6. časť (2006 - 2009): Contador najprv bojoval o život, potom vyhral Tour

 

Tour de France 2006 sa skončila škandálom, ktorý nemal obdobu. Víťaz Floyd Landis mal pozitívny dopingový test a bol diskvalifikovaný. Prvenstvo takto pripadlo druhému v pôvodnom poradí, Óscarovi Pereirovi. Otvárací prológ sa tentoraz šiel v Strasbourgu, dĺžka pretekov dosiahla 3657 kilometrov, priemerná rýchlosť (40,789 kilometra za hodinu) bola tretia najvyššia v histórii Tour. Etapy viedli šiestimi rôznymi krajinami, pelotón zavítal do Holandska, Belgicka, Luxemburska, Nemecka, Španielska, histor48a pochopiteľne Francúzska. V tomto ročníku absentovala časovka družstiev. Ešte pred štartom "zatriasli" pretekmi dopingové kauzy. Viacero jazdcov bolo vylúčených, týkalo sa to aj veľkých cyklistických hviezd - Jana Ullricha a Ivana Bassa. A po dojazde poslednej etapy vyšlo najavo šokujúce odhalenie. Víťaz Floyd Landis mal po 17. etape pozitívny dopingový test. Američan verdikt organizátorov o vylúčení neakceptoval a nasledovala súdna arbitráž. V septembri 2007 bol po rozsiahlom dokazovaní Landis označený ako vinný. Ale dopingové odhalenia sa týkali aj mnohých ďalších jazdcov. Lance Armstrong na štarte chýbal a vrátane jeho do pretekov nenastúpila najúspešnejšia pätica z predchádzajúceho roka. Naopak, na štarte sa objavil známy dopingový hriešnik. David Millar bol pred štartom Tour 2006 vylúčený, keďže pri prehliadke jeho domu bol objavený bohatý dopingový arzenál. Millar dostal dvojročný zákaz činnosti, ktorý mu vypršal približne mesiac pred zahájením Tour de France 2006.

 

K nevídanému finišu prispeli drogy

Do 17. etapy nič nenasvedčovalo tomu, že by mal Floyd Landis výrazne prehovoriť do poradia na prvých miestach. V prechádzajúci deň stratil na víťaza 8 minút. Bolo takmer isté, že stratil nádej na pódiové umiestnenie. Ale v 17. etape sa diali nevídané veci. Landis bol v horských terénoch nezastaviteľný. Sólovou jazdou dostihol unikajúcu skupinku jazdcov, potom ju nechal za sebou a pokračoval až do cieľa. Zmazal takmer celú svoju celkovú stratu a zrazu bol za "žltým" Pereirom iba o 30 sekúnd. V poslednej etape, časovke jednotlivcov, dokázal poraziť Pereira o 1 minútu a stal sa tak víťazom Tour de France 2006. Lenže vzorka moču, ktorú mu dopingoví komisári odobrali po 17. etape, vykazovala prítomnosť zakázaných látok vo veľkej miere. Test odhalil v Landisovom organizme syntetický testosterón. A pomer testosterónu a epitestosterónu presahoval povolený limit takmer trojnásobne. Medzinárodná cyklistická únia ho po roku vyšetrovania a nezvrátiteľných dôkazoch "obrala" o víťazstvo v Tour 2006. Len raz v celej histórii Tour bol celkový víťaz diskvalifikovaný, stalo sa to ešte v roku 1904 Mauricemu Garinovi. "Opravené" celkové poradie pretekov vyzeralo takto: zvíťazil Óscar Pereiro (Španielsko), druhý skončil Nemec Andreas Kloten so stratou iba 32 sekúnd, tretí Carlos Sastre (Španielsko) zaostal 2:16 min. Bodovaciu súťaž a zelené tričko získal Robbie Mc Ewen (Austrália), titul kráľa vrchov pripadol Michaelovi Rasmussenovi (Dánsko), medzi mladými jazdcami do 25 rokov bol najlepší Damiano Cunego (Taliansko). Z tímov bol prvý T - Mobile, druhý Team SCS bol pomalší o 17:04 min, tretí Robabank zaostal 23:26 min.

