podvodu, časť pretekov absolvovala vlakom aj so svojimi bicyklami. Petit Breton potvrdil svoju výbornú fazónu v pretekoch Paríž – Tours a už tretíkrát ich vyhral. V roku 1906 sa v konečnom poradí na Tour de France posunul ešte o jednu priečku nahor – v cieli figuroval na štvrtej priečke.

Do roka 1907 vstúpil s tými najvyššími ambíciami. Pred konaním sa Tour de France vyhral premiérový ročník pretekov Miláno – San Remo a dal tak najavo, že je vo výbornej forme. Poveternostné podmienky medzi spomínanými talianskymi nestami boli zlé, počas prvých hodín vytrvalo pršalo a jazdci boli uzimení a premočení do nitky. Diváci hnali svojimi pokrikmi vpred hlavne ich krajana Giovanniho Gerbiho, v tom čase najuznávanejšieho talianskeho cyklistu. Jazdci museli šliapať 288 kilometrov a polotónu sa vzdialilo trio Gerbi, Garrigou a Petit Breton. V záverečných kilometroch dokázal Francúz ešte zrýchliť a cieľ preťal s náskokom pätnástich sekúnd pred Gerbim. No rozhodcovia poradie upravili a Gerbiho penalizovali za nedovolenú pomoc. Druhé miesto tak pripadlo Garrigouovi, tretí skončil Gerbi. Víťazné trio totálne deklasovalo zvyšok štartovného poľa, veď štvrtý v cieli Talian Luigi Ganna stratil na víťaza takmer 33 minút. O náročnosti pretekov výrečne hovorí aj to, že z 33 cyklistov došlo do cieľa iba 14.

Spočiatku sa Petit Bretonovi aj na cestách Tour de France darilo dobre, ale piata etapa všetko zmenila. Šlo sa z Lyonu do horského strediska Grenoble a obsahovala náročné kopce. V priebehu tejto etapy musel pelotón pri namáhavom výstupe na 1326 metrov vysoký Col de la Porte prekonať 14,5 kilometrová stúpanie s výškovým rozdielom približne 700 metrov. Petit Breton stratil kontakt s čelom pretekov, do cieľa dorazil až na desiatom mieste a na víťazného Emilea Georgeta, ktorý vyhral už tretiu etapu na Tour strácal hrozivých 28 minút. Napriek tomu ešte jeho šance žili, celkovo bol na druhom mieste. Podstatné neboli časové straty, ale umiestnenia v jednotlivých etapách, pretože bol v platnosti bodový systém. Bez ohľadu na čas sčítavali sa umiestnenia cyklistu v etapách. V desiatej etape Georget porušil vtedajšie konzekventné pravidlá, vymenil si rozbitý bicykel za iný a jury ho klasifikovala v etape na poslednom mieste. Na čelo generálnej klasifikácie sa tak vyhupol Petit Breton. V zostávajúcich etapách exceloval. Dve z nich vyhral a zakaždým stál na stupňoch víťazov, nikdy neskončil horšie než tretí. V cieli pretekov mal 47 bodov, o 10 menej ako druhý Gustave Garridou, tretí bol Georget.

Aj v roku 1908 zbieral sladké ovocie svojej tréningovej driny. Vyhral preteky Paríž – Brusel a na štart Tour de France nastupoval odhodlaný a dokonale pripravený. Bol členom tímu Peugeot, ktorý dominoval, veď jeho jazdci Lucien-Petit-Breton-2obsadili celkovo prvé štyri pozície. Víťazstvo Petit Bretona bolo o čosi ľahšie než v minulosti, spolu mal na konte iba 36 bodov a iba v jedinej etape neskončil v prvej štvorke. Odstup ďalších borcov bol priepastný, druhý Francois Faber nazbieral 68, tretí Georges Passerieu 75 bodov. Lucien Petit Breton prepísal historické kriniky, stal sa prvým cyklistom na svete, ktorý vyhral celkovú klasifikáciu Tour de France dva razy. Bohužiaľ, bolo to jeho posledné veľké víťazstvo, neľútostný osud mu ich viac nedoprial. V roku 1911 štartoval na Tour de France naposledy. Aj tento ročník negatívne poznamenali výčiny chuligánov a zmätky, spôsobené zlyhaním organizátorov. Po niekoľkých pádoch, ktoré mali na svedomí radikálni fanúšikovia, sa musel doráňaný Petit Breton vzdať.

Prvá svetová vojna ukončila jeho športovú kariéru a pripravila ho aj o život za podivných okolností. Vstúpil do francúzskej armády a v tmavej, oblačnej noci 19. decembra v roku 1917 tragicky zahynul vo veku necelých 36 rokov. Pri šoférovaní svojho vozidla mu cestu skrížil opitý sedliak na rebriniaku, ťahanom koňom. Zrážka bola pre bývalého skvelého pretekára fatálna, bol okamžite mŕtvy.

Niektoré štatistické údaje o jeho cyklistickej kariére potvrdzujú, že Lucien Petit Breton bol excelentným pretekárom. V jednoetapových podujatiach bol najrýchlejší celkovo 18-krát, na cestách Tour vyhral spolu 7 etáp a až v 32 etapách figuroval v cieli v prvej trojke. Aj po smrti ostal vo Francúzsku populárnym, fanúšikovia ne neho dlho nezabudli. Do jedného z veľmi sledovaných televíznych seriálov zakomponovali scenáristi aj epizódu, opisujúcu Tour de France v roku 1908. Bola to síce skôr umelecká fikcia, ale milióny televíznych divákov si aspoň takto pripomenuli pamiatku tohto vynikajúceho cyklistu.