 

Starosta Londýna: "Teroristi nás nezastrašia!"

V roku 2007 merala trať Tour de France 3570 kilometrov, rozložených do 20 etáp a úvodného prológu. Priemerná rýchlosť dosiahla solídnu hodnotu 39,230 kilometra za hodinu. Otvárací prológ prebehol netradične v Londýne, prvá etapa viedla z anglického Kentu do Canterbury. Bola to zatiaľ tretia Tour de France, ktorá zavítala do Anglicka. Medzi účastníkmi sa vyskytovali obavy o bezpečnosť, veď v roku 2005 otriasli anglickou metropolou bombové atentáty. Ale londýnsky starosta Ken Livinstone verejne garantoval hladký priebeh etáp, keď pre médiá vyhlásil: "Dáme celému svetu na známosť, že terorizmus neotrasie naším mestom, ani jeho obyvateľmi. Ľudia, ktorí si dali za cieľ zastrašiť nás, nikdy svoj cieľ nedosiahnu!"" Londýnska polícia bola v totálnom nasadení a nebol zaznamenaný žiaden, ani ten najmenší incident. Tour v roku 2007 prechádzala aj dvoma ďalšími štátmi - Belgickom a Španielskom.

 

Dopingových škandálov viac než dosť

Tak ako v posledných ročníkoch, aj tentoraz preteky sprevádzali početné dopingové škandály. Prvým hriešnikom bol Patrik Sinkewitz. V 8. etape utrpel vážnejšie zranenie a preteky vzdal, no v rovnakom čase bolo zverejnené, že jeho dopingový test, vykonaný mesiac pred štartom Tour 2007 bol pozitívny. A 24. júla 2007, počas pretekov vybuchla ďalšia dopingová „bomba". Tím Astana bol vylúčený, keďže histor47jeho jazdec Alexander Vinokurov bol usvedčený zo zakázanej krvnej transfúzie. Jeho diskvalifikácia sa výrazne dotkla aj jeho kolegov z tímu, veď Andreas Koden bol v tom čase celkovo piaty a Andrej Kašečkin siedmy. Tesne pred štartom 16. etapy viacero tímov verejne protestovalo proti zhovievavosti organizátorov voči dopingovým previnilcom. Po dojazde etapy bolo oznámené, že Cristian Moreni (Taliansko), jazdec tímu Cofidis, mal pozitívny test. Jeho tím i on sám boli diskvalifikovaní. Rovnako dopadol aj Španiel Iban Mayo, ktorému dokázali krvný doping EPO. Bol zaznamenaný aj kuriózny incident. Nemec Marcus Burghardt sa zrazil so psom, pobiehajúcim po ceste. Jazdec pri kolízii preletel ponad riadidlá svojho bicykla, kým pes neutrpel žiadne zranenie a jedným z divákov bol odtiahnutý z cesty. Ďalší pes "úradoval" počas 18. etapy. Štvorica uprchlíkov bola v úniku pred pelotónom, keď im vbehol pod kolesá. Dvaja cyklisti, Sandy Casar a Frederik Willems, spadli. Casar dokázal s pomocou Axela Merckxa dobehnúť jazdcov na čele, kým Casara polotón pohltil.

 

Rasmussen sa pred komisármi skryl

Až v 14. etape dokázal Alberto Contador zvíťaziť, bolo to jeho jediné etapové víťazstvo v ročníku 2007. A právo obliecť si žlté tričko vedúceho pretekára si vybojoval po 16. etape administratívnym zásahom usporiadateľov. Čo sa presne stalo? Po 16. etape odvolal tím Rabobank svojho najlepšieho jazdca Michaela Rasmussena, ktorý tvrdil, že bol v júni v Mexiku so svojou manželkou, kým taliansky novinár Davide Cassani uviedol, že Rasmussena videl v tom čase v Taliansku, kde ho hľadali dopingoví komisári. Rasmussen bol v tej chvíli na čele celkového poradia Tour. Na základe prísnych tímových pravidiel Rasmussena odvolali z pretekov a do žltého trička sa obliekol jazdec tímu Discovery Channel Alberto Contador. Tvrdou skúškou pre lídra Contadora mala byť 19. etapa, časovka jednotlivcov, keďže druhý celkovo Cadel Evans a tretí Levi Leipheimer boli považovaní za skvelých časovkárov. Náročný boj proti času síce zmenšil odstupy jazdcov na prvých miestach, zmenu poradia však nepriniesol. Prvých troch cyklistov celkovej klasifikácie delilo od seba len 31 sekúnd, a to bol najmenší rozdiel v celej histórii Tour de France. Alberto Contador okrem žltého trička vybojoval aj biele, určené pre najrýchlejšieho pretekára do 25 rokov. Druhý muž celkového poradia Austrálčan Cadel Evans strácal na Contadora iba 23 sekúnd, tretí Levi Leipheimer (USA) zaostal za Austrálčanom 8 sekúnd. Zelené tričko pripadlo Robbiemu McEwenovi, najlepším vrchárom sa stal Kolumbijčan Mauricio Soler. Ten znova potvrdil, že cyklisti z tejto kopcovitej krajiny sú v ťažkých horských etapách skvelí. V tímovej súťaži zvíťazil Discovery Channel. V dojazdoch jednotlivých etáp sa na špici cieľových špurtov vystriedalo mnoho jazdcov. Iba štyria z nich dokázali vyhrať dve etapy - Fabian Cancellara, Tom Boonen, Michael Rasmussen a Daniele Bennati. Zvyšných dvanásť etáp malo zakaždým iného víťaza. Celkový víťaz Alberto Contador bol v dojazde najrýchlejší iba v jedinej etape. Aj to svedčilo o vyrovnanosti pretekov.

 

Doping posudzovaný ako trestný čin

Už mesiac pred štartom ďalšieho ročníka Tour de France 2008 dopingoví komisári oznámili ďalšie kauzy. A netýkali sa iba "radových" cyklistov, dopovali aj cyklisti, považovaní za skutočné hviezdy. Pozitívny test mal držiteľ zeleného trička v roku 2007 Tom Boonen, v jeho vzorke sa našli stopy po kokaíne. Medzinárodná cyklistická únia v boji s dopingom radikálne pritvrdila. V priebehu dvoch týždňov histor46pred štartom Tour 2008 uskutočnila antidopingová agentúra AFLD 60 "prepadových" testov, tesne pred dňom úvodného prológu odobrala krvné vzorky od všetkých 180 - tich jazdcov, ktorí boli prihlásení na Tour. Aj počas samotných pretekov boli kontroly veľmi časté, po každej etape bolo testovaných približne 15 cyklistov. Francúzsko dokonca schválilo zákon, podľa ktorého bol doping kriminálnym činom a podliehal trestnoprávnej zodpovednosti. Tím Barloworld kvôli dopingu pristúpil k bezprecedentnému kroku. Jeho jazdec Moisés Dueňas bol pozitívne testovaný na EPO, bezprostredne po tomto odhalení firma Barloworld oznámila, že po aktuálnom ročníku Tour odstupuje od sponzoringu. Napokon však vedenie spomínanej spoločnosti rozhodlo ináč, na konci októbra zverejnilo, že sa predbežne nevzdá sponzorovania tímu v ďalšom roku. Takisto však šéfstvo firmy zdôraznilo, že v prípade ďalšieho dopingového previnenia niektorého zo svojich jazdcov bude zrušenie sponzorskej zmluvy definitívne.

Tour de France 2008 znamenala celkovo už 95. ročník najslávnejších cyklistických pretekov na svete. 21 etáp meralo spolu 3559 kilometrov, priemerná rýchlosť dosiahla 40,500 kilometra za hodinu. Tentoraz sa štartovala netradične vo francúzskom meste Brest, v 15. etape pelotón zavítal do Talianska. Od ďalšej etapy už trasa viedla výlučne Francúzskom, cieľ bol v Paríži.

 

Mnohé slávne mená chýbali

Na štarte chýbal tím Astana, po dopingových kauzách tejto stajne ju organizátori nepozvali. Preto sa v pelotóne neobjavili viacerí skvelí jazdci - víťaz predchádzajúceho ročníka Alberto Contador, tretí Levi Leipheimer a Andreas Kloden, v rokoch 2004 a 2006 zakaždým druhý v celkovej klasifikácii. Tesne pred štartom pretekov Contador označil Cadela Evansa za najväčšieho favorita, ale bookmakeri mali odlišný názor - Na Evansovo víťazstvo stanovili kurz 25:1.

V predchádzajúcich ročníkoch Tour platilo jedno pravidlo. Po prológu vždy nasledoval týždeň rovinatých etáp a v žltom tričku väčšinou šiel dobrý špurtér, ktorý sa umiestnil vysoko aj v prológu. Pred úvodom Tour 2008 riaditeľ pretekov Christian Prudhomme oznámil, že tentoraz budú preteky iné: "Chceme, aby závery etáp vyhovovali rôznym typom jazdcov, nielen ortodoxným špurtérom." Časovky jednotlivcov boli v tomto roku oveľa kratšie než zvyčajne, spolu merali iba 82 kilometrov.

Prvé etapy Tour 2008 viedli zväčša po rovine a časové rozdiely medzi jazdcami boli malé. Pokusy o úniky sa diali zriedkavo. V 1. etape vyhral špurt veľkej skupiny Thor Hushovd, ale už v druhej úspešne unikla štvorica jazdcov a únik dotiahla až do cieľa. Štvrtou etapou bola časovka jednotlivcov, v nej bol najrýchlejší Stefan Schumacher, ktorý sa dostal na čelo celkového poradia. Na druhý deň sa znova rozhodovalo v špurte, prvý bol Mark Cavendish.

 

Piati prenasledovatelia "naprataní" v jednej minúte

Boj o popredné miesta vzplanul až od šiestej etapy, prvej, ktorá viedla horskými terénmi. Pred jej štartom boli top favoriti "naprataní" tesne vedľa seba, s malými časovými odstupmi. A všetci aj došli do cieľa prakticky spoločne. Aj ďalšie tri etapy spôsobili v generálnej klasifikácii iba zanedbateľné zmeny. Poradie na popredných miestach poprehadzovala až 10. etapa, v ktorej sa Kirchen prepadol dozadu a Cadel Evans sa ujal vedenia, iba jednu jedinú sekundu pred Frankom Schleckom. Poradie lídrov sa prakticky výraznejšie nezmenilo až do 15. etapy. Po nej už figuroval na čele Frank Schleck, no jeho prenasledovatelia boli nadohľad, Kohl, Evans, Neňšov, Valverde a Sastre boli "naprataní" v jedinej minúte.

Šiesta a siedma etapa už viedli oveľa náročnejším horským terénom. Napriek tomu sa všetky pokusy o únik v 6. etape skončili neúspechom, favoriti vždy uprchlíkov dostihli a v závere rozhodoval masový šprint v cieľovej rovinke. O deň neskôr vyhral Luis León Sánchez, no pelotón prdstihol iba o pár sekúnd. Mark Cavendish uspel aj v ďalšom finiši a vyhral 8. etapu. Od 9. etapy čakali cyklistov Pyreneje, v nej sa Riccardovi Ricoóvi podarilo v záverečnom stúpaní vzdialiť sa čelnej skupine a vyhral. histor32V 10. etape prišla prvá do cieľa štvorčlenná skupinka, najrýchlejší bol Leonardo Piepoli. V 11. etape neboli extrémne stúpania, opäť uniklo kvarteto jazdcov a do cieľa si vypracovalo náskok až 14 minút. Pravda, nikto z nich nefiguroval na popredných miestach klasifikácie a tak ich únik hlavný pelotón viacmenej ignoroval. Nasledujúce etapy boli rovinaté, preto v nich logicky víťazili renomovaní špurtéri. Dve za sebou vyhral Mark Cavendish, tretiu Oscar Freire. V 17. etape podnikol Carlos Sastre rozhodujúci útok na žlté tričko, vyhral s výrazným náskokom pred dovtedajšou elitou celkovej klasifikácie. Svoj sólový únik dotiahol do úspešného konca, druhého jazdca za sebou zanechal o celé dve minúty, ďalší konkurenti mali ešte výrznejšiu časovú stratu. Poslednou šancou "zatriasť" celkovým poradím bola 20. etapa, časovka jednotlivcov. Spôsobila síce určité zmeny na popredných miestach generálnej klasifikácie, aj skresala Sastreho náskok, no o žlté tričko ho nepripravila. Aj túto získal pre seba Stefan Schumacher, záverečnú 21. etapu vyhral v špurte Gert Steegmans.Carlos Sastre si ustrážil svoje tesné vedenie a stal sa celkovým víťazom Tour de France 2008.

Ale rovnako ako v predchádzajúcich rokoch do celkového poradia zásadne prehovorili aj nešportové faktory. Pozitívne dopingové testy sa množili ako huby po daždi. Riccardo Riccó dokázal vyhrať šiestu i deviatu etapu, ale v jeho biologickej vzorke, odobratej po štvrtej etape,  komisári našli zakázanú chemickú látku. Riccó bol vyškrtnutý zo zoznamu klasifikovaných jazdcov.

 

Kuriózny dôvod neučasti Valverdeho

V roku 2009 sa uskutočnila Tour de France už 96.krát. Otvárací prológ meral 15 kilometrov a šiel sa netradične v Monacu. Preteky zavítali do šiestich krajín, pelotón prechádzal cez Monaco, Francúzsko, Španielsko, Andorru, Švajčiarsko a Taliansko. Cieľ záverečnej etapy bol na parížskej Champs - Élysées. Spolu 21 etáp a 3459 kilometrov absolvoval pelotón priemernou rýchlosťou 40,310 kilometra za hodinu. Časovky jednotlivcov predstavovali najkratšiu vzdialenosť od roku 1967, ale organizátori zaradili po štyroch rokoch aj jednu časovku družstiev. Na trase pretekov figurovalo sedem horských etáp, tri z nich mali cieľ na vrcholoch náročných kopcov. Už pred štartom bolo jasné, že Alejandro Valverde, najlepší jazdec tímu Caisse D´Epargne, nebude môcť v tomto ročníku Tour štartovať. A dôvod bol vskutku kuriózny. Za dopingový prehrešok bol Talianskym olympijským výborom potrestaný zákazom zúčastniť sa akéhokoľvek športového podujatia na území Talianska. Keďže Tour de France 2009 zamierila počas 16. etapy aj do Talianska, Valverde sa musel účasti vzdať. Odpadol tak jeden z veľkých favoritov na výborné umiestnenie. Na predchádzajúcich dvoch ročníkoch Tour vždy skončil celkovo v prvej desiatke a aj experti ho zaradili medzi tých, ktorí budú bojovať o celkové prvenstvo. Tri dni pred úvodným prológom vyšiel so zásadným vyhlásením tím Silence - Lotto. Jeho člen Thomas Dekker bol pre doping s okamžitou platnosťou vylúčený z tímu.

 

Podriadil sa Armstrong Contadorovi?

Rovnako ako v roku 2007, aj tentoraz triumfoval v celkovej klasifikácii Alberto Contador. Bol výborne pripravený, dvakrát prišiel do cieľa prvý v ťažkých horských etapách, jeho veľmi silný tím Astana bol najrýchlejsí v časovke družstiev. V záujme Contadorovho víťazstva pomáhal svojmu tímovému kolegovi aj Lance Armstrong, a bola to mimoriadne účinná podpora. Armstrong sa objavil na štarte po troch rokoch, zriekol sa vlastných vrcholných ambícií, no aj tak dosiahol na tretiu priečku celkového poradia. Dodajme, že fenomenálny Američan už mal 38 rokov a odborníci sa zhodovali na tom, že žiadne popredné umiestnenie už dosiahnuť nedokáže. Amrstrong ich vyviedol z omylu a potvrdil svoju absolútnu výnimočnosť. Za Contadorom skončil na druhom mieste celkovo Andy Schleck (Luxembursko) so stratou 4:11 min, tretí bol Lance Armstrong s odstupom 5:24 min. Zelené tričko za víťazstvo v bodovacej súťaži si odniesol Thor Hushovd (Nórsko), kráľom vrchárov sa stal Talian Franco Pellizotti. Medzi tímami kraľovala Astana s veľkým náskokom, a tento tím si aj finačne pekne prilepšil. Celková výška jeho prémií dosiahla približne 700 tisíc eur, kým druhý tím poradia - Saxo Bank zinkasoval o polovicu menej...

Otvárací prológ na 15 kilometrov vyhral Fabian Cancellara, ktorý je, mimochodom, aj držiteľom zlatej olympijskej medaily v časovke jednotlivcov. Žlté tričko si udržal celý prvý týždeň pretekov, ktorý tvorili rovinaté etapy. Rozhodovalo sa v cieľových špurtoch a na špici spravidla vždy finišoval vychýrený contadoršpurtér Mark Cavendish. Druhý týždeň už zaviedol pelotón do náročných horských terénov v Pyrenejách. Vo vražedných stúpaniach exceloval Alberto Contador, získaval cenné sekundy a v celkovej klasifikácii sa pomaly, ale isto šplhal hore. Žlté tričko síce na pár etáp získal Rinaldo Nocentini, no málokto pochyboval, že Contador ho získa pre seba. V záveroch horských etáp sa na popredných pozíciách pravidelne objavoval aj Thor Hushovd, skvelý špurtér. Potvrdzoval, že je schopný vklíniť sa medzi najlepších a dostať sa medzi elitu bodovacej súťaže (kde rozhoduje čo najnižší súčet umiestnení), ale aj v kategórii "kráľa" vrchov. Po týždni v Pyrenejách nasledoval týždeň v Alpách. Tak trochu prekvapujúco dvakrát skončil prvý Mark Cavendish, ktorý bol v dojazdoch suverénne najlepší, veď dokázal vyhrať až šesť etáp, vrátane poslednej na zradných parížskych dlažobných kockách. Na alpských cestách sa síce zrodilo viacero nádejných únikov, no celkové poradie na popredných miestach sa zásadnejšie nemenilo.

 

Dvaja bratia Schleckovci na stupni víťazov

Od prvej alpskej etapy experti predpokladali, že prichádza Contadorova šanca potvrdiť jeho všestrannosť a zaútočiť na žlté tričko. Jeho najvážnejším konkurentom mal byť Andy Schleck, považovaný za jediného cyklistu, schopného s Contadorom držať krok. Schleck bol suverénne najlepším cyklistom kategórie do 25 rokov, ale po úvodných dvoch etapách si navliekol biele tričko Čech Roman Kreuziger, ktorý bol považovaný za jeden z najväčších mladých cyklistických talentov. Jednou z najťažších etáp Tour 2009 bola sedemnásta. Merala síce len 169 kilometrov, no pelotón v nej musel bojovať s piatimi náročnými stúpaniami. Dianie na trati bolo veľmi napínavé, ale Alberto Contador v žltom tričku odolal útokom a pozíciu lídra celkovej klasifikácie si udržal. Muziku tvrdili luxemburskí bratia Schleckovci, Frank a Andy boli pri všetkom podstatnom a obsadili dve miesta na stupňoch víťazov. Medzi prvého Franka a tretieho Andyho sa vklínil Contador. Toto silné trio sa dokázalo odthnúť od zvyšku štartovného poľa a v cieli malo pred Talianom Vincenzom Nibalim a Lanceom Armstrongom odstup 2:18 min. Andy Schleck sa vyšvihol na druhé miesto celkovo, tretí je už jeho brat Schleck. Je to skutočný unikát, dvaja bratia v prvej trojke na Tour de France. V 17. etape utrpeli vážny úder ambície slovenského reprezentanta Petra Velitsa. V strmých kopcoch sa trápil, na víťazného Franka Schlecka stratil približne 30 minút. V celkovej klasifikácii si pohoršil o 15 miest, za vedúcim Contadorom zaostáva vyše 40 minút. Každopádne, zaslúžil si uznanie za to, že nerezignoval a došiel do cieľa, hoci sám priznal, že uvažoval o odstúpení z pretekov.

Bohužiaľ, kronikári Tour de France museli v roku 2009 zaznamenať aj tragickú príhodu. Pri prechádzaní cez cestu blízko Wittelsheime zrazil policajný motocykel jedného z divákov, ktorý ťažkým zraneniam podľahol tesne po jeho prevezní do nemocnice.

 

Na hlave má tridsaťcentimetrovú jazvu

V roku 2009 došlo, obrazne povedané, k výmene na cyklistickom tróne. Alberto Contador vystriedal Lancea Armstronga. Contador je prototypom svelého jazdca súčasnosti. Nemá výraznejšiu slabinu, je rovnako skvelý v rovinatých dojazdoch, v časovkách jednotlivcov, v horských etapách ho experti radia k najlepším vrchárom všetkých čias. Je subtílnej postavy (meria 176 cm, váži iba 61 kg), ale disponuje mimoriadnou silou a vytrvalosťou, rovnako ak železnou vôľou. Narodil sa ako tretie zo štyroch detí, má staršieho brata a sestru, aj mladšieho brata. V detstve ho priťahoval futbal a atletika, no od svojich štrnástich rokov sa venoval cyklistike. Významnú úlohu v jeho športovom "prerode" zohral jeho starší bhistor42rat Francisco Javier. Ako pätnásťročný štartoval na svojich prvých pretekoch a v úvodných rokoch nedosiahol žiadne víťazstvo. Napriek tomu padol do oka promotérov. Už v roku 2000 však dosiahol úspechy, v niekoľkých amatérskych podujatiach vyhral niekoľko horských etáp a opakovane sa stal najlepším vrchárom. Ako šestnásťročný opustil školu a venoval všetky svoje sily športovej kariére. Vo veku necelých 19 rokov prekvapujúco zvíťazil na majstrovstvách Španielska, v časovke jednotlivcov do 23 rokov. To už bol dôkaz, že rastie výrazný cyklistický talent. V roku 2003 podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu s tímom ONCE - Eroski. Počas svojej prvej sezóny vyhral etapu na pretekoch Okolo Poľska, časovku jednotlivcov. O rok neskôr štartoval na Vuelta Asturias, no hneď v prvej etape mal zdravotné problémy. Trpel strašnými bolesťami hlavy, musel byť prevezený do nemocnice a tam mu bola diagnostikovaná závažná choroba - vrodená mozgovocievna disfunkcia. Podrobil sa ťažkej operácii, po ktorej mu na hornej časti hlavy zostala takmer tridsaťcentimetrová jazva. Po ôsmich mesiacoch od operácie vyhral etapu na pretekoch v Španielsku, na podujatí Setmana Catalana vyhral tretiu etapu a bol najlepší v celkovej klasifikácii. Bolo to jeho prvé víťazstvo v profesionálnom pelotóne. Na pretekoch Tour de Romandie celkovo vyhral a bol najrýchlejší v jednej z etáp. Contadorov vzostup pokračoval. Do sezóny 2009 už vstupoval ako jeden z najlepších cyklistov sveta, no niekoľko mesiacov predtým prišla šokujúca správa. Lance Armstrong ohlásil návrat do profesionálnej cyklistiky. Manažér stajne Astana Johan Bruyneel s Američanom podpísal zmluvu a Contadorovi hrozilo, že bude v tíme dvojkou. Ale zo strany vedenia Astany dostal prísľub, že ho zvyšní jazdci budú podporovať. Na tratiach Tour de France 2009 demonštrovali jazdci tímu Astana jednotu, ale v časovkách jednotlivcov šiel každý, prirodzene, za seba. V záverečnej dokázal s prevahou vyhrať a poraziť aj Armstronga, ktorého za sebou nechal o 5:24 min. Contadorova prezývka "Pistolero", teda "Pištolník" súvisí s jeho schopnosťou nečakane udrieť, vyraziť do úniku v momente, kedy súperi na chvíľku poľavia v pozornosti.